,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Zapichla som kľúč do diery a raz pootočila. Dvere zahučali tak nahlas až mi zuby zaškrípali. Snáď sem neprídu stráže. Dvere nikto nestrážil, ani sa nečudujem. Nikto by tam dobrovoľne nešiel.
Ale ja hej.
Ja tam musím ísť. Keby mi niekto veril, možno by som teraz nemusela riskovať svoj krk, no ja by som nemohla v pokoji spať. Pokožka sa mi naježila, keďže vnútri bol veľký chlad. Zavrela som za sebou dvere a rozhliadla sa. Prvá vec, ktorá mi udrela do oka, bola veľká skala, na ktorej sa vynímal žiarivý drahokam. Vyzeral ako zo skla. Mesačné lúče ho hladkali, tak ako aj ostatné okolo neho, ktoré boli zapichnuté v skale. Vyzerá to tu ako v jaskyni. Po kamennej podlahe som kráčala potichu a opatrne. Rozmýšľala som, či mám na Lucy zavolať menom, jednoducho som nevedela ako ju vyvolať. Prešla som si po odhalených rukách a vydýchla obláčik pary. Moje kroky v tichu neboli ani počuť. Keď som však liezla po skale k vrcholu, pár šmykov a prosieb o život sa vykonali. Nechcem tu zomrieť. To bola jediná vec, na ktorú som mohla v takej výške pomyslieť. Prehltla som guču v hrdle a načiahla sa za lesklým diamantom. Možno keď sa ho dotknem bude to fungovať. Nevedela som sa rozhodnúť, či mám drahokam osloviť alebo sa ho iba nežne dotknúť. Dotyk bol však lákavejší, no to čo sa stalo potom som trpko oľutovala.
Bolo to ako náraz elektriny. Presvišťala mi celým telom a prudko ma odrazila na stenu oproti. Bola to rovnaká bolesť akú som zažila pri boji s rýchlovezom. Bolesť mi preletela celou chrbticou tak silno až ma rozbolela hlava. Dopad na zem bol však horší. Moje rameno nič horšie určite nezažije. Mala som šťastie, že zostalo na svojom mieste. Drahokam žiaril tak silno, až ma z toho začali páliť oči. Zoslablou rukou som si zatienila zrak keď náhle žiara klesla. Na vrchole sa ako duch objavila samotná Lucy v celej svojej kráse. Na moje počudovanie mala ako duch krátky vlnité vlasy, ktoré jej nesiahali ani po plecia. Bola naozaj krásna, no jej pohľad už taký milý nebol. ,,Ktosi, že máš to právo obťažovať mŕtvych?" Dychtivo som sa rozkašlala a snažila sa popadnúť dych. Postavila som sa na roztrasené kolená a pozrela sa rovno na ňu. ,,Potrebujeme pomoc. Prepáčte, že vás otravujem ale," trhavý nádych, ,,váš brat, Mordan, sa chystá zničiť všetky dimenzie." Lucy kráľovským šarmom natiahne krk a galantne zletí dole. ,,Prečo by niečo také robil-" ,,Chce sa pomstiť, prečo iné." Okolo Lucy tancovali biele svetielka. Bála som sa, že sú to znaky elektriny, a tak som sa bezpečne vzdialila. ,,Nemám vám ako pomôcť." ,,Prehovorte s ním-" Lucy sa iba zasmiala. ,,To mŕtvy nedokážu drahá. A ako vidím moju pomoc ani nebude potreba." Prezrela si ma od hlavy po päty. Keď ma skúmali jej žiariace mŕtvolné oči cítila som sa ako nahá. ,,A-ako to myslíte?" Povedala som trocha roztraseným hlasom. Vtom si spomenula na jednu dôležitú vec a rýchlo som sa poklonila. Lucy pohodila rukou. ,,Mŕtvym sa už klaňať nemusíš." Sčervenela mi tvár. ,,Práve tých by sme si mali vážiť najviac." Lucy sa ku mne so záujmom v očiach otočí. ,,Moju pomoc naozaj nie je treba. Jediné čo chcem je mier a ten sa tak ľahko nezlomí." Lucy sa začala pomaly rozplývať. Zaregistrovala som to však až vtedy keď skoro úplne zmizla. ,,Počkajte!" skríkla som a pribehla k nej, no už bolo neskoro. Bola preč. A ja som zostala sedieť na zemi. Nič som nemala. Toto riskovanie bolo úplne zbytočné. Z môjho žiaľu ma však prebral dračí rev. Rozľahol sa po celej jaskyni a ja som zostala sedieť ako prikovaná. Ešte je čas!
