,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
,,Senel," oslovím ju. ,,Melanie, nejaká prosba na mňa?" Senel bola nízka postaršia a hlavne veľmi sebavedomá komorná. Dalo by sa ju nazvať aj ako čipernou, no taká stará zase nie je. ,,Napadla ma taká šialená vec, a vy ste jediný človek ktorému môžem veriť."
Senel spýtavo pozdvihne obočie. ,,Nesmiete byť taká dôverčivá." Niečo na jej slovách naozaj bude, pomyslím si skôr ako zo seba vypustím všetko čo mám na jazyku. ,,Chcela by som nájsť dušu Lucy. Ten príbeh o kráľovi a jeho troch detí. Dimenzia, a tak..." Krátkodobá pamäť. ,,Banku drahokamov stráži trojhlavý drak. Cez neho sa nedostaneš pokiaľ nechceš zomrieť dievča." Zahryznem si do spodnej pery. ,,Musí byť nejaký spôsob." Senel pokrúti hlavou. ,,Nie si zariekavačka-" ,,Kde nájdem zariekavača?" Senel znova pokrúti hlavou a zamyslí sa. So mnou prežíva naozaj ťažké chvíle. ,,Kráľovná je zariekavačka," zastaví sa a povzdychne si, ,,a Joel, komorný." Lusknem prstami a objímem ju tak silno, že z nej skoro vytlačím všetken vzduch. ,,Ďakujem Senel."
,,Dávaj si pozor dievča, niečo mi hovorí, že to nedopadne dobre." Seneline slová sa však stratia za mojím chrbtom. Musím si pohovoriť s Joelom, alebo presnejšie, vymyslieť dokonalú lož.
•••
,,Nie, nie a nie. Na toto ti nenaletím." Nie som zrovna najlepšia klamárka. Joel si prekríži ruky cez prsia a vypne hruď. Také tintítko ako je on. Má však nejak extra nevystraší. Obdĺžnikové okuliare, ktoré má zasadené na orľom nose mu pomáhajú v jeho stareckom výzore. ,,Ale ja to naozaj potrebujem-" ,,Robil som to raz dievča, skoro ma rozhryzol v zuboch. Len-tak-tak som unikol. Nefritový kľúč mi ani nezapadol do diery na prvý pokus.
Nefritový kľúč
,,Fajn, tak ja to teda vzdávam." Zamrmlem pobúrene a očami letmo skúmam kľúče zavesené na veľkom zlatom kruhu. On je aj kľučiar. ,,Čo tu teda ešte chceš?" Čas na klamanie. ,,Popravde, najskôr som sa vás prišla spýtať z čoho sa dá vyrobiť niečo na uspanie. Trpím nespavosťou kôli testom, a tak," poviem priam hanblivo. Musím to zvládnuť. Ak toto nevyjde bude zle. ,,Mám tu niečo nato. Je to naozaj rýchle." Perfektné
Zapátra v fascikli a vytiahne malú lahvičku. ,,Jedna tabletka postačí na 2 hodiny. Tak si to odrátaj." Povie mrzuto a podozrivo si ma premeria. Prikývnem a jemne sa ukloním.
,,Ďakujem vám."
