DRAČIA AKADÉMIA 1 - Povstanie Mordana

ORCHESTER PASCÍ

Sedeli sme na obede. Premýšľala som, ako Elis vysvetliť túto situáciu, ktorá sa nám črtala priamo pred očami. Za nami sedel James, jeho pár kamarátov a Ann. Elis mala na Jamesov falošný úsmev dokonalý výhľad. ,,James sa zmenil." Preniesla Elis a dojedla posledné sústo mazľavej ryby. ,,On to iba hrá." Zamrmlala som si popod nos, aby nemohli rozoznať moje slová. Elis pozdvihla pravé obočie. ,,A to vieš odkiaľ?" Spýtala sa ma so záujmom v hlase. ,,James za mnou včera prišiel nariekať," zasipela som a hodila na Ann škaredý pohľad, ,,nemá na to nejaký extra dôvod." Doplnila som keď som si všimla Elisin pohľad prišpendlený na Jamesovi. Premýšľala som o tom, že vyhoviem Jamesovej prosbe, no celá situácia mi nejak nesedela. ,,James ti zato aj tak nestojí." Po tejto vete všetko utíchlo. Elis sa pootočila na mňa a hlboko sa mi zapozerala do očí. ,,Prepáč, ale teraz to vyznelo akoby si nechcela, aby som skončila s Jamesom." Zabehla mi malá kostička z ryby a narobila v mojom hrdle väčšiu šarapatu ako som čakala. Siahla som po chlebe a rýchlo zajedala. S plnými ústami som chytro pokrútila hlavou. ,,To nie je o tom-" ,,Dokonca bol včera James u teba," skočila mi do reči, ,,čo si mám o tom myslieť?" Zachrípnutým hlasom som sa jej snažila všetko vysvetliť, no ona sa nedala. ,,Vieš čo, pokiaľ mi neveríš, spýtaj sa ho sama!" Zavrčala som a opustila jedáleň svižnými krokmi.

Cestou na izbu sa mi motala hlava. Strácala som balans, a tak som sa pridržiavala podporných stĺpov. Keď som sa konečne dostala do svojej izby hodila som sa na posteľ a priložila si ruku na srdce. Nemohlo ma to predsa až tak rozhodiť! Pomyslela som si vnímala každý náraz svojho srdca. Ani si nespomínam, kedy som stratila vedomie....

,,Armáda je pripravená Pane." Zahrmel dračí hlas. Okolo mňa sa rozlievalo teplo, tak ako aj predtým. Toto telo nemôže byť moje. Drak, o ktorom som snívala a bola jeho súčasťou sa skrýval za skalou, ktorá sa vznášala v tomto dymovo-červenom svete. ,,Konečne sa dostanem von z tohto pekla." Iba matne som videla postavu menšieho draka, ktorý lietal so sklonenou hlavou. Tesne vedľa neho som videla už len obrovskú čiernu machuľu. ,,Nedovolím ti to!" Drak vyliezol spoza skrýše a vrhol sa vpred....

Z nepohodlného ležania som sa dala do sedu a rozdýchavala ďalší nepríjemný živý sen. Ten hlas som už niekde počula. Prešla som si rukou po spotenom čele a len tak-tak sa postavila na nohy. Zvonka sa ozvalo výskanie deciek a hromada nôh utekajúcich po parketách. Pootvorila som dvere a do očí mi hneď udrel slnečný lúč. S prižmúreným okom som dokrivkala na chodbu. Mala by som to oznámiť kráľovnej? Spomeň čerta! Riaditeľka sa náhlila po chodbe spolu s komornou po jej boku. Teraz alebo nikdy. Vstúpila som im do cesty a horko-ťažko prehovorila: ,,Viem, že to je nevhod ale mám pocit, že som mala vidinu." ,,Máš pravdu je to nevhod, neskôr sa o tom porozprávame." ,,Ale toto je vážne. Čo ak to je pravda?" ,,Potom sa o tom porozprávame." Zopakovala ráznym hlasom a ponáhľala sa von za ostatnými.

