DRAČIA AKADÉMIA 1 - Povstanie Mordana

STRÁCANIE DYCHU

Posledný týždeň som si zlepšovala svoju kondíciu rovnako bolestne ako aj prvý deň. Napriek ostrej bolesti pulzujúcej v mojich svaloch sa mi páčilo to, ako som naberala viac a viac sily. Mark si zo mňa čím ďalej tým menej uťahoval a začínal ma brať ako rovnocennú. Ten pocit sa mi naozaj páčil.

Cítila som horúčavu, ktorá sa mi rozlievala telom. Moja koža sa zdala ťažšia a môj dych bol prenikavejší. Pozerala som sa na dračie telo, ktoré bolo teraz mojou súčasťou. Tiekla po ňom hustá krv vo všetkých smeroch. Dračí pútnici bojovali, ba niektorí rovno zutekali pred obrovskou machuľou, ktorú som nedokázala identifikovať. V kostiach som zacítila zlo. Buď vrelo vo mne, alebo okolo mňa. Začalo mi to brať dych.

Strhla som sa celá prepotená na alarm nastavený na mojom mobile. ,,Ty diablov posol," vyhŕkla som a zotrela si kvapky potu z čela. Ešte chvíľu som bola ako dezorientovaná. Dokrívala som do kúpeľne a vzhliadla k svojmu obrazu. Jagavé slzy mi stekali dole po až príliš výrazných lícnych kostiach. Bol to zvláštny sen. Až príliš živý. Zotrela som si z očí slzy a moc sa tým ďalej netrápila. Našťastie som nato zabudla rýchlejšie ako keď lúsknete prstami. Začula som hlasné klopanie na dvere. Priskočila som k dverám, medzi ktorými stál môj najlepší kamarát James. Poslednú dobu sa zo mňa stáva tretie koleso voza. Elis a James boli odjakživa moji najbližší priatelia. Keď si však začínali uvedomovať to, že to medzi nimi iskrí všetko išlo dole kopcom. Najviac som to pociťovala ja. James bol odjakživa ten správny sukničkár ale nikdy som mu to nezazlievala. Elis bola tá správna múdra baba, niekedy príliš skeptická, no mala som ich oboch rada. Elis mi väčšinu času chodí hovoriť ako smutno jej je keď Jamesa vidí s inou babou. Najradšej by som bola keby to išlo mimo mňa, ale je to moja kamarátka, musím ju vypočuť. ,,Deje sa niečo?" Spýtam a rozospatým hlasom. ,,Nič extra, iba som ti chcel niečo povedať..." Pohľadom uhne vedľa. S povzdychom ho pustím dnu. Automaticky si sadne na kreslo a začne mi vykladať typickú príbehovú omáčku, ktorá nikoho nezaujíma. ,,Prejdi k veci," vyzvem ho a nalejem si šálku studenej vody. James si prepletie prsty na rukách a pozrie na mňa šteňacím pohľadom. ,,Chodím s Ann." Moje svaly sebou cuknú a vyvrhnú uslintanú vodu späť do pohára. ,,La-lablgerová!?" Vyhŕknem naštvane a celou silou mrsknem šálku na stôl oproti nemu. Nevinne prikývne. ,,Ah, James. Vieš, že to je najlepšia kamarátka riaditeľkinej dcéry." Posnažila som si dávať pozor na jazyk, a tak som proste chodila okolo horúcej kaše. Lablgerová je proste najhoršie prevedenie pyšnej princeznej. A to ani princeznou nie je. ,,Prečo? Ľúbiš ju?" James sa priškrtene usmeje. ,,Nie." Mohla som si myslieť. Celou silou zatnem zuby a prekrížim si ruky cez prsia. ,,Čo teda odo mňa chceš?" ,,Aby si presvedčila Elis, že jej zato nestojím." Chcene či nechcene vybuchnem do smiechu. ,,Ty jej zato ale naozaj nestojíš!" Precedím pomedzi zuby a zotriem si slzy smiechu z líc. ,,Prečo toto všetko James?" Zarazene sa na mňa pozrie. ,,Lebo viem aké ste citlivé, nechcem ju raniť-" ,,No dovol! Kde máš ten svoj kurací mozog?" Zvriesknem naňho. ,,Musíš si to vyriešiť sám. Ale nemal by si jej klamať. S týmto ti pomáhať nebudem," otvorím dvere svojej izby a myknem rukou na odchod, ,,teraz sa prac a zabudni, že existujem." James sa nadurdene postaví z miesta a odkráča k dverám. ,,Ďakujem za pomoc, Mel." Vysloví ironicky a prekročí prah dverí. ,,Pre kamarátov Mel." Vystrúham grimasu a zavriem mu dvere tesne pred nosom.

