Into you

56.

Zaspala som niečo okolo pol piatej, takže sa mi nečudujte že vstávam o pol dvanástej, aj keď mohla som spať vzhľadom k okolnostiam oveľa dlhšie. Predsa len do školy ani jeden z nás už nepôjde. Svoj pohľad som okamžite upriamila na spiaceho Harolda, ktorý pokojne oddychoval na mojej hrudi, pričom mal cezo mňa prehodenú ruku. Je roztomilý. Neodolala som a okamžite mu zaplietla ruku do tých úžasných vlasov,ktoré mu aj tak padali do tváre. Ako je možné, že toto stvorenie je schopné urobiť také kraviny?? Ako je možné, že sa na to vôbec dal? Viem, že nie je správne obviňovať ho ani mu to dookola vyčítať, pretože tým sa život toho chlapca nenavráti, ale zase mu nemôžem ani zagratulovať, pretože je to hrozné!! Neviem, naozaj netuším ako to vôbec zvládol. Predsa len on nie je taký ten typ človeka, ktorý zabije každú chvíľu niekoho iného. Nemáte ani predstavu aký on je. 

To je až taký svätý, že?

Nezabudni na to, že keby ti to nepovedal tvoj brat, tak to ani nevieš.

A vieš prečo? Lebo nie je taký ako si si ho vysnívala.

-Pokračuj prosím,- zamrmlal ospalo. Ani som si neuvedomila, že som sa mu prestala hrať s vlasmi. Opatrne som sa k nemu nahla a pobozkala ho na čele. Presne po tom mieste som mu prešla jemne prstami a začala sa opäť hrať s jeho vlasmi.

-Ako dlho si už hore?- spýtal sa zrazu, pričom mal stále zavreté oči. Jeho veľkými rukami si ma pevne objal okolo tela a pritiahol bližšie k sebe. Pochybujem, že by sa medzi nás vopchal čo i len papier, tak silno ma zvieral vo svojom náručí. 

-Harry, musíš ma pustiť,- jemne som sa na ňom pomrvila v snahe dostať sa z jeho mohutných rúk.

-Nič nemusím.- zamrmlal proti mojej pokožke, na ktorú sa vzápätí prisal perami. Len som sa nad jeho reakciou zasmiala. Správa sa ako malý. Akoby mu práve chceli zobrať jeho hračku.

-Harry, myslím to vážne! Musíš ma pustiť, veď sa tu pocikám!- zvýskla som mu do ucha na čo ma okamžite pustil a položil si ruku na dané ucho.

-Veď nemusím hneď ohluchnúť,- zamrmlal ironicky, zatiaľ čo som sa zošmykla bosými nohami na studenú drevenú podlahu. Ponad plece som sa k nemu otočila a vyplazila na neho jazyk. Vbehla som do kúpeľne kde som vykonala svoju potrebu a premiestnila sa k mohutnému zrkadlu. Oprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma Harry pristihol a videl tie modriny?

Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor.

-Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu jeho hlas. Zodvihnem pohľad k jeho odrazu v zrkadle. Harrold. Stojí za mnou a jemne drží moje boky pri svojom tele. Na moment nadviažem očný kontakt a hneď na to ho aj preruším a opravím si tričko. Nechcem na to myslieť. Nechcem, aby sa mi vracali tie nepekné spomienky, ktoré začínajú práve ním. Benom. Teraz som niekde celkom inde. Obaja sme... Pomaly som sa k nemu otočila s úmyslom potichu okolo neho prejsť, avšak pán Harold ma trochu iné plány, keď ma jeho ruka zastavila v pohybe.

-Kiara jaa, dúfam že chápeš, že to čo som ti včera povedal....že to čo so robil a ako som žil...dúfam, že vieš, že to skončilo. Už taký viac nie som a chcem aby si vedela, že so mnou si v bezpečí a tiež že, ja bez teba nie,- posledné slová šepol a dlaňou ma pohladil po líci. Neprestajne som mu hľadela do očí. Pár krát som zaklipkala očami aby som zahnala slzy pri spomienkach, že môj chlapec niekoho zabil. Privrela som k sebe tesnejšie viečka, pričom sa mi skotúľali dole lícom neposlušné slzy.

-Nechcem o teba prísť kvôli svojej minulosti. Nechcem stratiť zmysel svojho života, svoje slnko vo chvíľach, keď sa zdá byť všetko stratené. Nechcem prísť o všetko čo mám.- zotrel mi ich a oprel si svoje čelo o to moje. Jeho ruky našli tie moje. Preplietol si so mnou prsty na oboch rukách.