Into you

27.

Prebúdzam sa na ten krásny zvuk môjho o to krajšieho budíka. Jasné, moja nálada je na bode mrazu. A prečo? Za všetkým je Benjamín chalan, ktorý sa tu zjavil z ničoho nič a úplne mi domotal hlavu. Sama nemôžem uveriť, že som sa tak rýchlo stihla namotať. Predsa len sa to žiadnemu chalanovi nepodarilo. Prečo práve jemu?

-Sklapni!Sklapni!Sklapni!- strčila som si hlavu pod vankúš, keďže som ležala na bruchu a čakala že to prestane, že ten hrozný zvuk stíchne no on nie! Počkať! Prečo je tu zrazu také podozrivé ticho? O tom stíchnuti som to nemyslela doslova. Vytiahnem si hlavu spod vankúša a tesne pred tvárou sa mi zjaví jeho ksicht.

-Do riti Tyalor! Čo tu robíš?! Vypadni!!- skríknem po ňom. To chce, aby som tu hneď ráno skolabovala či čo? Vystrašil ma!!

-Čo máš s Benom?-spýtal sa prekvapivo priamo, pričom samu kútiky úst nebezpečne zdvíhali.

-Nič s ním nemám. Je to debil- povedala som naštvane a zhodila ho na zem. To myslí vážne? Keď sa zobudím, prvé na čo pomyslím bude Benjamín? Čo si chlapec o sebe myslí?Jeden aj druhý!

-Neklam mi,jasné? Hovoril som ti, že viem všetko- povedal s vážnou tvárou.

-Páni! Tak keď všetko vieš, prečo sa ma na to pýtaš?-ironicky som mu zatlieskala a zaškerila sa na neho.

-Mrzí ho to, dobre?-povedal na jeho obranu.

-Počkať tak ty si na jeho strane?- neveriacky som na neho pozrela. 

-Tak rozhodne nevieš všetko- zasmiala som sa a záporne pokrútila hlavou. Vstala som z postele a ponaťahovala si všetky svaly. Vyslobodila som si vlasy spod nátlaku gumičky a nechala si ich voľne rozpustené. Prešla som rýchlymi krokmi do kúpeľne kde som sa ako tak dala do kopy. Odrazu mi v ruke začal vyzváňať mobil, ktorý som si ihneď priložila k uchu.

-Dobré ráno spanilá deva- ozval sa jeho chrapľák.

-Spanilá deva? Vážne? Netresol si sa náhodou do hlavy?- z chuti som sa zasmiala a zahľadela na svoj odraz v zrkadle. Dokonalo rovné vlasy mi siahali takmer pod pás, jemne zvýraznené pery a linka na očiach. Vyzerám....v pohode.

-Nie a náhodou moja hlava je v úplnom poriadku. Inak pohni si. Čakám ťa- povedal a okamžite zložil. Počkať čo? Čaká ma? Okamžite som vystrelila ako raketa naspäť do izby až k oknám. Nenápadne som odtiahla záves a pozrela sa na príjazdovu cestu. Vážne tu je. Opretý o svoj čierny mustang vo voľných tmavých nohaviciach, bielom tričku a samozrejme bielych botách. Nemôžem popriať, že nie je chutný, pretože je, no nie je to Ben. Vážne? Teraz myslíš na toho idiota? Spamätaj sa srdiečko skôr než bude po všetkom dobre? Je to sukničkár, ktorý ťa len využíval a nepochybne ťa chcel len do postele! Nestojí ti za to myslieť na neho! Zatriasla som hlavou a behom sekundy sa prezliekla. Schmatla som do rúk svoju tašku, ktorú som si prehodila na jeho plece a mobil bez ktorého by som tam ani zďaleka neprežila.

Rýchlo si obujem obľúbené štekličky a vyrazím von.

-Ahoj- poviem a veselo sa usmejem. Popravde vôbec neviem čo toto znamená. Bežne chodí kamarát po svoju kamošku s tým, že ju ide odviesť do školy? Neviem zdá sa to byť divné, ale teraz si predstavte časť v Twilighte kde Edward a Bella vystupovali pri čom na nich všetci hľadeli s otvorenou pusou? Tak teraz si predstavte akoby zúril Benjamín. Nad tou myšlienkou sa musím uchechtnúť. O áno, som zlá!

-Ahhoj- zakoktal sa a hľadel na mňa s otvorenou pusou.

-Harry? Tečie ti slina- zasmiala som sa na ňom.

-A? Myslíš, že za to môžem ja? Nie, nie, nie slečinka za to môžeš ty- ukázal na mňa prstom a otvoril mi dvere. Zasmiala som sa a nastúpila

-Gentleman- skonštatovala som, pričom za mnou zavrel dvere. Rýchlo obehol auto a sadol si na miesto vodiča. Zapla som si bezpečnostný pás a natiahla sa k rádiu.

-Robíš takto taxíka všetkým, alebo som výnimočná?- pár krát som zdvihla obočie a hodila zvodný face nad čím sa rozosmial a presne o to mi šlo.

-Slečna Tynsová nechcem aby ste to zle pochopili, ale toto je váš trest za to čo mi váš priateľ urobil- uchechtol sa a pozrel sa opäť na cestu.

-Héééj ja za to predsa nemôžem- hodila som urazený face.

-Čo mám robiť, keď som proste úžasná a chcú ma úplne všetci?- zamyslela som sa nahlas pričom som uprene sledovala pred seba. Nie vážne! Každý ma chce, no ja som tá nedostupná šprtka. Keď sa tak zamyslím, tak rola šprtky ma už nebaví.

-Hmm narcis- nenápadne si odkašľal a zamrmlal.

-Takže ako dlho bude trvať môj ,,trest"??- naznačila som úvodzovky a pozrela sa jeho smerom.

-Do kým si ma nevezmeš a nebudeme mať tri deti a psa- povedala totálne vážne pričom sa mu kútiky úst zdvíhali. Musela som sa neskutočne ovládať aby som sa nezačala smiať ako zmyslov zbavená.

-Aghh...Chceš psa? Vážne? A mačku mať nebudeme?!!- znova som hodila urazený face a prekrížila som si ruky na hrudi. Zasmial sa a zastavil na parkovisku pred školou.

-Fááájn, tak kúpime aj mačku- povedal rezignovane a odopol si pás.

-Jééé si poklad- povedala som natešene,akoby som mala 5, ale koho to zaujíma nie? Hlavne že myslím pozitívne a v hlave nie je žiaden Ben, Matias ani Camilla. Keď si to tak vezmem život je fajn. Usmejem sa a urobím to isté. Odopnem si pás a vystúpim.

-Vieš o tom že si divná?- zasmial sa.

-Prečo?- otočila som sa k nemu.

-Kto chce mačku, keď bude mať psa?- zatváril sa že premýšľa. Potiahla som ho za ruku.

-Nevymýšľaj a poď už. Ešte to kvôli tebe nestihneme- zasmiala som sa a vstúpila s ním do areálu školy ignorujúc všetky pohľady uprené na nás. Popravde horšie ako to bolo doteraz to už byť nemôže nie?

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Girls pridávam ďalšiu :)t akú všelijakú časť a popravde s ňou nie som celkom spokojná, preto by som chcela vedieť ako to vnímate vy :) Vote či koment poteší :)

Vaša Adelqa.