,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Mala som krátku prestávku. A keď poviem krátku, myslím tým naozaj krátku. Stihla som si kúpiť plechovku limetkovej limonády a sadnúť si na najbližšie kreslo. Počumovala som po deckách čo prechádzali okolo mňa a nadšene klábosili o teóriách návratu Mordana. Nedokázala som niekedy veriť vlastným ušiam. Vtom okolo mňa preleteli dva študenti, asi o rok mladší odomňa, podpichovali sa ako také malé mačence. Až kým jeden nevrazil do druhého a nesotil ho do dverí, ktoré boli tesne vedľa Kresla, na ktorom som sedela. Chcela som ich okríknuť, no dvere sa pod blonďavým chlapcom rozrazili a otvorili sa dokorán. ,,Dopekla, bež!" Urobili taký randál, že si vyslúžili pozornosť hluchej upratovačky, ktorá sa na nich zahnala metlou. Očkom som nakukla na nápis na dverách: Zákaz vstupu! Nedalo mi to, a tak som sa postavila z miesta a vyrovnala odlepený kus papiera, na ktorom bolo napísané, že tieto dvere vedú do knižnice. Keď som nakukla dnu ovial ma chladný mrazivý vánok. I keď by mali slnečné lúče osvetliť túto miestnosť bola tam tma ako v hrobe. Počula som šušťanie listov papiera až kým nenastalo hrobové ticho. Pristúpila som bližšie až za tmu kde sa lámal slnečný lúč, ktorý sa dotýkal iba prahu dverí. Cítila som nutkanie tam ísť, no v mojom konaní ma zastavila tvrdá palica metly. Zjojkla som a rýchlo odstúpila od dverí. Upratovačka ich razom zavrela a odtiahla ma ďalej od nich. Z jej neustále naštvaného výrazu sa jej muselo urobiť už veľa vrások. Ukázala na zákaz vstupu a znova sa na mňa ohnala palicou. Nedokázala som sa uhnúť jej strele, a tak ma zasiahla rovno do pravého boku. ,,Keby toto Mark videl, že ma skolila sedemdesiat ročná prachovka," povedala som si sama pre seba a rýchlim krokom som sa hrnula do normálnej knižnice.
Potrebujem si totižto niečo overiť.
Rozhodla som sa ísť za Loris. Loris väčšinu času sedela v rohu knižnice s očami prilepenými na knihách. Tentokrát v rukách zvierala knihu o talizmanoch. Tá kniha bola taká hrubá až sa mi z toho prevrátil žalúdok. Nebola som výborná študentka, ale niečo málo o talizmanoch viem. Sú to naši ochrancovia. Každý drak dostane talizman po dovŕšení dračej plnoletosti. Rada by som vedela na akom princípe to funguje, no mám o tom minimum vedomostí.
,,Ahoj, Loris," oslovím ju, načo sa nepríjemne pomrví na mieste. Vzhliadne ku mne s pohľadom opovrhovania. Už asi viem prečo nemá kamarátov. ,,Mám na teba pár otázok," zamrmlem si a posadím sa vedľa nej na zem. Odsunie sa. Vystrúham kyslú grimasu a šťuchnem do nej lakťom. ,,Nemám záujem ti na ne odpovedať," zahrmí a odtiahne sa ešte ďalej. Pátrala som v mysli azda som jej niekedy niečo urobila. Znepokojovalo ma jej odmerané správanie, a tak som sa k nej natlačila ešte bližšie. ,,Prosím?"
Loris si povzdychla a spýtavo nadvihla obočie. ,,Chcela by som vedieť čo sa nachádza v zakázanej knižnici." Loris prevrátila oči. ,,No čo asi? Sú tam zakázané knihy a spisy. Knižnica to tak úplne nebola, bola to pracovňa pána Franca. Všetci za ho báli, bol to dobrý učiteľ ale nemal to v hlave v poriadku."
,,Prečo sa tie knihy a spisy stali zakázanými?"
Loris si znova povzdychla a založila si prameň blond vlasov za ucho. ,,No, Franc zomrel. Teda to sa aspoň hovorí. Bol to človek, ktorý sa nedokázal prejaviť," Loris zalistuje v knihe, ,,Tu je to, jeho talizman bol strážca. Toho nikto nedokáže skrotiť, po úmrtí strážca nezmizne ale zotrvá na svete a bude chrániť cenný predmet, ktorý po smrti vlastníka zostane."
Franc sa nedokázal prejaviť, tak ako aj ja.
Po dávke informácií, ktoré som len tak-tak vstrebala, Loris poďakujem a stratím sa v poličkách s knihami.
