Prešlo pár dní a ja som sa konečne dostala do stavu "normálnej" chôdze, (no ako sa to vezme). Sem tam som síce vrazila do steny, alebo rovno do nejakého profesora, no bola som šťastná. Netrápilo ma ani to, že som mala na tvári hlúpy úsmev a zrážala som prvákov jedného za druhým.
Každý deň som navštevovala ocka, síce neprehovoril, no nebolo treba. Stačilo mi to, že je živý a zdravý. Možno aj preto som bola taká šťastná.
Marka som odvtedy nevidela, nejak som tomu však nevenovala pozornosť. Avšak dnes bol ten deň kedy som jeho prítomnosť očakávala.
Po dlhom čase sme mali mať ďalší tréning, samozrejme, nie taký drsný vzhľadom na môj stav. Sedela som na tribúne a pozorovala priebeh hodiny. Napriek mojej tvrdohlavej oddanosti cvičiť ma posadili a neustále kontrolovali oči trénerky.
A tak mi nezostávalo nič iné, ako sa zduto prizerať nato, ako sa okolo "novej tváre" zoskupila hŕstka študentov. Medzi nimi stál aj James, ktorý ma taktiež uprene sledoval. Nemôžu si s tým už dať pokoj? Kontrolovali ma, ako keby som sa mala čochvíľu vypariť. Náhle sa však ku mne dotrepala celá ich skupinka. James sa na mňa zazubil najviac ako to išlo, zatiaľ čo mi predstavoval nového študenta. ,,Toto je Nicolas," povedal James a hlavou kývol k čiernovlasému chlapcovi. Ofinu si prehodil z jednej strany na druhú, možno preto, aby som sa nabažila jeho dymovomodrých očí. Takýto štýl však mne nikdy nebol pochuti. Fajn, možno len klamem samú seba.
Začínala som sa cítiť ako v klišé príbehu, a tak som naňho radšej prestala neveriacky zazerať. ,,Teší ma, ja som Melanie, pokiaľ sa lepšie spoznáme, môžeš ma prezývať aj Mel," prehodila som. Horko-ťažko sa mu dalo vyhnúť pohľadom. Obávala som sa, že ma tými očami zje. ,,Jasné, pre kamarátov Mel," zahundral si James a nepatrne prevrátil očami. Zagánila som naňho.
Ako sa tak rozprávali o Nicolasovi, prestávala som vnímať. Mlčky som sa pozerala na svoje nohy, asi by som mala to mala dnes nechať tak. ,,Už pôjdem, rada by som vás videla v akcii, no lepšie bude keď sa pre dnešok vyparím." ,,Kam sa hrnieš Mel? Hodina ešte ani nezačala," spýtal sa James s celkom ustarosteným pohľadom v očiach. ,,V skleníku sa mi bude sedieť lepšie." S týmito slovami som ticho opustila halu.
•••
Sedela som tam, ako kôpka nešťastia obklopená omamnou vôňou kvetov (skôr som sa však cítila ako hendikepovaná seniorka). Očami som prechádzala po kvetoch, ktoré som nevedela ani pomenovať, možno keby som sa viacej sústredila aj na učenie, dokázala by som rozoznať Modrice od Hyacintov. Toto však nebola žiadna normálna záhrada s obyčajnými kvetmi. Nachádzali sa tu prevažne magické druhy.
Elis, blázon do všetkého čo sa týka liečiteľstva, by dokázala rozpoznať všety kvety s liečivým účinkom, ba dokonca i tie s jedovatým. Postavila som sa z bielej drevenej lavičky a začala som následovať kamenný chodník.
Keď som prešla okolo krvavo červených ruží, môjmu zraku nemohla uniknúť zvláštna azúrovo modrá kvetina. Mala široké lesknúce sa lupene, ktoré vystrkovali spoza červeného mora ruží. Ako som tak naňu pozerala, pripomínala mi niečím Nicolasa.
Akoby tu bol práve so mnou, okolo toho kvetu som totižto cítila skoro hmatateľnú prítomnosť. Najviac ma zaskočilo keď sa kvet začal pomaličky otvárať.
V jadre kveta bola nádherná žltá špirála, ktorá ma lákala aby som sa jej dotkla. Celé to bolo také zvláštne. Zaťala som zuby, a i napriek zákazu dotýkať sa kvetov v skleníku, som bruškami prstov bola už iba pár centimetrov od nej.
Vtom ma niečia ruka silno a rýchlo uchopila za zápästie a zvrtla moju ruku dohora. Prekvapivo som uskočilo od záhonu ruží a pozrela sa na chlapca stojaceho vedľa mňa. Nicolasove dymové oči ma prepichovali pohľadom. ,,Zákaz dotýkania sa kvetov tu nie je na srandu," zavrčí na mňa, akoby sa z neho zo sekundu na sekundu stal iný človek. Vymaním si zápästie z jeho zovretia a zagánim naňho. ,,Čo o tom môže nováčik vedieť?" spýtam sa skôr sama pre seba a odvrátim od neho zrak. Niečo si posmešne zamrmle popod nos, až napokon povie: ,,Napríklad to, že by si sa určite nechcela dať otráviť Vábivkou."
Moje oči znova zaletia na azúrový kvet. Z krásnej žltej špirály teraz vykúkali iba nebezpečné jedovaté ostne.
Bez toho aby som si vôbec uvedomila čo hovorím, mi z úst vyletela jedna trochu
divná poznámka: ,,Nejakým spôsobom mi ten kvet pripomína teba." Skleníkom sa ozve Nicolasov smiech. Urobí pár menších krokov ku mne, až kým sa dotkne lakťom toho môjho. Moje srdce vynechá pár úderov, nie pre jeho blízku prítomnosť, ale preto, že môj vnútorný drak sa vo mne vzpriami. Takýto pocit som ešte nikdy nezažila. Bolo to, akoby sa skrútil žalúdok, no zároveň mi to stiahlo hrdlo.
,,Ty si drak vábivosti," šepla som trocha rozpačito a pozrela sa na Nicolasa, ktorému hral na perách obrovský úsmev.
,,A ty si zase krotiteľka, kto by bol povedal, že ťa tu naozaj stretnem."
//prepísané
~ '˙'˛° 09.06. 2018
ESTÁS LEYENDO
DRAČIA AKADÉMIA 1 - Povstanie Mordana
Fantasía,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku." Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu. Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
