Into you

59.

Ako je vôbec možné, že sa všetko pokazí práve vo chvíli keď sa zdá, že je všetko dokonalé? Prečo to proste nemohlo ostať tak? Bolo  by to všetko oveľa jednoduchšie a nie ako je to teraz. Na čo sú dobré všetky tie prekážky, tie komplikácie? Prečo nemôže nasledovať jednoduchý šťastný koniec?? To chcem tak priveľa?? S Harrym som sa pohádala, s Miou sa nebavím, nemám tie plagáty na maškárny ples, prespala som u Bena a to čo so sa stalo včera..... Myslím, že je najvyšší čas stresovať. Vlastne ani nechcem vedieť čo sa bude diať, keď sa to dozvie Harold. Čo z toho je to najhoršie? To, že keby nebol taký idiot nič z toho by sa nemuselo stať alebo to, že by som sa ako tak nezačala baviť s Benom? Viem, že som povedala že si tú šancu zaslúži ale kde mám istotu že to nie je ďalšia stávka?? Neviem či mu môžem veriť a bohužiaľ, ja som tu tá dobrá duša, ktorá všetkým všetko uverí a potom za to platí.

Pomaly som svoje telo položila do sedu a obzrela si miestnosť, v ktorej som sa zobudila. Nezmenilo sa to tu. Je to tu stále také ako si to pamätám, no možno je tu o trochu väčší poriadok.Divné nie? Nestáva sa často, že by mal chlap u seba v byte poriadok.

 Na stolíku ležal môj mobil, po ktorom som sa okamžite natiahla. Odomkla som displej a úprimne sa zasmiala ako sa o mňa včera všetci ,báli'. Pravdepodobne si ani nevšimli, že som ako tak nezvestná. Je 6:58 a žiadna zameškaná správa, žiaden hovor.  Nik si ani nevšimol, že nie som doma?  Jasné že nie, pretože častejšie prespávaš  u NEHO, ale ani ON? Ani on sa nestará? Väčšina ľudí by sa po hádke dotyčnej osobe aspoň snažilo dovolať, tak prečo on nie? Veď ma vraj miluje nie?

Rukou som si prehrabla tmavé vlasy. Natiahla som sa po mikinu, ktorú som si okamžite pretiahla cez hlavu. Mobil som si v reflexi strčila do vrecka a natiahla si na seba rifle. Nohy som prirýchlo spustila na studenú podlahu a bez nejakého pýtania sa som vykročila do jeho kúpelne. Viem, že by mu to nevadilo. Navyše, mám sa správať ako doma nie? Skontrolovala som v zrkadle svoj odstrašujúci look a opláchla si tvár vlažnou vodou.

Dobre Kiara, teraz sa zhlboka nadýchneš, zabehneš domov a dáš sa dokopy. Urobíš pár plagátov a pôjdeš na druhú hodinu. To čo sa stalo včera, sa nestalo, jasné?- hovoril mi môj odraz v zrkadle. Nestalo sa to!!!

Snažila som sa samú pre seba presvedčiť, že to bol len zlý sen, nič viac, ale nedá sa to. Modrina na pravom zápästí a otlačky zubov na krku mi to vôbec neuľahčujú.

-Kiara?- začula som Benov hlas z chodby.

-V kúpelní,- zakričala som mu späť a zastavila prúd teplej vody.

-Počuj doniesol som ti nejaké veci, ak by si sa chcela prezliecť a tak...-hovoril to tak pokojne, akoby sa medzi nami nič nepokazilo. Akoby žiadna blbá stávka nebola. Akoby sme boli stále spolu.

-Nie,ja už pôjdem,- povedala som ostro a okamžite sa pohla z miesta smerom k dverám, v ktorých stál.

-Ďakujem, že si mi včera pomohol aj za zo, že som tu mohla prespať,- na okamih som sa zastavila v jeho blízkosti a v zápätí som už kráčala k hlavným dverám.

-Myslíš, že mi to budeš vedieť niekedy odpustiť?- šepol previnilým hlasom, no keď som sa zastavila v pohybe s rukou položenou na kľučke dverí, tak hľadel celkom inam. Akoby tie slová ani nevenoval mne. Akoby ani nechcel aby som ho počula.

-Snažiť sa môžeš,- povedala som jednoducho a opustila som jeho byt, pričom som na sebe cítila jeho pohľad. Je len na ňom, čo urobí teraz. Je len na ňom, či chce aby sme boli za dobré, aj keď, neviem či bude práve jednoduché na to všetko zabudnúť. No na druhú stranu, už k nemu nič necítim a myslím, že u neho je to rovnako, tak prečo nie? Prečo mu tú šancu nedať? Snáď to neskôr nebudem ľutovať.

