Into you

48.

Je niečo okolo šiestej a ja stojím pred veľkým zrkadlom v jeho kúpeľní. Fascinuje ma ako rýchlo sa mi tie jazvy a rany po Camille zahojili, pretože dnes jej budem musieť opäť čeliť. Prečo musia víkendy trvať tak krátko? Achh, chcem už prázdniny a chcem vylihovať v posteli celý deň. S ním. Ale teraz späť do reality, kde on ešte chrápe v posteli a ja hľadám svoje oblečenie. No nič, nájdem ho neskôr. Opatrnými a tichými krokmi sa dostanem k jeho skrini z ktorej vytiahnem bielu košeľu,ktorú si pretiahnem cez ruky. Na čo sa budem zapínať? Veď som s ním v byte len ja a v spodnom prádle ma už videl. Vlastne ťa videl celú, ozvalo sa moje podvedomie. Tesne pred dverami som sa obzrela na môjho spiaceho princa, či som ho náhodou nezobudila. Odišla som teda do kuchyne a v tej mega veľkej chladničke som sa snažila aj niečo nájsť. Napokon som si vybrala len jahodový jogurt a zo šuplíka si vytiahla lyžičku. Oprela som sa o kuchynskú linku a začala ho po stojačky jesť. Na nohách mi behal mráz, keďže dlaždice boli naozaj studené. Vyskočila som si teda na kuchynskú linku a v pokoji dojedla svoj jogurt. Prázdny kelímok som hodila do koša a po špičkách sa vrátila späť k Harrymu do postele. Ľahla som si na bok, aby som na neho pekne videla. Bol otočený tvárou ku mne, čiže som mala na neho dokonalý výhľad z profilu. Tmavé dlhé vlasy mal rozhádzané do všetkých strán a mierne ružovkasté pery jemne otvorené.Prstom mu okamžite začnem jemne prechádzať po tvári. Verili by ste tomu, že vyzerá tak nevinne keď spí? Je dokonalý. Úprimne, netuším ako som mohla byť tak slepá a nevšimnúť si ho v škole už skôr, avšak mohol prísť za mnou aj on. Čo by sa stalo, keby sa to s Benom nepokazí a ja sa s Liv ani nezoznámim? Bola by som teraz rovnako šťastná a spokojná? Pff, to určite nie. S Benom....bolo to iné. Myslela som si, že ho milujem a z časti to tak aj bolo, no v porovnaní s tým čo cítim k Harrymu je to nič. Ben ma len kŕmil sladkými rečami a hneď po prvom probléme zbabelo utiekol a Harry? Ten mi lásku neustále dokazuje a nebojí sa povedať mi to čo ma na srdci priamo. Je fakt, že pravda sa ťažko počúva a ja som v skutočnosti dosť urážlivý človek, preto si ho tak nesmierne vážim. 

Opatrne sa k nemu nahnem, pričom si vlasy z oboch strán strčím za uši a letmo obtriem pery o tie jeho a sadnem si na ho obkročmo.

-Miláčik vstávaj, musíme do školy,-šepla som medzi bozkami, ktorými som mu obsypávala nahú hruď.

-Hmm,-nespokojne zamrnčal a otočil hlavu do druhej strany.

-No ták. To tam mám ísť sama? Pešo? Čo ak tam stretnem nejakých pekných chalanov?- zatvárila som sa zamyslene a prstom mu putujem po tele až k pupku, po ktorý mám dokonalý výhľad, keďže zvyšok zakrýva biela prikrývka.

-Ja dnes do školy nejdem,- zamrmlal ospalo.

-Takže ti to nevadí, áno? Chcela som si zobrať tie krátke šaty, čo sa ti tak páčili,- nevinne som sa usmiala a pomaly z neho zliezla, pričom som sa mu naozaj omylom obtrela o rozkrok, na čo okamžite vzdychol a nahnevane otvoril oči.

-Prepáč,-ospravedlnila som sa mu a pristúpia k jeho skrini. 

-Požičiam si,- vytiahla som obyčajné čierne tričko a ukázala mu ho, pričom som si z pliec nechala padnúť košeľu.

-Nieee, to mám rád,- zatváril sa ublížene.

-Aj mňa máš rád, takže je to v pohode,- cmukla som na neho a pretiahla si ho cez hlavu.

