,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Po rozume mi behala iba jedna otázka: ,,Kto to bol?" Tento raz som si to však nechala pre seba. Už len fakt, že mám presne 169 centimetrov ma znepokojoval. Povedať to riaditeľke by nebola najväčšia múdrosť sveta. Raňajky boli také ako obvykle, nestráviteľné a hlučné, s tým, že Elis si ku mne neprisadla. Sedela v rohu sama a obzerala sa po ostatných. Zrazu sa sčista-jasna zjavil James a stojac pri Elisinom stole zaváhal. Hľadel na Ann a svoju novú partiu, no nakoniec sa so zatvorenými očami posadil pri Elis. Po trápnom tichu začali o niečo horúčkovito debatovať. Iba som sa nad tým pousmiala a vytratila sa z jedálne na tréning. Keď som v hale zahliadla Marka pozorovať terč, plný kuchynských nožov, prevrátila som oči. ,,Kde si bol včera?" Zasipela som a prekrížila si ruky cez prsia. Mark sa na mňa po chvíli otočil a pozorne si ma prezrel. V jeho očiach boli vidieť rozpaky. ,,Včera," zaváhal, ,,kráľovná povedala, že sa tu niekto čudný pohybuje a napáda študentov. Tak som to omrkol." Moje srdce vynechalo pár úderov. Napáda študentov? Zarazila som sa. O niečom takom by ostatný predsa vedeli, a hneď by sa to šírilo ako chrípka po Akadémii. ,,Objavil si niekoho?" Mark pokrútil hlavou a ukázal na terč. ,,Niekto sa snažil zabiť terč tupím nožom." Pristihla som sa ako nervózne prešľapujem z nohy na nohu. ,,Cvičila si včera sama?" Prehltla som navretú hrču v hrdle. Mala som pocit, že treba klamať, ale nebola som i istá ako. ,,Nie. Čakala som na teba hodinu pred halou, potom som sa vytratila." ,,Mohla si si aspoň zabehať." Prehodil a ešte naposledy sa pozrel na nože. ,,Nemáš tušenie kto kradne z jedálne nože?" Zasmial sa a začal ich po jednom vyťahovať. ,,Nie." Pristúpila som k tribúne a zložila si natlačený vak z chrbta. Keď som ho však rozzipsovala, všimla som si lesknúcu sa čepeľ noža v mojej taške. Naspäť som ho zazipsovala a tvárila sa, akoby sa nič nestalo. ,,Aká si vysoká? Potrebujem nastaviť tohto boxovacieho panáka." O čo sa to snaží? ,,169." Zaštebocem a podozrievavo si ho premeriam. ,,Znie to ako spoveď podozrivej osoby." Prehodím načo sa Mark nespokojne zamrví. ,,Naozaj? Nechcel som, aby to tak vyznelo. Z ničoho ťa nepodozrievam."
Nedá sa povedať, že by som mu slepo dôverovala, taká hlúpa nie som. No nemyslím si, že tu ide o podozrievanie, skôr sa mi zdá, akoby som ja bola terčom.
•••
Po dlhom týraní svojej mysli na hodinách dejín som sa konečne dotrepala na večeru. Našťastie som sa s Elis ako tak udobrila. ,,Hneváš sa ešte?," spýtala sa ma so smutnými očkami. ,,Ale nie. " ,,A na Jamesa?" Jej váhavý hlas si aj sám odpovedal . ,,Áno," odvetím. Nie je šanca, aby som sa po takom krátkom čase prestala hnevať. To je proste moja povaha. Ber alebo nechaj tak.
