,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Prach je váš démon. Znie to šialene ja viem... ale démon vyjde len vtedy, ak otvoríte talizman.
Preklínala som sa pri čítaní riadkov denníka. Triasli sa mi ruky a sem tam som sa denníka pustila, akoby som držala žeravý uhlík. V ten deň som sa už učiť nešla. Iba blázon by šiel. Keď som vyšla z knižnice, dvere sa za mnou zatvorili. Myslela som si, že Mark tam stále je, a tak som sa ich snažila otvoriť, no márne. Keď som sa otočila Mark sedel zmorený na tráve a opieral sa o sochu našej riaditeľky, ktorá bola premenená na draka. Pozeral sa do zeme a vyzeral akoby prišiel o dych. Možno má zahliadol keď som sa so slzami v očiach pobrala do izby. Nechal ma tam. Nechal by ma tam.
Franc v knihe opisoval ako otvoriť talizman a hovoril o démonoch v nich. Hovoril aj o svojom. O svojom živote tiež.
Vravel, že on sa nestal bláznom. Iba mu nikto neveril. V čom to už som nedokázala stráviť. Takže som to jednoducho zavrela a prestala čítať.
Dnes sa musím pripraviť. Čakajú ma horšie veci. Boj s rýchlovezom. Najrýchlejším drakom.
Neviem sa dočkať.
•••
„Melania Hendrová, dúfam že dnes zvládnete aspoň rýchloveza." Zaškerila sa trénerka a všetci s ňou. Nemala som chuť sa kvôli tomu rozčuľovať, a tak som iba mykla plecami. „Minule ste nám ukázala ako sa to nerobí, azda dnes s vaším partnerom to dotiahnete do konca." Povedala a podala mi uspávací kôl. Kľúč k výhre. „Partnera?" Udivene sa na ňu zahľadím a hneď začnem panikáriť. Sakra. To bude nejaký posmeškár. Vsadím sa. „Áno, vášho trénera" Marka? Nie nie a nie! Otočila som sa a pozerala sa tomu somárovi priamo do očí. Kedy sa tu objavil? To nemôže myslieť vážne. „Zvládnem to sama," precedím pomedzi zuby a odvrátim pohľad.
„To teda nie," vyhlási Mark z ničoho nič a vezme si od trénerky kôl. Skončila som.
Znova som sa ocitla v tej kopuli. Trénerka zakričala a dala povel vypustiť draka. Nedala som na sebe znať ako sa mi trasú obviazané kolená, na ktoré mi Mark stále pozeral. Keď sa nám s drakom stretli pohľady, rýchlo som sa poklonila. Súboj sa začal. Drak si chvíľu naťahoval krídla až nakoniec vzlietol. Rozvíril vzduch okolo nás. Ešte som ho dokázala zaregistrovať, no po chvíli sa stratil vo víre. Vzduch ma začal nadvihovať zo zeme, až kým sme sa obaja úplne nevznášali. Zahryzla som si do pery a snažila sa zaujať postoj vo vetre, ktorý nás učili. No bol mi na nič. Prudký náraz vzduchu ma hodil o stenu. Našťastie som sa buchla o ňu nohami, a tak som sa mohla od nej kedykoľvek odraziť. Nárazy vzduchu silneli. Mark sledoval výr a držal sa vo vzduchu tak labilne ako baletka. Pevne som zovrela chladný kôl a sústredila sa na nárazy. Všimla som si jeho chvost. Mal na konci roztiahnutú blanu. Tá mu určite pomáha v prívaloch vzduchu. Nárazy na mňa idú iba z jednej strany, to znamená, že tam musí byť chvost. Musela som si to v hlave všetko pospájať a perfektne načasovať. Mark vyzeral pobúrene, no pozeral sa na rovnaké miesto ako ja. Došlo mu to. Odrátala som si sekundy medzi nárazmi. Keď to nestihnem hodí ma to o stenu do prudko nato aby som stratila vedomie. A dych. Poriadne som sa zaprela o stenu. Teraz!
Odrazila som sa čo to len dalo, keď som si však uvedomila, že som moc ďaleko spanikárila som. Musím aspoň vyhrať.
Tak ako som sa to učila, tak ako má to naučil Mark, som vrhla uspávací kôl na dané miesto. Zásah.
No potom keď sa výr otriasol a drak stratil kontrolu ma to posielalo k zemi.
Spolu s drakom, dopadnem na piesok.
Na tvrdý piesok.
Padne na mňa drak.
Zomriem.
Táto strašná vec sa mi prehrávala pred očami. Ani nie celý môj život, ale to ako zomriem. Nepatrne som skríkla, keď vtom ma zachytili niečie ruky. Mark. Nebol však čas. Drak sa valil k zemi a nikto neprichádzal nato aby ho zastavili. Stratili kontrolu. Postavila som sa na vlastné nohy a odstrčila Marka na bok.
Skočila som čo najďalej to šlo. No drak bol priveľký. Keď dopadol na zem, moje ležiace telo nadskočilo a znova padlo ako vrece múky na tvrdú zem.
•••
,,Prebrala sa!" Zapišťal známi Elisin hlas hneď ako som otvorila oči. Vedľa nej na stoličke sedel Mark a trénerka. Mark mal okolo hlavy obväz. Narozdiel od neho som ja mala celú nohu v sadre. ,,Tá noha sa vylieči neboj sa. Pohovorila som si s doktorom." Elis sa tisli slzy do očí. Aspoň niekto sa o mňa bál.
,,Čo to malo byť trénerka?" Zahrmela som zachrípnutým hlasom. ,,Vzduch zatlačil pánty a okraje dvier tvrdo do steny. Nedali sa otvoriť." Vysvetľovala mi a ľútostne na mňa pozrela. Ten úškrn jej sedel viac. ,,Mohla som zomrieť," moje oči mylne zaleteli na Marka, ,,mohli sme zomrieť." Opravila som sa. ,,Teraz musíte odpočívať-" ,,Mohla som odpočívať v truhle a vy si to vôbec neuvedomujete." Elis sa nepokojne zamrvila. ,,Mali by sme ísť. Melanie ešte ťa prídem pozrieť." ,,Dobre, ďakujem," odpoviem trocha mrzuto ale Elis sa napriek tomu na mňa usmeje. Mark tu však zostane.
,,Čo tu chceš ty?" Spýtam sa odmerane a zahľadím sa na svoju úbohú nohu.
,,Chcem aby si prišla dnes k mostu."
,,Vidíš moju nohu?" Spýtam sa ho akoby bol ten najhlúpejší človek na planéte. On iba stiahne pery do rovnej čiarky a opustí nemocničnú izbu.
