DRAČIA AKADÉMIA 1 - Povstanie Mordana

PROBLÉM MENOM CHARLIE TAIL

o pár mesiacov neskôr....

„Dopekla Henderová snažte sa!"

Veta, ktorú som však nepočula prvý raz ma náhlila, aby som bežala rýchlejšie a rýchlejšie. Moje telo však ešte stále nebolo stavané na takýto nátlak.

Sadla som si na zem a začala ťažko dýchať. Zdá sa že som poľavila v rozcvičke, no dobre všetko je oničom, som slabá a poslednú dobu aj viacej unavená, ako keď som bola úplne rozbitá a nevládala ani stáť na nohách. Akoby zo mňa bola ešte väčšia troska ako vtedy. Trenérka ma schytila za mikinu a prudko zodvihla zo zeme. „Fajn, o šiestej ti zavolám trénera Rossa a som zvedavá, čo povie na takýto neprofesionálny výkon." „Nie som profík," odsekla som a vymanila sa zo zovretia jej obrovských rúk. „Ale ani madam ktorá nemusí cvičiť a trénovať." Nejakým spôsobom mi to prišlo smiešne. Trénerka bola stále rovnaká, napriek tomu, čo všetko som pre túto dimenziu urobila. A bola som zato aj vďačná, pretože ostatní študenti to brali trocha inak...

Odvrátila som zrak a až teraz som spozorovala, že všetky oči smerujú na mňa. Niet divu. Bolo tu hrobové, šepkanie a ohováranie skoro nebolo počuť. Trénerka ma konečne pustila a zapískala na celú miestnosť. 

„Čo postávate!"

V momente sa hneď všetci pustili do cvičenia, ako inak aj ja. Behanie bolo kedysi jednoduchšie, ale ja som vedela, že musím zabrať, pretože zajtra idem proti dvom drakom. Také hrozné to nieje, no keďže ja som značne poľavila, značne aj prehrám. Zmeškala som veľa testov a skúšok za čas, čo som sa dávala dokopy. Treba to všetko dohnať...

---

Sedela som u Elis na sedačke a unudene si podopierala hlavu, kým si ona skúšala šaty na oslavu Svätého Patrika. Pre drakov je to viac ako len oslava škriatkov a iných vecí patriacich k tomuto sviatku, pre nás je to povera, ktorá pravý o ako inak drakoch, ktorých bolo spolu sedem a číslo sedem je šťastné číslo len tak pre informáciu. Vraj našli poklad, ktorý obsahoval, už poznaný,  talizman, no je to len povera, na ktorú veria svätý a hlavne preto, lebo je to dosť zaujímavé ako ho našli, že prešli sedem kopcov, ktoré sú dokonca menované a aj riek sedem, a tak isto aj údolí bolo to všetko sedem akoby stvorené pre začiatok rozprávky, no aj ja si myslím, že to je len rozprávka, a tak ma to vôbec nezaujíma. Je to proste nudná hlúposť.  

„Tieto sú super." Elis vyšla z miestnosti kde boli nahádzané šaty a vyšla v ďalších zelených tentokrát s čipkou v tmavšom odtieni zelenej. Bola to celá Elis. Jej sedelo priam všetko. Predsa len, mala krásne krivky a husté vlasy, ktoré si nechala prefarbiť na svetlejšiu blond. Toľko maškarády pre jednu oslavu. „Tiež si hovorím, prečo ty vlastne neprídeš?"„Radšej budem dobiehať tréning než oslavovať toto," utrúsila som a pohľad som presunula na chlpatý biely koberec pod mojimi nohami.  „Je to zlatý sviatok ja ho milujem." Elis milovala prakticky všetko kde sa dalo dobre zabaviť. Čo jej nevyčítam, ibaže ja nemám zrovna chuť oslavovať. „Škoda, že nechceš, ale aspoň ma tam zaveď," prosíkala. Prikývla som. Čo by som pre Elis neurobila. Znenazdania sa Elisin pohľad zmenil na vážnejší ako doposiaľ mala, a tak som spozornela aj ja. ,,Niečo sa deje?" spýtala som sa a zosunula sa vyššie na opierke. ,,Ide o môjho tanečného partnera-" ,,S Jamesom ti ísť nedovolím-" ,,Ide o Taila, Mel." Div, že sa moja sánka nedotkla toho škaredého koberca. Ďalší muž v jej živote? A kto je vlastne sakra Tail? ,,Kto to je?" Elis zneistela. Tým mi jasne dala najavo, že ho poznám. ,,Umm, Charlie Tail." ,,Sranduješ!" Skoro som z kože vyskočila. Elis ma pohotovo zdrapila za plecia a snažila sa vystrúhať grimasu. ,,Nevyšiluj!" ,,Ja nevyšilujem!" Veľká lož. Ona má druhého frajera a k tomu takého sarkastického somára?! „To je rebel ako vyšitý a k tomu nechápem čo ťa na ňom priťahuje!" „Mne sa páči a je zlatý a nie je to taký rebel," snažila sa vykoktať pár pekných slov, ktoré si očividne pamätala z nejakého románu.

