Oprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma pristihol a videl tie modriny? Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor.
-Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu je...
Najprv nastúpila Liv, potom Lukas a keď som sa už chystala ísť dovnútra za nimi,zastavil ma Taylor.
-S ním nikam nepôjdeš!-okríkol ma. Zhlboka som sa nadýchla a nahla sa k ni dovnútra.
-Choďte, pôjdem na pešo,-povedala som a zabuchla som dvere.
-Čo máš zase za problém, drahý braček?- ,,milo som sa na neho usmiala, pričom irónia zo mňa práve sršala.
-Neprajem si, aby si s ním bola,-povedal vážne a zastavil len pár krokov odo mňa.
-Vieš, ako ma to zaujíma,-prekrútila som očami a preložila si ruky na prsiach. On mi predsa nemôže hovoriť, s kým môžem chodiť a s kým nie! Na to predsa nemá právo!
-No malo by ťa, vzhľadom k tomu, že o ňom nič nevieš,-vysmial sa mi do tváre, pričom si pekne vychutnal, keď auto odišlo.
-Ou a ty áno?- posmešne som sa na neho pozrela, pričom napol päste. Akoby predo mnou niečo tajil.
-Ak si teda skončil, teraz počúvaj ty mňa!Už ma unavuje ako sa každí do nás stará. Pochop Taylor, že to nie je tvoja vec, s kým chodím a s kým sa stretávam, a vôbec ma nezaujíma čo si o tom ty a Benjamín myslíte. Aj ďalej sa venujte tým svojim ....ehmm slečnám a do nás sa nestarajte. Rozumieme sa, braček?- otočila som sa na päte s úmyslom odísť, no niečia ruka mi zabránila v pohybe.
-Auu, Taylor to bolí!- zvýskla som,keď si ma pritiahol na tesno k sebe, pričom v dlani zvieral moju ruku.
-Rozídeš sa s ním!- povedal tvrdo, pričom jeho oči hovorili že to myslí, viac než vážne. Na okamih som zabudla ako dýchať. Mám sa vzdať niekoho koho som tak dlho hľadala? Koho v živote tak veľmi potrebujem?
-Daj mi jeden dobrý dôvod,-povedala som priškrteným hlasom, nespúšťajúc z neho svoj pohľad. Ak sa s ním aj rozídem, stratím priateľa ale aj kamaráta. Musí mať fest dobrý dôvod, na to, aby som ho poslúchla. Mlčal.
-Myslela som si,-šepla som s víťazným úsmevom na tvári, otáčajú sa na päte. Urobila som pár sebavedomích krokov vpred neplánujúc už zastaviť.
-Je to vrah,- ozval sa jeho hlas spoza mňa, čo ma prinútilo zastať na mieste. Čože? Taylor to si si nevedel vymyslieť nič lepšie? Rovno povedz, že je nejaký mafián. Zhlboka som sa nadýchla a cez pootvorené pery som vypustila z pier nahromadený vzduch. Pozrela som sa na neho ponad plece a sklamane pokrútila hlavou. Toto vážne prehnal. Nepozná ho, ale súdi ho! On nie je, žiaden vrah. Nedokázal by ublížiť ani muche.On predsa nie je žiaden mafián! Je to človek, ktorého nadovšetko milujem. Poznám ho, on by toho nebol schopný.
Otočila som sa späť na cestu pred seba a vydala sa preč, ignorujúc jeho hlas kričiaci moje meno. Po asi 15 minútach ma tie topánky na vysokých podpätkoch viac než omrzeli. Nevládala som, no od domu ma delilo ešte asi 5 minút. Pomaly sa začalo stmievať. Už teraz viem,že budem musieť vysvetľovať kde som bola, s kým som bola a čo som robila, najmenej dvakrát.
Zrazu na moju pokožku dopadlo niečo mokré. Zdvihla som opatrne pohľad k nemu.
-To ako vážne?- skríkla som a v momente si ťarbavým pohybom vyzúvala topánky. Je hlúpe bežať v nich domov,ešte predsa nechcem umrieť. Zdvihla som si do ruky svoje topánky a rozbehla sa čo najrýchlejšie domov. Asi som dúfala, že budem rýchla ako upír a žiadna kvapka dažďa sa ma už nedotkne. Smola Kiara, upír z teba nebude.
Rýchlym ťahom som stlačila plastovú kľučku na dverách a cez malú škálu som potichu prekĺzla dnu. Doslova zo mňa tieklo. Akože skvelé! Vybehla som hore schodmi priamo do kúpelne, kde som sa v okamihu zamkla. Okamžite som sa začala vyzliekať, pretože mi bola hrozná kosa. Potrebovala som už stáť pod prúdom horúcej vody, ktorá by mi zmáčala celé telo, no skôr než som to urobila ma vydesil môj vlastný pohľad v zrkadle.
V hlave sa mi znova začali premietať jeho slová. Nikam s ním nepôjdeš,nepôjdeš, nepôjdeš. Neprajem si to,to,to... Ublíži ti,ublíži ti, ublíži ti....Je vrah,vrah,vrah....Rozídeš sa s ním....
Neuvedomila som si to, no z očí sa mi spustil príval slz. Akosi to na mňa všetko doľahlo.
...Božee, Kiara, ja ti ho asi ukradnem....
...Najradšej by som ťa strčil do toho auta a pretiahol na zadných sedadlách.....
...Zase som Harold? No počkaj doma....
....Neprajem si, aby si s ním bola!....
...Je to vrah....
Oprela som sa o studené kachličky rukami aj čelom. Čo ak je na tom niečo pravda? Čo ak mal Taylor v niečom pravdu? Čo keď nie je tým čím tvrdil? Čo ak ho vôbec nepoznám? Tieto myšlienky som okamžite zahnala do ústrania.
-Mladá dáma ako si to predstavuješ??? V celom dome je potopa!!!-skríkla mama spoza dverí. Vypla som prúd vody a v sekunde sa natiahla po uterák, do ktorého som sa zabalila.
-Upracem to,- povedala som jednoducho.
-S tým počítam,- okamžite sa ozvala, nad čím som prekrútila očami.
***
Natiahla som sa po mobil na nočnom stolíku, pričom okolo mojich holých nôh bola obkrútená biela prikrývka. Telo mi zohrievalo svetlo modré tričko s krátkymi čiernymi rukávmi. Vlasy som si zopla do strapatého drdolu a pohodlne sa oprela o čelo postele. Moja nálada bola na bode mrazu a to len vďaka Taylerovi, ktorý sa dotrepal domov niečo pred desiatou. Ani sa nesnažil byť potichu. Všimla som si 6 zmeškaných hovorov a 3 nové správy:
**Si v pohode?** -Liv
**Chcem ťa pri sebe** -Harold
**Vážne má tak pevný zadok? :3 ** -Mia
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