•••

Nútene som si musela privstať. Poznám svoje telo dosť dobre nato, aby som vedela čo je dobré a čo nie. To som si teda aspoň myslela skôr ako sa tu zjavil môj nový tréner Mark Ross.

Vedela som, že sa za pár dní sa do skorého vstávania dostanem, no ani tá predstava sa mi nepáčila. Tackavo som sa doteperila do tréningovej haly a s hlbokým zívnutím som otvorila dvere. Sčista-jasna sa predo mnou zjavila modrá machuľa. Automaticky som skríkla a zatackala sa po náraze lopty do môjho čela. ,,Čo to má byť?" Zasipela som a pošúchala si červenajúce sa čelo. ,,Čo to je za reflex? Miesto výkriku si tú loptu mala radšej chytiť." Zagánil na mňa Mark a niečo si poznačil do bloku. Znova som odhodila vak k tribúne a sklonila sa pre loptu. Mark si niečo mrmlal popod nosom zatiaľ čo zvieral pero v zuboch . Síce mi zakričal niečo na pokyn, no ja som vnímala iba jeho pohľad uprený na notese. Vrhla som loptu na zamerané miesto. Nebol to najsilnejší hod, no trafila som presne tam, kam som chcela. Markovi vyletel notes z ruky, no behom pár okamihov schmatol pravou rukou loptu a notes zase ľavou. Nič sa nestihlo dotknúť zeme. Mark sa bez veľkého prekvapenia pozrel mojím smerom ., Zameriavaš dobre, ale chýba ti sila." Dala som ruky v päsť a sledovala, ako ku mne hádže loptu späť. So silou a pomerne slušným zameraním na cieľ.

Toto sem robili necelú pol hodinu. Zistila som, že jeho slabina je trafiť sa na správne miesto. Naopak moja je sila, ktorú postrádam.

•••

Škola nikdy nebola moja silná stránka. Ktovie, či som vôbec nejakú aj mala. Po všetkej tej muke sa mi dostalo pár minútového odpočinku a hneď potom som mohla ísť na hromadné cvičenie so svojou ľúbeznou trénerkou.

,,Hej, Mel!" Zvolal na mňa James. Ani som sa neotočila. Tváriť sa, že niekoho nepoznám mi ide totižto celkom dobre. ,,Takže slávna trojka sa rozpadla?" Zaštebotal Jamesov kamarát a zapískal na mňa. Trénerka nám pokynula spárovať sa do dvojíc. Hľadala som v dave Elis, no bola nedohľadne. Jeden z mojich spolužiakov ma ohlásil aby som sním tvorila dvojicu. Prekvapene som sa teda postavila k Charliemu a čakala na rozkazy. ,,Nemáš chuť ho zbiť?" Spýtal sa ma načo som sa vnútorne zaškerila. ,,Neskutočne." Charlie je naozaj veľmi problémový. Nevravím, že ja nemám nič za ušami, ale on je iný kaliber. ,,Pomôžem ti, ale niečo za niečo." Prehodí a ignorujúc trénerkine rozkazy vytiahne malý bloček s perom. ,,Čo by si chcel?" Spýtavo nadvihnem obočie a oči mi zletia na popísaný blok. ,,Čo takto kľúče od zakázanej knižnice?" V hrdle mi navrie hrčka. Nervózne sa zaškerím. ,,Si snáď nejaký náruživý knihomol?" Charliemu zahrajú iskričky v očiach. ,,Mám rád zakázané ovocie." Ako môže niekto taký ešte stále zotrvať na akadémii? Čudujem sa, že ho ešte nevykopli. Nikdy som ešte nekradla. A hlavne nie niečo ako kľúč od zakázanej knižnice. Nie som si istá, či mi to za to všetko stojí. Čo ak ma vylúčia? ,,Neobávaj sa, všetko si to vezmem na svoje triko keby sa niečo stalo." ,,Prečo robíš u mňa výnimku?" Charlie si bruškom ukazováka prejde po brade. ,,James je...idiot." Odvetí a na príkaz trénerky sa začne uhýbať mojím útokom. 

~ '˙'˛° 14.03. 2018