DRAČIA AKADÉMIA 1 - Povstanie Mordana

PIESOK A KRV

PRAJEM PRÍJEMNÉ ČÍTANIE

°°°°°°°

PIESOK A KRV

1

Tlak na hrudi, ktorý som pociťovala, ma dokázal rýchlo prebrať z prázdninového sna. Už viac nie som u seba doma v posteli a neprebúdzam sa za štebotania spevavých vtákov, i keď to možno znie až príliš rozprávkovo. V tejto chvíli sa mi cnie za domovom azda najviac, ako kedykoľvek predtým. Od dnes budem vstávať z postele za hurónskeho revu drakov, ba čo viac, kričiacich trénerov a zvuky lámajúcich kostí. Doposiaľ som sa toho až takto príliš neobávala ničoho. ,,Melanie Hendrová, ste na rade." Stiahlo mi hrdlo. Po prázdninách nás všetkých očakávali typické skúšky, ktoré pre moju terajšiu kondíciu znamenajú veľkú jamu levovú. Nemala som toľko príležitostí cvičiť v ľudskom svete, tak ako ostatní študenti. Možno to je preto, lebo pochádzajú z iných dimenzií kde sa to hemží drakmi a oháňať sa tam bičom na uliciach je úplne normálne. Pristúpila som k skleneným dverám, ktoré mi bez jediného zavŕzgania uvoľnili cestu do pekla. Nohy sa však ďalej, ako za prah dverí, nechceli dostať. Okolo kruhového bojiska s pieskovcovou podlahou sa týčili tribúny, ktoré nás obkolesovali, a tým mi brali z hrdla všetok vzduch. Už teraz som cítila nadšené pohľady divákov, ako prahnú po pobavení a poriadnej akcii. Hlavne pokoj, pripomenula som si a trasúce ruky som stlačila do pästí. Naozaj som nechcela byť potupená potom, čo som si vyslúžila prezývku "dcéra nezvestného veliteľa gardy". Zahryzla som si do vnútornej strany líca a potlačila všetky zlé spomienky, ktoré sa mi vháňali do mysle. Vykročila som vpred so vztýčenou hlavou, pretože nezáleží na tom, v akej kondícii teraz som, musím zachovať chladnú hlavu a dokázať, že sa nebojím. To je jedna z vecí, ktorú musí ovládať každý dračí krotiteľ.

Strach.

Stála som, skoro v strede bojiska, a hľadela na obrovskú mohutnú kovovú bránu predo mnou. Zhlboka som sa nadýchla, a keď som začula prvé zahvízdanie kovu, nielen ja, ale aj dav stíchol. Zdalo sa mi, že aj vietor mal pred týmto stvorením rešpekt. Je možné, že som si vyslúžila toho najdesivejšieho draka zo všetkých. Profesori ma tu nikdy nemali moc v láske, no skôr by som povedala, že odo mňa veľa očakávali. Bohužiaľ, nie som ako môj otec. Nedokážem sa ani len premeniť na draka. Napriek tomu mám nato vysoké predpoklady. Aká to len irónia, stáť zoči-voči drakovi, ktorý sa nedokáže premeniť na človeka a snažiť sa ho skrotiť napriek tomu, že mám vlastne rovnaké problémy ako on.

Kovová brána sa otvorila a priniesla so sebou do arény ľadový chlad, ktorý mi spôsobil husiu kožu. Čakala som duniace kroky, no nedonieslo sa mi ani náznaku dračej chôdze. Z drakológie som si toho moc nezapamätala, a tak som si ani za nič na svete nevedela spomenúť na draka s takými ladnými a opatrnými krokmi. Niekoľko ľudí v dave si už začalo šepkať ich tipy na draka. Zahájili sa prvé stávky nato, kto z tejto arény vyjde celý.

Ten, kto na mňa dneska staví, bude mať šťastný deň. Ja sa totižto dneska chystám vyhrať. Aspoň to si snažím nahovárať.

Postupne sa okolo vchodu brány začal víriť piesok. Keď sa táto piesková opona zdvihla do výšky brány, začala sa znova usádzať na zemi. Prvé sa odkryli ostré stočené rohy belasej farby, ktoré odrážali padajúce lúče svetla. Následne sa postupne začala odhaľovať menšia hlava pokrytá nebeskými šupinami. Úzke oči mal hlboko vsadené do hlavy a hľadeli na mňa s takým odporom a mocou, až ma moje sebavedomie razom prešlo. Povšimla som si aj dlhé fúzy ťahajúce sa až po koniec jeho hadieho modrastého tela, ktoré malo dva páry úzkych nôh. A tie pazúry! Určite ostré ako britva. Pás na bruchu mal výrazne biely a tiahol sa celým jeho telom. Po svojej vylučovacej metóde som dospela k názoru, že sa jedná o Hypnomora. Krídla mal dokonale zložené a nehodlal mi ich ukázať. Nato sú tieto draky až priveľmi pyšné.

Pokľakla som na znak úcty a pozdvihla hlavu. Preto mi nedali elektrický bič a ani inú zbraň. U Hypnomora treba vyhrať pomocou mysle a duše. Na chvíľu som sa potešila, no nerátala som s tým, že ma pohľad do jeho očí tak zmorí. Diváci začali pískať a tlieskať. Určite nie mne. Stála som tam ako vriacou vodou obarená.

Vedela som, že týmto to končí.

//prepísaná

~ '˙'˛° 14.03. 2018

Veľmi dúfam, že sa vám prepísaná forma bude páčiť viac. Nemám ešte všetky kapitoly prepísané ale už som skoro na konci ^^ ....máte sa načo tešiť. 

Knihu som prepísala z jednoduchého dôvodu: Nepáčilo sa mi to. Viem, že to aj po gramatickej stránke bolelo čítať, a tak som sa to rozhodla jednoducho zmeniť. 

Dúfam, že sa vám zmena bude páčiť. Príbehová línia je nezmenená, iba malé detaily boli buď zmenené, pridané alebo rovno odobrané. Osudy hlavnej postavy sú však stále na rovnakom princípe ^^