Zbehla som dole schodmi a nasadila si na hlavu kapucňu. Netúžim po tom, aby sa mestom šírili pletky, že ja a Ben, že som u neho jednoducho prespala a že je všetko v starých koľajach.

***

-Páni Kiara, je to úžasné! Rozhodne to použijeme, len škoda, že toho nemáš viac,- fascinovane hľadela na moje návrhy.

-Ako dlho si to robila?-spýtala sa ma priamo a premiestnila na mňa svoj pohľad.

-Vieš čo, pôjdem to nejako prekopírovať a potom ti to donesiem.- nedala mi ani priestor vyjadriť sa a už sa rútila chodbou k riaditeľovi. Len som sa zasmiala a zabuchla si skrinku. Ako poznám Olíviu tak sa tam nejakú dobu zdrží, čo znamená, že budem na hodine sama. Čo je horšie ako keď vás nechá v štichu váš spolusediaci?? Achh. Teda vlastne bude tam Harry, Ben aj tá jeho umelá Camilla, ale verte mi, to nie je žiadna výhra. Porazenecky som si povzdychla a vydala sa do triedy.

Zaujímalo by ma ako to bude so mnou a Harroldom. Od včerajška sme spolu nehovorili a ja rozhodne nebudem tá, ktorá sa mu bude vtierať, pretože to ON bol ten, čo údajne nemal náladu. Viete čo? Nebudem to riešiť. Teraz musím hlavne naplánovať ples. Chcem aby to bola moja hlavná priorita. Chcem myslieť na niečo pričom sa odreagujem.

My o vlku....

Na moment som prestala dýchať, keď sa nám stretli pohľady, no on to v zlomku sekundy prerušil. Kráčal síce mojím smerom, no ani sa na mňa nepozrel a posadil sa o lavicu predo mnou v rade pri stene. Určite vedel, že na neho hľadím, ale nič nespravil. Nič. Odrazu stolička vedľa mňa zaškrípala a ja som sa automaticky otočila k danej osobe,pretože som si bola istá, že Olívia to nebude.

-Čo to robíš?- spýtala som sa nechápavo. Toto nie je jeho miesto. Nemal by tu sedieť!

-Máš tu voľné, nie?- rozkošne sa usmial a ukázal svoje biele tesáky. Preboha Kiara, spamätaj sa!! Rozkošne sa usmial? Vážne??! Sakra, Lívia, kde si???!

Nereagovala som. Oprela som sa celou váhou o operadlo stoličky a hľadela pred seba. Už len nech sa sem prirúti Barbína a moje osobné peklo sa začne. Neviem čím to je,ale ani jednému neverím. Harry mi niečo tají a Benjamín, no ten moju dôveru stratil v okamihu keď sa o mňa stavil. Popravde, sama netuším ako s ním môžem vôbec vydržať v tej istej miestnosti a dýchať ten istý kyslík. Mám sakra veľkú chuť vrátiť sa domov a zo všetkého sa vyspať,keďže som túto noc veľa nenaspala. Bolo by to veľmi hlúpe?? Vytratiť sa... Ak nie, tak tu zaspím... a to si bohužiaľ nemôžem dovoliť.

-Si v pohode?- spýtal sa ma, hneď na to čo som sa čelom oprela o tvrdé drevo.

-Hmm, nikdy mi nebolo lepšie,- sršala zo mňa irónia. Popravde ma neskutočne bolel spánok,ktorým som narazila o múr. Nepochybne tam budem mať peknú modrinu.

-Kde máš Olíviu? Počul som, že práve vy dve organizujete ples.-zašepkal upreným pohľadom na učiteľa,ktorý práve niečo písal na tabuľu tou odpornou kriedou. Na moment som sa na Bena pozrela a opäť sa pozrela pred seba. Toto má byť jeho snaha, ako mu mám odpustiť?

-Ako ťa poznám, bude to mega. Popravde ani by si ma neprekvapila, keby .že povieš že si hneď ráno robila plagáty,- tlmene no úprimne sa zasmial. Prekvapene som sa na neho pozrela.

-No vieš, bola to ťažká noc a tie plagáty som potrebovala jasné?- zasmiala som sa. Vážne ma prekvapil. Nemyslela som si, že ma až tak dobre pozná.

Ľudkovia :3 úprimne, koľkým som prekvapila novou časťou??? :)