•••
Klamala by som keby som povedala, že sa nebojím. Mám strach a veľký. Keď mi na toto niekto príde je po mne. Vyhodia ma zo školy a už nikdy v sebe neobjavím draka. Pokrútila som hlavou a zahnala myšlienky podobného kalibru preč. Robím to predsa pre dobrú vec, na tom nič zlé nie je. Ešte ani neviem či sa odtiaľ vrátim celá. Prehltnem hrču v hrdle a vykročím vpred. Vo vrecku som ukrývala tabletky na spanie, ktoré iba sem tam zahrkali a pripomenuli mi, čo všetko týmto riskujem. Zastala som tesne pri dverách komorného a jemne zaklopala. Nič okrem prichádzajúcich krokov na chodbe som nepočula. Bolo neskoro večer a od tabletiek, ktoré som dostala od Joela prešiel deň. Nešťastne som vydýchla a vytiahla som z vrecka sponu. Nič ťažšieho som ešte nerobila. Skôr ako som sa však stihla zohnúť ma niekto potlapkal po ramene. ,,Čo tu robíš?" ,,James!" vyhŕkla som a strčila si sponu späť do vrecka. Nervózne som odstúpila od dverí. ,,Iba som prišla za Joelom. Potrebujem niečo zistiť," vychŕlim zo seba odmeraným hlasom a uhnem pohľadom. ,,A čo také?" ,,Do toho ťa nič," precedím pomedzi zuby a skryjem si ľadové ruky za chrbát. ,,Mel, som tvoj kamarát. Možno som hlúpy sukničkár, ale zato ťa veľmi dobre poznám." Prevrátim očami a vystriem sa, i keď náš rozdiel vo výške je až príliš zreteľný. ,,Budem v poriadku. Teraz choď za Elis ty žirafa, nech si nemyslí, že si s Lablgerovou. James sa ku mne posmešne nakloní a so smiechom mi pošepká: ,,Zle bozkávala." Odtlačím ho ďalej s nechuťou vpísanou v tvári a on sa iba schuti zasmeje. ,,Dobre a teraz už choď," zahrmím zatiaľ čo prevraciam oči nad jeho smiechom. Vie, že takéto veci nemám rada. ,,Rozkaz Hendrová, hlavne nech ťa nevylúčia." Keby si len vedel James, keby si len vedel. Nakoniec sa však pousmejem aj ja. James a ja a Elis sme nezabudnuteľná trojka. James mi bol odjakživa ako môj druhý brat, keďže už jedného mám.
Vtom nadskočím a všetky spomienky na minulosť sa rozplynú ako vodná para. Za mnou sa otvoria dvere a vrazia mi do lopatiek. Bolestivo zhíknem. ,,Oh, Hendrová, takže to vy tu robíte hluk!" zavrčí a zamáva mi knihou pred nosom. ,,Nerobte si z tohto miesta holubník, nemôžem v pokoji čítať." Pošúcham si boľavý chrbát a nespokojne vydýchnem. Mala som šťastie, keby som len tak otvorila dvere spinkou a on by tam sedel....čo by si asi pomyslel. ,,Klopala som." ,,A čo ma potom!" odvrkol, no skôr ako stihol znova zavrieť dvere som strčila nohu medzi nás. ,,Potrebujem sa s vami porozprávať. Máme urobiť krátky obsah nejakej historickej knihy a ja ich teda moc nepoznám." Joel si ma podozrivo premeria a zavrčí na mňa ako vlk na korisť. ,,Existuje knižnica slečna-" ,,Prosím," zarumázgam a opatrne sa natisnem k dverám. ,,Poď teda ďalej. Spravím ti čaj, bude to nadlho." Neviem sa dočkať.
•••
Nežiadala som Joela o prerozprávaní celej histórie jednej knihy, ale nevadí. Dokonale som sa stihla rozhliadnuť keď zapichol svoj nos do knihy a začal mi čítať metafory, ktoré sa mu náramne páčili. Kľúč som našla hneď bol zavesený na jeho gatiach spolu s ostatnými kľúčmi na veľkom železnom kruhu. Obliať gate čajom nebude dobrý nápad. Plánovala som mu dať tabletky na spanie, no bojím sa, že v tomto prehľadnom čaji to uvidí. Tak som teda jednu tabletku strčila do mojej šálky a pýtala sa ho na nudné otázky, kým sa tabletka nerozpustila. ,,Prečo nepiješ?" spýtal sa napokon. ,,Ten môj je nejaký zvláštny-" ,,Daj sem," zamrmle a vezme mi pohár z rúk, ,,taká vyberavá." Odchlipne si z neho a ja sa iba nevinne prizerám na jeho reakciu. Po dvoch dúškoch skonštatuje, že čaj chutí celkom inak. Nechá ma teda sedieť s pohárom vody zatiaľ čo mi dáva na výber z kníh. Po chvíli však zaspí a ja sa môžem slobodne vytratiť s kľúčom von. Nakoniec cez neho prehodím deku a rýchlo upaľujem preč.