-Nemám ťa rád,- povedal jednoducho.

-Aj ja ťa ľúbim, zlato- mykla som plecami,vyplazila na neho jazyk a to sa mi pri nohách už objavil Justinko.

-Ešte stále trváš na tom, že nás neodvezieš?- spýtala som sa aj s Justinkom v náručí. Strčil si hlavu pod vankúš, čím mi dal dostatočne najavo, že sa dnes musím prejsť.

-Okey, pa- povedala som mu a kráčala chodbou až k hlavným dverám, kde som sa šikovne obula a vyšla z bytu. Možem vám niečo povedať?? Takto som si dnešné ráno nepredstavovala. Myslela som, že to bude také ako včera. Viac romantické,ale chápem, že ten lenivec chce po včerajšku ešte spať.

-Dobré ráno slečna, vy tu bývate?- spýtala sa ma postaršia pani na chodbe,ktorá si ma pohľadom celú premerala.

-Ehmm, bola som u priateľa,- povedala som milo, pričom som sa na ňu priateľsky usmiala.

-Pán Harold má po tak dlhej dobe novú známosť? Tak to sa teším, keďže tá pred vami ho zničila. Dúfam, že vy nie ste rovnaká. Nerada by som bola, ak by sa mladý pán znova trápil a ničil si zdravie.- začala takým tým dotieravým hlasom. Akoby sme boli najlepšie kamošky či čo.

-O čom to hovoríte?- spýtala som sa zaujato. Vážne netuším o čom hovorí. O bývalých láskach sme sa ešte nebavili, tedaa on o Benovi vie všetko, no ja....

-No...-chcela niečo povedať, no nestihla to.

-Achh, Kiara tak tu si, myslel som že si ma nepočkala,- náhle sa pri nás objavil Harry a vtisol mi na líce teplý bozk.

-Dobré ráno, pani Davidsová,-milo sa na ňu usmial, pričom mu úsmev okamžite oplatila, no tento úsmev sa mi zdal oveľa viac úprimnejší ako ten čo poskytla mne.

-Vidím, že ste sa už stihli zoznámiť s mojou priateľkou,- povedal, pričom sa na mňa zvodne usmial. O čo mu ide?

-Pravdaže. Kiara je hrozne milá a veľmi pekná, alee to bola aj ...- prikývla ako poslušný psík a hneď na to chcela niečo povedať, no Harry jej nedal šancu. Počkať, som tu jediná z celej situácie úplne vedľa?

-Prepáčte, no ponáhľame sa do školy. Bolo fajn opäť Vás vidieť,- žiarivo sa na ňu usmial a chytil ma za ruku ťahajúc dole schodmi.

-Dovidenia,- zamrmlala som si popod nos.

-Majte sa deti,-počula som ešte.

-Dúfam, že ma pred tebou nestrápnila,-zasmial sa pozerajúc sa mi do tváre ponad plece.

-Akoby sa to ešte viac dalo,- vyplazila som na neho jazyk a žiarivo sa na neho usmiala, ignorujúc moje myšlienky na slová pani Davidsovej.

-Čo ťa tak zrazu prinútilo vstať z postele? Myslela som, že dnes do školy nejdeš,- spýtala som sa ho za chrbtom.

-Vieš, predstava ako mi robíš prehliadku v tých sexi šatách, možno spodného prádla...hmm, to si nemôžem nechať ujsť. Navyše ak ich vážne chceš do školy, tak s tebou musím ísť. Nechcem aby ťa očumovali tí idioti. Ty si len moja,- pritiahol si ma bližšie a pobozkal ma na čelo. Ou, áno. Majetnícky Harold sa mi neskutočne páči. Preplietla som si s ním prsty a položila si hlavu na jeho plece.

Dievčatá ospravedlňujem sa že časť vychádza až teraz, no necítila som sa dobre a vážne som nebola schopná niečo napísať. Pomaly sa nám prázdniny krátia, čo je fest hrozné, pretože len teraz začali a už je tu koniec. V každom prípade, chcem pridať ešte jednu časť....v priebehu dneška resp. zajtrajška :) Tak snáď vydržíte, pretože bude určite zaujímavejšia ako táto :/ Dúfam, že bude fakt čoskoro, pretože je teraz toho na mňa veľa :/