Heartless | l.s. ff |

15.

Z pohľadu Louisa

„Ešte uvidíme, ak-" chcel dopovedať ďalšiu zo svojich výhražných viet, ale zasekol sa. Začal na mňa hľadieť ako na svätý obrázok a v jeho očiach sa blysla jemnosť a neha. Pomaly sa ku mne približoval, kúsok po kúsku. Čo chcel urobiť?

Ja so zvrašteným obočím som sa odďaľoval a nestačil sa diviť, o čo mu ide. Tiež by ma zaujímalo, koľko toho vypil.

„Pane, mali by ste si ísť ľahnúť," zakročil som, keď jeho tvár bola až neprimerane blízko tej mojej.

V tom momente akoby sa prebral z tranzu a pustil ma.

„Vypadni," povedal stroho a sadol si na posteľ, pričom sa začal vyzliekať.

Už som otváral vráta, keď sa za mnou ozvalo: „Cekneš o tom niekomu a si o hlavu kratší. Zajtra ráno ťa čakám. Sladké nočné mory, Lewis."

Prebehol mi mráz po chrbte. Jeho hlas bol taký hlboký, až temný. Bál som sa ho. Kto nie? V duchu som odratával dni, za ktoré sa mal vrátiť ten jeho sluha, Neil, myslím.

Za doprovodu mojich myšlienok som sa vrátil do chatrče, v ktorej býval starec. Otvoril som malé dvierka a vošiel dnu. Všade bolo ticho, Balinor spal, jedlo nikde, jediné, čo som ležalo na stole bola fľaša, na ktorej dne bolo niekoľko málo glgov piva. Až teraz som začal uvažovať nad tým, či vôbec niekedy bol tento muž triezvy. Sám pre seba som sa uchechtol a šiel do vedľajšej miestnosti, ktorá bola mojou izbou. Zavrel som oči a v mihu som zaspal.

–––––––––––––––––––––––

Ráno som sa zobudil na príjemné šteklenie slnečných lúčov. Už som si plánoval, čo budem robiť, keď som si spomenul na Harolda. DORITI!

Vyletel som z postele ako namydlený blesk a upaľoval na hrad dúfajúc, že jeho veličenstvo ešte spí.

Opak bol však pravdou, pretože len čo som otvoril vráta a vošiel do komnaty, letel po mne krčah a následne strieborná tácka. Ledva som sa uhol, keď po mne začal hádzať vankúše, zväzok kľúčov a dorazil to koženou čižmou.

V tvári bol celý červený a zrýchlene dýchal. Musel som si hrýzť do jazyka, aby som nevybuchol od smiechu.

„Čo si o sebe vôbec myslíš, ty, ty, ty nevydarené embryo?! Že si sem proste nakráčaš kedy sa ti zachce a ja tu zatiaľ budem čakať ako najväčší sráč, kým mi nejaký zasran donesie žrať?! Odkiaľ z riti vlastne si?! Čo ťa mater neučila slušnému správaniu?! Keby som chcel, už je po tebe a tvoja šišatá hlava už dávno nedrží na tom zasratom krku, tak sa spamätaj, ty hovno!" zvrieskol a na čele mu navrela obrovská žila, až som sa bál, že čochvíľa praskne.

„Tak prepáčte, ale pracovný harmonogram mi váš holub ešte nepriniesol," uškrnul som sa.

Zistil som, že tie jeho vyhrážky sú silná káva oproti jeho skutkom.

„Ty si dovoľuješ byť ešte aj drzý?! Veď počkaj!" vybehol z postele s jasným cieľom; chytiť ma a zvliecť zo mňa kožu.

Ani chvíľu som neotáľal a rozbehol sa von z jeho komnát. A on za mnou. Každou chvíľkou som mal pocit, že ma dobehne a nechá rozkúskovať. Popri tom, ako som ja zahýbal do každej možnej uličky, on nadával a veru také slová som v živote nepočul. Kde na to chodí chlapec s kráľovskou výchovou? Preletelo mi hlavou.

Pomaly som už nevládal bežať, ostrá bolesť ma pichala do brucha a nohy sa mi plietli, zatiaľ čo tá kučeravá hlava ma každou chvíľou mala dobehnúť.

Neváhal som a vbehol do prvej miestnosti, ktorú som zbadal na širokej chodbe. Vráta sa rozleteli a horšie som si vybrať nemohol. Evidentne to bola rokovacia miestnosť s dlhým stolom, okolo ktorého boli rôzni muži vrátane Harryho otca a kráľa Osrica.

Zvedavé pohľady všetkých sa upriamili na mňa, no nie nadlho, pretože za mnou sa objavil Harold. Všetci na neho neveriacky pozerali a mne došlo prečo až potom, čo jeho otec prehovoril.

„Harold,vysvetli mi, čo tu do pekla robíš a ešte k tomu úplne nahý?!"

*A/N  V médiách je pesnička, ktorú počúvam už celý týždeň a neviem sa jej nabažiť. 3:) (Viem, že je stará, ale postupom času zisťujem, že väčšina "oldies" sú lepšie ako niektoré iné pop pesničky dnešnej doby.)

Rovnako budem rada za prečítanie, vote a komentár. Ste peckoví! ♥