,,Nebojovala s nimi ona ich donútila, aby tancovali po jej boku."
Melanie Hendrová, neobyčajné dievča, ktoré skrýva iba jedno veľké tajomstvo. Chodí na dračiu akadémiu.
Ich akadémiu však čaká veľké nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva pod rúškom tmy a...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Ako som mohla byť taká hlúpa? Vrhnúť sa do niečoho takého sama nebol zrovna najlepší nápad, no ako inak som sa s ňou mohla skontaktovať?
Nikto by pre moje šialené nápady neriskoval krk. I keby som o pomoc poprosila Jamesa či Elis, určite by ma prehovárali.
Zadychčane som bežala k veľkým dverám. Drak ma však už dávno spozoroval. Nemala som odvahu otáčať sa dozadu, a tak som sa rútila rovno ku vchodu. Hneď ako som sa dostala k dverám, zabrzdila som, schmatla zlatú guľatú kľučku do oboch rúk. Silno som potiahla, no to som akurát narazila späť do dverí. Potiace sa ruky mi skĺzli po kľučke tak rýchlo, ako aj moje kolená k zemi, keď som si uvedomila, že som nechala kľúč na druhej strane dvier. Je po mne, pomyslela som si. Srdce mi vyskočilo až do hrdla keď som začula hurónsky rev draka. Päsťami som začala búchať do dverí, i keď som vedela, že je to márne. Trasúc sa som sa otočila a hľadela zoči-voči čiernemu dračiemu strážcovi. Myslela som si, že mi z hrude vyskočí srdce, keď do mňa zabodol svoje žiariace žlté oči. Svetlo, ktoré z nich vyžarovalo, ma takmer oslepilo. Sklonil svoju mohutnú dračiu hlavu bližšie ku mne, načo som sa pritisla chrbtom tesnejšie k dverám. Od strachu, ktorý mi hral na kostiach mi až vyhŕkli z očí slzy. Drak roztvoril papuľu tesne pri mojej tvári.
Srdce mi nahlas bilo v krku. Nedokázala som sa dívať na hromadu tesákov, ktoré sa ma chystali rozdrviť. Avšak skôr ako som sa začala pripravovať na výkrik, drak cúvol vzad a schoval tesáky pred mojím zrakom. Trasúcimi rukami som si zakrývala tvár. Jemne som pootvorila očko a zahľadela sa na draka, ktorý na mňa opovrhovane zazeral. Ticho zavrčal a odvrátil odomňa hlavu.
Dýchavične som sa snažila upokojiť svoje o život bijúce srdce. Chcela som sa pohnúť, no moje telo bolo náhle ťažšie ako olovo. Všetko sa to skončilo až vtedy, keď zrazu niekto otvoril dvere a ja som bola vytiahnutá z miestnosti za golier ako nejaké mača. Párkrát som zakašlala a chytila sa za krk. Neznámi zabuchol za nami dvere a otočil si ma tvárou k nemu. ,,A teraz mi vysvetli, čo si tam u všetkých tesákov robila!" skríkol na mňa James. S očami dokorán som sa iba vyľakane obzerala okolo seba. Vstrebávala som to, čo sa vlastne práve teraz udialo. ,,Ta máš ale sakra šťastie, Hendrová." Splašene som vydýchla a len tak-tak sa znova vládala postaviť na nohy. ,,Ja som," hlboký nádych, ,,ja žijem." ,,Zatiaľ dievča, pokiaľ z teba nestiahnem kožu!" ,,Toto nesmieš nikomu povedať!" vyhŕknem a zavesím sa naňho. James ma s nechuťou v tvári odstrčí. ,,A čo takto ďakujem? Dievča, stretol som už veľa ostňov vo svojom živote, ale ty priateľka, si debilný kaktus!" James na mňa s perami stisnutými v čiarke upieral svoj orlí zrak. Na nič iné ako na prosté "ďakujem" som sa nezmohla. ,,Čo už s tebou," odvetil a zamkol dvere, tentokrát si však kľúč ponechal. ,,Čo s ním budeš robiť?" spýtalo som sa zvedavo. James si odfrkol. ,,Lepšie veci ako ti, hlavne nech ťa podobná hlúposť už nenapadne."
•••
Dievčisko odtrhnuté z reťaze, tak ma nazvala komorná Senel, keď sa dozvedela čo som urobila. James nemá ústa na kľúčik, a ani nikdy nemal. Vždy ma nabonzoval keď som niečo urobila. Narozdiel od neho som mu vždycky kryla chrbát, nuž, to je moja povaha. ,,A vy ste tam čo robili James?" Senel prišla vždy na všetko. James jej teraz musel vyrozprávať svoj príbeh ako sa dostal do oddelenej časti budovy len tak, isto klamal. Toľko rokov čo sa poznáme už viem zaregistrovať jeho krčiaci sa nos a oči, ktoré stále po niečom pátrajú. Možno to bol dobrý klamár, ale nie herec.
Môj deň sa skončil pomerne zaujímavo, rozvaľovala som sa na posteli až kým som nezapočula tiché, no zato horlivé klopanie na dvere mojej izby. Chvíľku mi trvalo kým som sa dostala k dverám, ba dokonca ešte aj pred nimi som zaváhala. Čo ak to prasklo? Možno nato prišli a teraz mi idú oznámiť, že som vylúčená. Zahryzla som si do spodnej pery a zhlboka sa nadýchla, čert to ber! Na moje až prekliate šťastie ma nikto neoslovil mojím priezviskom hneď ako som otvorila dvere a nestrčil mi doklad pred nos. Čakalo ma však väčšie prekvapenie. Mark predomnou nervózne postával a stískal ruky do pästí a znova ich uvoľňoval. ,,Je všetko v poriadku?" spýtala som sa váhavo a prezrela si ho od hlavy po päty. ,,Iba som prišiel skontrolovať či si vporiadku," matne si ma prebehne očami akoby na mne hľadal rany, ,,James mi povedal pár podrobností." Teraz ako držím tie dvere mám chuť ich zlomiť. Podráždene si vydýchnem. ,,On nikdy nevie kedy treba mlčať-" ,,Prečo toľko riskuješ?" spýta sa ma Mark s už trocha vážnejším hlasom. Stisnem pery do rovnej čiarky a obzriem sa okolo seba. ,,A čo mám podľa teba robiť keď mi nikto nedôveruje?" precedím pomedzi zuby a oviniem dvere ešte silnejšie ako predtým. ,,Prestaň hazardovať so životom akoby si ich mala stovky!" zavrčí na mňa a zaprie sa do lemu dverí.
,,Nabudúce ma aspoň upozorni, že ideš robiť hlúposti," prevráti očami, ,,mne predsa môžeš veriť Melanie." Posmešne sa uškrniem, napriek tomu, že spomínam na niečo naozaj nevhodné pre smiech. ,,Ty si ten posledný komu by som mala veriť, a zároveň prvý čo ma chcel zabiť." Chvíľku sa odmlčí, trafila som na správne miesto. Jeho pohľad sa v mihu oka obmäkčí. ,,Máš pravdu," prekvapene pozdvihnem obočie, ,,nemusíš mi natoľko dôverovať, že by som pre teba dokázal schytať guľku, len chcem aby si vedela, že ja už nebudem ten čo bude na teba strieľať." Mark mi nedá veľa času na odpoveď, iba sa otočí na päte a pomaly začne kráčať preč. ,,Tak ma prinúť dôverovať ti, ukáž mi, že ti na mne záleží." Mark sa iba nemo pozrie cez plece a po chvíli vyčaruje jemný úsmev. ,,Presne to som mal v pláne."
