Into you

3.

Hneď po zvonení som si strčila slúchadlá do uší a vybehla na chodbu. Už zdiaľky som ho zbadala.Nerozumiem ako môže byť taký populárny a obľúbený. Môj brat, Taylor. Ani by ste nepovedali, že máme niečo spoločné, že sme súrodenci. Fascinuje ma to. Vážne! To len ja som čierna ovca rodiny? Asi áno.

 Na moment sa nám stretli pohľady, no on sa ihneď pozrel inam. Veď prečo nie, že? Budem sa k nej správať rovnako hnusne ako celá škola, že? Nebudem ju riešiť!

Neviem čo je to s nami. Boli sme nerozlučná dvojka, no potom čo sme nastúpili na strednú sme sa nejako odcudzili. Neriešim to. On ma ignoruje a správa sa akoby som nikdy neexistovala, tak prečo by som sa mala ja správať ako vzorná mladšia sestra? Pff, to určite! On to pokazil ktovie prečo tak ak chce nech to napraví, a ak nie...neriešim ani ja jeho!

Som sama a to sa nezmení. Som sama, ale pri tom nie som. Som a takto mi to vyhovuje. Je lepšie byť sama ako s ľuďmi, ktorým na tebe nezáleží a to je presne môj prípad. Tí čo sa chcú so mnou kamarátiť a má chcú len využiť. Myslím to doslova. Chalani ma chcú dostať do postele a baby si chcú získať moju priazeň. Úprimne? Je mi z toho zle, preto som radšej sama. Vyhovuje mi to a asi som si už aj zvykla.

Niekedy mám pocit, že som jediná normálna bytosť na tejto škole, možno aj na celom svete, ale to už možno preháňam. Môj najlepší kamarát je môj denník, o ktorom našťastie nik nevie. Píšem doň všetky svoje myšlienky, všetky myšlienky, ktoré mi denne motajú hlavu. Som zmierená s tým, že sa o mojich problémoch nik nedozvie, pretože nie je človek, ktorému by som verila natoľko aby som sa mu zdôverila a odhalila tým svoje vnútro.

Denne je schovaný na najvyššej poličke vzadu za knihami, hneď vedľa mojej postele. Je to originálne miesto, pretože sa mi tam nik nehrabe. Koho by predsa zaujímal nejaký Sheakspere? (asi sa to tak nepíše,ale tvárme sa že áno :D )

Ani sa nenazdám a stojím pred naším domom. Opatrne stlačím kľučku na dverách a vstúpim dnu.

-Som domáá- zakričím, aj keď viem že sa nik neozve. Zasmejem sa, sama pre seba a zhodím tašku na zem. Vyzujem si tenisky a kráčam smerom ku chladničke. Z vrecka si vytiahnem mobil a zapnem hudbu na plné pecky. Je na čase ukázať susedom akú hudbu tu počúvam ja! Vždy má príležitosť Taylor, alebo púšťali ,,hitovky" naši drahí susedia. Kali a jeho song-Nikto. Otvorím konečne chladničku a vytiahnem z nej kečup a studené cestoviny na špagety. Dám to v rýchlosti dokopy a vložím to do mikrovonky na minútu. Nie len 59,58,57 sekúnd...Pohmkávam si melódiu piesne, ktorá ma niečim oslovuje. Celkovo sa mi páči. Odrazu sa spza mňa ozve len tiché a pritom neskutočne zákerné ,,Bu". POdskočím a obzriem sa k nemu.

-Idiot! Vieš ako som sa zľakla?- udriem ho päsťou do pleca, nad čím sa len zasmeje a zdvihne ruky nad hlavu.

-To bol môj zámer- zamrmlal si popod nos, no predsa som ho počula. Akurát sa ozvala mikrovonka, ktorú som otvorila a vzala si tanier do ruky, no môj ,,skvelý" braček si okamžite privlastnil môj obed. Pusu som otvorila do písmena O.

-Zavri si pusu sestrička, ešte ti tam niečo vlezie- povedal perverzne, nad čím som musela zagúľať očami. 

-Si nechutné prasa- povedala som rezignovane a viac ho nevnímala.  Dámy a páni, môj brat by mal vyhrať nejaké ocenenie za ,,najlepšieho" brata na celej planéte. Hovorím vám teraz smrteľne vážne, že s ním dlho pod jednou strechou nevydržím! Ktovie možno keď budem mať svoje dni, zabijem ho v spánku.

Napokon som si vzala len obyčajné jablko a vybehla som hore schodmi s mobilom a jablkom v každý v inej ruke až do mojej izby, kde som sa okamžite zvalila na posteľ. Mäkký dopad stimuloval moje telo. Moje kosti sa mi za moje mäkké dopady raz poďakujú, tým som si istá.

Moju myseľ hneď zaplnil nový chalan. Prečo? Prečo nad ním premýšľam? Je to len ďaľší z davu. Nie je nič čím by ma mal zaujať. Zatiaľ nie... Musím sa spamätať!!! Alebo viete čo? Radšej by som mala ísť do ríše jednorožcov, tí mi istotne zlepšia náladu.