Oprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma pristihol a videl tie modriny? Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor.
-Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu je...
-Takže...pripravená?- spýta sa ma Harry pred mojím domom. Hľadím pred seba a bez toho aby som sa na neho pozrela opatrne prikývnem. Popravde vôbec nie som pripravená vrátim sa tam. Nie som pripravená na ďalšie výčitky, hádky a starosti, no na druhej strane čím dlhšie budem svoj návrat domov odkladať tým to bude horšie.
-Si mizerná klamárka- zasmial sa, na čo som mu okamžite venovala sladký úsmev. Behom sekundy som podišla o krok bližšie k nemu a pobozkala ho na pery, pričom som sa musela postaviť na špičky, keďže je mi o hlavu vyšší. Obmotala som si ruky okolo jeho krku, zatiaľ o on tie svoje položil na moje boky.
-Si tak malá- zasmial sa do bozku.
-Hej!!- buchla som ho päsťou do pleca, nad čím sa znova zasmial a opäť spojil naše pery. Pomaly som sa od neho ale len natoľko aby som mu mohla hľadieť do očí, pričom sa naše nosy dotýkali.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Zavolám ti- šepol, hypnotizujúc moje pery. Kútiky úst sa mi zvlnili do úsmevu a znova som sa postavila na špičky vnuknúc mu posledný bozk.
-Pa- odtiahla som sa od neho a vzala si svoj ruksak, ktorý mi ochotne priniesol až sem. Smelými krokmi som sa vydala k dverám môjho príbytku. Zastala som tesne pred dverami, kde som akoby zamrzla. Bezprostredne hľadím na kľučku na dverách, no nemôžem sa premôcť siahnúť na ňu. Okamžite mi pípne mobil, ktorý si vylovím z vrecka nohavíc.
Láska máš neskutočne chutný zadok ale už sa konečne pohni, pretože tam nabehnem a domov už rozhodne nepôjdeš!! :D :D :* Xx -H
Okamžite som sa obzrela a venovala Harrymu škaredý pohľad. Zagúľala som očami, keď som si všimla jeho výraz. Popravde myslela som si, že už odišiel....
Fajn. Teraz to dám. Teraz alebo nikdy. Nádych. Pomaly presuniem ruku na studenú kľučku drevených dverí a v momente keď vydýchnem ňou pohnem. Preklznem cez tenkú škálu a zavriem za sebou dvere.
-Kiara!! Pane Bože, vieš ako som sa o teba bála??- okamžite ku mne pribehla mama, ktorá ma začala pučiť v medveďom objatí. Nevýhodou pre mňa bolo, že som skoro nemohla dýchať. o som jej vážne až tak chýbala? Teda...chápem že som jej chýbala, ale nemala by byť viac-menej nahnevaná?
-Som v poriadku, mami- šepla som a jemne sa usmiala, pretože jej objatia mi chýbali.
-Kde si bola?? A prečo si mi nedvíhala telefón??- odtiahla sa a vyčítavo sa na mňa pozrela. No jasné, a je to tu. Povzdychla som si. To sa ma vážne pýta? Akože je veľká pravdepodobnosť, že ti najskôr neverí, vykričí sa na teba a keď zdrhneš a sotva deň sa neozveš ti začne pripomínať, že si jej nezdvihla mobil. Akože tlieskam, tejto logike!!
-Vážne sa ma pýtaš, prečo som ti nezdvihla ani jeden z hovorov?- spýtala som sa jej so zdvihnutým obočím. Vzdychla si.
-Nechcem sa hádať- povzdychla som si.
-Tak mi to vysvetli. Všetko.- prosebne sa na mňa pozrela. Váhavo som sa pozrela po miestnosti až som sa vrátila späť k jej očiam a pomaly som prikývla.
***
-Takže ty a Harry?- podpichovala do mňa a hádzala vtipné pohľady.
-Je skvelý- zamyslela som sa hľadiac na preskelnný stôl, na ktorom bola miska s čerstvým popcornom.
-Bol tu ako jediný, keď som to potrebovala- šepla som a premiestnila pohľad na mamu, ktorá sa tváril a ublížene, no napokon ma pohladila po pleci.
-Nevedela som to...prepáč. Cítim sa hrozne, keď som ti neverila a uverila sprostej lži. Prosím prepáč mi to. Vždy si bola moje malé dievčatko. Mala som ti veriť- odhrnula mi neposlušný prameň vlasov za ucho a jemne sa usmiala. Áno, to si mala...
-Zabudnime na to- jemne som sa usmiala.
-Poď sem- vtiahla si ma do objatia a pobozkala ma na čelo.
-Ľúbim ťa dcérka-šepla.
-Aj ja teba- usmiala som sa sama pre seba. Pomaly som sa vymotala z jej objatia.
-Je tu Tyler?-spýtala som sa.
-Je v izbe- prikývla a povzbudivo sa na mňa usmiala. Postavila som sa zo sedačky a prehodila si na plece svoj ruksak.
-Dobrú mami- pozdravila som sa jej s úsmevom. Veľký kameň mi spadol zo srdca, keď viem, že je všetko medzi nami teraz v pohode.
-Kiara?- zastavil ma jej hlas v pohybe. Okamžite som zastala a premiestnila na ňu svoj pohľad.
-Máš týždeň domáce väzenie a Harryho by som chcela spoznať- povedala so šibalským úsmevom na tvári. Chápavo som prikývla a pokračovala v ceste hore schodmi. Aghh, prečo nemôžeme mať doma eskalátor? Akože nič proti schodom, ale viete si predstaviť mať doma eskalátor? Veď to by bol brutál!! :3
-S tým som rátala- zašomrala som si popod nos a dotrepala som sa do svojej izby, kde som sa zvalila do mäkulinkej postele.