Všetci hľadeli na trhlinu v oblohe a žmúrili do diaľky. Keď vtom sa trhlina rozžiarila ako lúč svetla a nám sa naskytol pohľad na prvého pútnika. Podozrivo rýchlo prilietaval k zemi. Náhle niekto skríkol: ,,On padá!" Strážcovia na nič nečakali a premenili sa na sýtomodré draky. Zachytili draka klesajúceho k zemi, uložili ho na mäkkú trávu a hneď aj vzlietli späť. Kráľovná sa skrčila k drakovi a prešla mu po rane na krku. ,,On sa pomstí." Zahrmel drak. Študenti odskočili od draka, aby sa nemuseli dívať zblízka na jeho rany. Ostatní pútnici zosadli s menšou pomocou už po svojom. No vyzerali rovnako utrápene. ,,Kto?" Šepla kráľovná. ,,Mordan." Komorná si priložila ruku na ústa. ,,To som videla." Všetky oči študentov, vrátane tých kráľovniných, sa uprú na mňa. ,,Tiež som to videla vo svojej vidine."

•••

Deň prešiel vo veľkej tichosti. Večery som sa zdržala, a tak som si išla zatrénovať. Marka som celý deň nevidela. Čakala som, že ja budem tá čo nebude dodržiavať tréningový plán. Až do desiatej večer som robila dokola to isté. Behala, udierala do boxovacieho vreca a vrhala tupé nožíky ukradnuté z jedálne do terča. Ale úprimnosť nadovšetko, čakala som na Marka, ktorý neprišiel ani po desiatej hodine večer. Unavená a vyčerpaná som opustila halu. Hneď ako som sa ocitla na hlavnej chodbe prekvapilo ma zlé tušenie. Iba pre istotu som siahla za opasok a skontrolovala tupý kuchynský nôž. Náhle sa zhasli svetlá a v mojich ústach sa nakopili iba nepekné slová. Pridala som do kroku, i keď som ani poriadne nevedela kam idem. Pritlačila som sa k stene a ohmatávala som dvere. Iba tie moje a Elisine mali otrasnú guľatú kľučku, no zastavila som sa, keď sa začula kráľovnin hlas. ,,Má okolo 170 centimetrov." Nie, nemala by som načúvať, pomyslela som si a pokračovala v hľadaní svojej izby. Keby tu aspoň boli okná mesačné svetlo by mi odkrylo čísla. Náhle sa niekde silne zabuchli dvere. Perfektné, možno sa mi prišťastí a ten človek bude mať u seba baterku! So širokým úsmevom som čakal kým sa kroky priblížia ešte viac, alebo kým sa mi zjaví aspoň silueta človeka. Naraz všetko stíchlo. Zažmurkala som do tmy a spytovala sa samej seba, čo to má zasa byť, keď vtom ma niekto schmatol za rameno a pritisol o stenu. Položil mi ruku na ústa, a tak som ako na povel začala kopať do tmy. ,,Ideš so mnou." Zahrmel dračím hlasom neznámi. Vedela som, že ľudia dokážu napodobniť dračí hlas, takže ma táto skutočnosť nejak neprekvapila. Vytiahla som nožík spoza opasku a švihla ním po osobe, ktorá sa však prirýchlo uhla a vykrútila mi zápästie. Zrazu sa rozsvietilo. Všetka tiaha a prítomnosť muža zmizla. Komorná na mňa žmurkala akoby videla prízrak. ,,Čo tu ešte robíte?" Vystrašene som sa obzrela okolo seba. Odlepila som sa od steny a pokrútila som hlavou. ,,Nič také." Stará komorná búrlivo pokrútila hlavou a odkráčala preč. Otočila som sa okolo svojej osi a zahľadela sa na stenu. Na zlatej tapete bolo menšia ryha od môjho noža. Trasúcou sa rukou som otvorila dvere od svojej izby, ktorú som víťazne objavila hneď vedľa miesta diania.

~ '˙'˛° 14.03. 2018