Oprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma pristihol a videl tie modriny? Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor.
-Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu je...
Ako je možné, že nemôžem nájsť učebnicu histórie? Asi preto, že tu máš taký poriadok, drahá, podrýplo si moje svedomie. Ale teraz vážne! Mám pocit, že som si ju zabudla doma. No nič pani Krowellová, asi ju proste nebudem mať.
-Kiara, ahojj- zvýskla Olívia, ktorá si ma okamžite brala do objatia.
-Si v pohode? Božee, prečo si mi nezavolala? Vieš, ako som sa bála?- priateľsky ma buchla päsťou do pleca.
-Ahoj Liv, tiež ťa rada vidím,- mrkla som na ňu a žiarivo sa na ňu usmiala, aj keď som na úsmev doposiaľ nemala. Aspoň nie od kedy som vyšla zo sprchy v Harryho byte s tým že tam ON už nebol. Neviem čo sa stalo,no verte mi zamrzelo to. Hlavne, keď mi pár minút pred tým vyznával, že ma miluje.
-Čo tak skleslá nálada?- spýtala sa pričom na nej bolo vidieť, že aj keď nechcem, trak tu odpoveď zo mňa dostane aj keby neviem čo.
-Ťažké ráno,- mykla som ramenami na znak, aby to teraz neriešila. Predsa len poviem jej to, keď budem sama chcieť o tom hovoriť.
-Počuj stálo sa včera v aute niečo zaujímavé? Pod tým niečo myslím ,Harry a Mia'...- spýtavo som sa na ňu pozrela a zabuchla školskú skrinku.
-Čo tým myslíš?- zatvárila sa nechápavo a no....kyslo. Chápem to, aj mne je pri tej predstave zle, ale čo ak....
-Neviem, len....včera mala k nemu nejako blízko. Myslím tie narážky a potom tá správa. Proste neviem čo si o tom myslieť, ale nemám z toho dobrý pocit. Čo ak mi ho chce prebrať? Preboha, veď je to moja kamoška!! Môže mi to urobiť? - povedala som zúfalo a vydala sa spolu s ňou do triedy.
-Počkať, počkať! Som mimo. Aká správa?- spýtala sa nechápavo a zastavila ma v pohybe tak, že sme si navzájom hľadeli do očí. Vytiahla som si z vrecka nohavíc svoj mobil a podala jej ho.
-Sakra!! To ako naša Mia? Dievča, ja byť tebou tak jej asi vyškrabem oči!!- skríkla, pričom sa na nás pár ľudí na chodbe pozrelo.
-Možno to bol len nejaký vtip,- zamrmlala som si popod nos, no aj tak ma počula.
-To dúfam,- chytila ma za ruku a povzbudivo sa na mňa usmiala kráčajúc so mnou do triedy.
-Počuj, premýšľala si nad výzdobou telocvične? Predsa len máme na plánovanie a samotnú prípravu ani nie 3 dni. Myslela som, že by to mohlo byť nejaký mix retro-štýlu a terajšej doby- začala.
-Okey a kto je mimo teraz- zasmiala som sa a nahodila nevinný pohľad.
-Kiara!! Nehovor mi, že si zabudla na maškárny ples!- zatvárila sa urazene a skrížila si ruky na prsiach. Vážne sa urazila!! Potvora jedna,alee....ani sa jej nečudujem. Predsa len, opakovala mi to celý školský rok a ja som na to zabudla. Na moju obhajobu môžem povedať len toľko, že sa toho udialo naozaj veľa a mne to proste vypadlo z hlavy. Najprv Ben, Camila, Taylor, teraz Harry a Mia, tak nech ma sakra to dievča neserie.
-Tak sorry no,- zdvihla som ruky nad hlavu v obrannom geste a zagúľala očami.
-Môžeme to prebrať po škole,- navrhla som a párkrát na ňu zvodne pozdvihla obočie.
-Fajn, ale toto si zapamätám!- vztýčila na mňa ukazovák a nadhodila poker face. Len som sa na nej z chuti zasmiala a viac to neriešila. Na konci chodby som zazrela Taylera s ktorým sme si vymenili vážne pohľady, pred tým ako som vstúpila konečne do triedy. Ou, spomínala som vám, že mám práve hodinu s Benom a Harrym? No, podstatné je, že tí dvaja sa od tej udalosti naposledy moc nemusia a tieto spoločné hodiny sú pre mňa samotnú utrpenie, pretože nikdy neviem čo sa pokazí a ktorý po ktorom skočí ako prvý. Na (ne)šťastie to ani jeden z nich zatiaľ nie je. Omyl! Hneď čo som sa posadila dozadu na svoje miesto sa cez prah dverí vrútil Ben s tým jeho typickým úškrnom, na ktorý zbalil nepochybne množstvo báb. Mrkol na mňa a posadil sa vedľa Camilly.
