,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Nebola to zem, čo sa iba triasla. Obloha začala praskať vo švoch. Biele trhliny okolo portálu sa roztiahli, aby uvoľnili priestor jemu, vládcovi smrti. Ľudia, ba dokonca i niektoré draky, sa začali schovávať a ustupovať. Ja som však zostala stáť ako prikovaná. Srdce mi búšilo v hrdle i v ušiach. Počula som aj kričať svoje meno, no nedokázala som sa prinútiť uhnúť. Z oblohy zosadol Mohutný drak, čierny ako havranie perá. Jeho roztiahnuté krídla pokrývali celú šíru oblohu. Keď ich skladal, vietor okolo nás zažal svišťať a tým sa mi do očí dostali zvyšky prachu a špiny. Moje telo sa však netriaslo, skamenelo. Jediné čo sa hýbalo boli moje svaly, ktoré sa napínali a sťahovali od strachu. A moje pľúca, ktoré brali do seba všetken vzduch. Prestala som vnímať chaos, ktorý sa spustil okolo mňa. Mordan zreval tak silno, až sa zrútila jedna z veží akadémie. So strachom v očiach som sa pozerala na jeho obrovské tesáky, v ktorým som sa už aj videla. ,,Pozrite sa na seba," prihovoril sa k nám, ,,ste úplne bezmocní." Mordanova hlava sa naklonila k miestu, kde ležala kopa ranených ľudí. Vnútorne som zavrčala a stisla ruky v päste. Drakove sýtočervené oko sa zameralo na mňa. Keď jeho hlava pomaly klesala ku mne, ustupovala som vzad. I keby som nechcela, návaly vzduchu ma tískali dozadu samy. ,,Ty sa ma snáď nebojíš, keď máš toľko odvahy stáť predomnou?" zavrčal Mordan a jemne pootvoril papuľu. Stiahlo mi hrdlo. Drak sa posmešne zasmial. ,,Cítim ako sa vnútorne trasieš," zašepkal a priblížil sa ku mne ešte bližšie ako predtým. ,,Vy ľudia ste stále rovnakí odpad." ,,Hej!" skríkla som naňho keď sa jeho hlava začala odomňa odťahovať. Až sem som počula Elisine vzlyky a prosby. ,,Nič sme ti neurobili, nemáš právo nás zhadzovať!" Takto som si asi predstavovala svoju poslednú vyslovenú vetu, keď drak zreval mojím smerom. ,,Kvôli vám zahynula moja sestra!"
Tentokrát som sa už neudržala na nohách a bolestivo som dopadla na chrbát. Snažila som sa pozviechať, no on celou silou dupol nohou a zem sa znova roztriasla. ,,My zato nemôžeme. Myslíš si, že by Lucy chcela, aby si zlikvidoval dimenzie a pochoval s nimi aj mier!?" kričala som na plné pľúca, no Mordan vyzeral, akoby ma ignoroval. ,,Rozprávala som sa s Lucy," hlesla som a postavila sa na rovné nohy. To Mordana očividne naštvalo a švihol chvostom okolo seba. Keby som nenadskočila nezostal by po mne ani fľak. ,,Lucy je mŕtva!" ,,Rozprávala som sa s ňou po mocou drahokamu." Konečne som zaujala jeho pozornosť. ,,Jediné čo chce je mier," zhlboka som sa nadýchla, ,,a chce, aby si aj ty bol súčasťou mieru, ktorý vytvorila." Neklamala som. Možno mi to nahlas nepovedala, no jej oči to priam kričali, tak ako Mordanove, ktoré sa topili v smútku.
,,Viem aký je to pocit prísť o niekoho koho máš rád," či som chcela alebo nechcela, slzy sa mi začali rinúť z očí, ,,viem, že by si urobil všetko preto, aby sa Lucy vrátila. Aby si ju mohol zase objať a povedať jej všetko čo si nestihol." Snažila som sa hovoriť od srdca, myslela som pritom na môjho otca, možno preto bolo tak ťažké zastaviť slzy.