„Zalepil profesorke zadok o stoličku, vypustil hlucháňov, mám vôbec pokračovať?" Hlucháni sú malilinký draci, ktorý neskutočne vrieskajú a najhoršie je, že v jednej skupinke ich je tisíc a hrozne hryzú, no skôr hryzkajú, no keď ich vás "pohryzká" tisíc nie je to teda sranda to mi verte. „Fajn, ale mne neublíži, mám ho rada a on mňa tiež. S Jamesom to je stratené." Medzi nami to náhle stíchlo, a tak som sa posnažila navodiť inú tému...

„Takže tieto šaty?"

„Hej."

Odsekla a vrátila sa do rozbombardovanej miestnosti plnej šiat. Keď z nej vyšla bola oblečená do svojho pyžama aj keď vedela, že za tri hodiny ide preč na oslavu. Musela sa namalovať a spraviť sa, tak som ju nechala a namierila si to na tréning o šiestej, ako mi naplánovala trenérka.
Jediné čo som si všimla bolo, že Mark sa rozvaľoval na deke roztiahnutej na zemi a čítal časopis. Určite nejaký trápny bulvár alebo časopis so sexy ženami. Nie, nežiarlim. 

Otvorila som dvere a hneď sa dal do pozoru. „Takže večerný tréning?"Zaškeril sa.  Prešiel mi až mráz po chrbte, keď som na prednej strane časopisu videla ženu, lepiacu sa na kapotu auta. A nebola tak celkom oblečená. ,,Oh." ,,Vieš, mám rád autá." Celá som očervenela. ,,Isteže," prehodila som a začala s rozcvičkou, aby som sa mala ako vyhovoriť na svoje horiace líca. ,,Čo otec?" ,,Ešte sa vraj neprebral, ale jeho zranenia sú už vcelku vporiadku." ,,A čo tvoje zranenia? Nie je na tréningy priskoro?" Odmlčala som sa. Možnože aj bolo priskoro, no nechcela som zaostávať. Nedokázala som sa prizerať na ľudí, ktorí si medzi sebou šepkali aká troska sa stala z ich "hrdinky". ,,Práve naopak, nastal ten správny čas, aby som so sebou niečo robila." 

---

Stála som pred Elisinou izbou a opakovala niekoľko prudkých nádychov. 

Zabúchala som na dvere, no nik neotváral, stála som tam hodnú chvíľu kým som si uvedomila, že ju Charlie už očividne vyzdvihol. Držali sa za ruky a tancovali. Naozaj vytŕčali z davu, ako som si ich nemohla povšimnúť skôr. Párty sa konala vonku a ľudia sršali v zelenom ako aj drinky. Určite bude aj veľa inej zelenej gebudziny na chodníku po tomto úlete. Nemala som chuť sa do toho zapájať, a tak som sa rozhodla že pôjdem pod altánok do skleníku. I keď to možno nebolo miesto s najlepšími spomienkami. 

Pohodlne som sa usadila a vydýchla si. Moja spoločenskosť je teraz totálne pod vodou.  V skleníku bola úplná tma, žiadne svetlo alebo niečo podobné. Proste len mesačné svetlo a ja. No prišlo mi to, akoby som nebola sama, najskôr som sa obávala že to je zase Nicolas, no nikoho som si nevšimla. Vtom ma napadla celkom šialená vec. Vtedy keď som mala vidiny sa svojho otca ako draka, bol to neskutočný zážitok... chcela som niečo také zažiť na vlastnej koži...premeniť sa. Kedysi sme robili škôlkárske cviky na premenu v draka. Bola som vtom vždy taká zlá. Ani náznak diania. Rozhodla som sa to teda skúsiť znova. Zatvorila som oči a upokojila sa, snažila som sa o čo najväčšie uvoľnenie svalov. Zacítila som jemné zimomriavky na chrbte, ktoré mi vrážali do lopatiek. Snažila som sa ich cestu mapovať mysľou.  Mala som pocit sebaobrany. Akoby som hneď teraz musela vzletieť. Jemné šteklenie na chrbte prestalo a ja som pochopila, že sa premeny asi nedočkám. No stalo sa niečo s čím som nerátala. Niečo mi bránilo dýchať, cítila som prudký plyn v hrdle. Oči som nevládala otvoriť, ovládla ma únava, ktorá sa rozplynula každým kúskom môjho tela. Bola som vystrašená a zmätená. Chcela som vziať nohy na plecia a utiecť, no svaly na mojich nohách ma opustili a ja som s nárazom dopadla tvárou na zem. Rukami som sa snažila preplaziť sa preč z altánku. Všade okolo mňa sa rozplynula mliečna hmla. Zadržala som dych a nešikovne prekonala tri schodíky. Vtom však môj zrak zahalil závoj tmy a ja som stratila vedomie....

Raz a znova som pocítila, aké to je byť zrazu bez akýchkoľvek zmyslov a sily. 

pomlčím xd ...