-To bolo akože čo?- spýtala sa nechápavo Liv s otvorenou sánkou.
-Čo by bolo. Je to kretén,ktorý ma len využil kvôli stávke a viac-menej aj kvôli našej ,dokonalej' Camille,- za-imitovala som jej plastický hlas.
-Božee, nechápem o čo mu zas ide,- vložila som si hlavu do dlaní a oprela sa o lakte o tvrdé drevo.
-Nepýtala si sa na to Taylera?- začala Olívia. Zodvihla som k nej pohľad a zamyslela sa nad tým. Možno práve on vie niečo o tej stávke a možno mi objasní veci ohľadom Harryho. Možno to, kam zmizol dnes ráno,že? Pravda a kde je teraz? Záporne som zakývala hlavou.
-Žiaci utíšte sa! Už dávno predsa zvonilo,- vrútil sa do triedy postarší učiteľ anglického jazyka.
•••
-Dobre, tak tam dáme tie sprosté svetielka,-prevrátila očami Olívia, nad mojim nápadom, ktorý sa aj tak od začiatku páčil, len to proste nepriznala hneď. Mrcha jedna!
-No a chceme to teda s maskami alebo nie?- spýtala sa ma. Aj keď som sa jej naplno venovala a moja pozornosť patrila doslova len jej, všimla som si ako mi zasvietil mobil oznamujúc prichádzajúcu správu vďaka stíšenej hlasitosti.
Prejdeme sa? Som u teba o 10 minút,
Harry
-Myslím, že nechceme byť obyčajné, takže s maskami,- odpovedala som jej s pohľadom upreným na mobil. On sa mi po celom dni ozval až teraz, s tým že chce ísť von? Napadlo ho vôbec, že som sa o neho mohla báť?
-Počuj, môžme to doriešiť zajtra? Tie plagáty začnem robiť už dnes a zajtra ich prípadne môžme rozvešať po škole. Čo ty na to?- spýtala som sa a konečne sa na ňu pozrela. Mobil som hodila opäť na posteľ len pár metrov odo mňa.
-Kiara, ty mrcha, takto nepekne ma chceš vyhodiť z domu?- smiala sa a brala si všetky svoje poznámky a zošity,ktoré si následne odložila do kabelky. Netrebalo jej hovoriť, kto mi písal. Bolo to jasné. Raz mi spomínala ako sa mi vždy pri pohľade na neho rozšíria zorničky. Neviem čo je na tom síce pravda, ale viem, že to rozhodne pochopila.
-Ty si si už predsa zvykla,- mrkla som na ňu a šla ju odprevadiť k dverám.
-Potom mi daj vedieť ako to dopadlo,- zašepkala mi to v pevnom objatí. Len som sa na ňu usmiala a jemne prikývla. Vybehla som späť do izby a zhodila zo seba biele tričko,ktoré som nahradila čiernym s krátkym rukávom a na to som si hodila dlhšiu červenú mikinu,ktorá mi skrývala akurát tak zadok, v tých obtiahnutých a neskutočne pohodlných džínsových nohaviciach. Vlasy som vypustila z gumičky a párkrát ich rozčesala prstami. Pozrela som sa na svoj odraz vo veľkom zrkadle,ktoré stálo oproti mojej posteli. Napokon som ešte pery obtiahla rovnako krvavým rúžom ako som mala aj mikinu,keď mi znova zasvietil mobil.
Som tu,
Harry.
Neskutočne ma tešia Vaše komenty a nikdy ma neprestane baviť ďakovať Vám za ne. Naozaj ma teší,že sa Vám to páči, že ma podporujete a že stojíte pri mne, že sa zaujímate, že mi veríte. Ďakujem hrozne moc ( nie som zo západu ale túto frázu jednoducho milujem) :3 hrozne si to vážim. :3
#14inTeenFiction
ĎAKUJEM!!!
Vaša Adell+ká :3
@_.perfect.stranger._
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
