Into you

10.

V minulej časti:

Ani sa nenazdám a stojím na dohodnutom mieste a len pár krokov stojí dotyčný, ktorý ma sem svojím spôsobom donútil prísť. Hneď čo si ma všimol sa odrazil od tyčky, o ktorú sa opieral a vyštartoval ku mne.

-Ahoj- povedal keď bol dostatočne blízko a vtiahol ma do objatia. Nepochopila som prečo to urobil a objatie som mu nemohla opätovať. Nešlo to. Primáčkol mi ruky, ktoré som mu nemohla ovinúť okolo pásu aj keď neviem prečo by som to robila. Až tak kamaráti nie sme, alebo? Nie, veď sa poznáme len krátko!

-Prepáč mi ako som sa správal. Prepáč mi, že som ti neveril a uveril tomu idiotovi. Mal som vedieť, že...- po chvíľke sa odtiahol a hľadel mi do očí, no potom uhol pohľadom a poškrabal sa na zátylku. Nechápavo som na neho pozrela a prekrížila si ruky na hrudi.

-Čo ti povedal?-spýtala som sa ho vážnym tónom hlasu a prebodávala som ho pritom pohľadom.

- Samé lži, ktorým som spočiatku uveril, no rýchlo som sa spamätal. Nazval ťa ku**** a povedal, že to všetko je súčasť tvojho plánu. najprv jemné pohľady a úsmevy. Potom nejaká zámienka, ako sa k dotyčnej osobe dostať a dovoliť mu, aby sa namotal. Nakoniec mu povieš niečo čo nik nevie a hneď na to ho pošleš kto vie kam, ale ja viem že to tak nie je. Prosím prepáč mi to....- hľadal ma pohľadom, no nedala som mu príležitosť. Práve sa mi priznal, že mu uveril. Chápete? Chlapec, ktorý sa zdá byť celkom in ako všetci v tomto cvokhause uveril Matiasovym kecom. Čo bude ďalšie? Dostane sa medzi mňa a Tylera a nahucká aj jeho? Matias. Od kedy ho poznám v mojom živote sú samé problémy. Nemám kamarátov. nemám nikoho komu môžem bezhlavo dôverovať a keď sa tu objaví Ben ukáže sa že je rovnaký? V tom prípade nemá cenu o neho bojovať....

-Ako to vieš? Ako vieš, že taká nie som? Ben, ty ma nepoznáš!- vytrhnem sa mu z rúk.

-Ako to my...?- chcel niečo povedať a jeho pohľad mi to tiež jasne naznačil, no nechcem nič počuť.

-Možno som presne taká akú ti ma opísali!- vyčítavo som mu šepla a bez slova naskočila na svoj skate a rýchlo sa od neho vzdialila.

Na čom som sa tam vôbec trepala? Bolo jasné, že to neskončí dobre. Prečo som si s ním vôbec niečo začala? Nech to bolo čokoľvek skončilo sa to. 

Z očí mi vypadlo zopár neposlušných slz. Vážne si o mne ľudia na škole myslia, že som ku***? prečo? Prečo musím byť ja tá zlá? Nepijem, nefajčím, neulievam sa zo školy ani nechodím na žiadne stupidné párty. Tak prečo práve ja? Navyše prečo musím byť tak blbá, aby som aj napriek všetkému pustila k sebe neznámeho človeka? Prečo sa mi Ben vtrepal do môjho dosť rušného života? Aj bez neho mi bolo ,dobre'. Slzy mi zahmlili zrak a ja som do niekoho vpálila a tým ho zhodila na zem. Za to ja som mala mäkký dopad. Postavila som sa a utrela si slzy.

-Tyler? Si v pohode?- spýtala som sa ho a pomohla mu vstať. 

-Čo sa ti stalo?- spýtal sa s pohľadom, ktorý som na jeho tvári už hrone dlho nevidela. Jeho pohľad hovoril niečo typu: ,,povedz mi kto ti ublížil a ja si ho poddám" alebo ,,som tu pre teba sestrička". Ale čo tak zrazu? Nie!

-Si v pohode, hej? Fajn. vidíme sa doma- povedala som a znova jednou vyskočila na svoj skate, no jeho ruka na tej mojej mi zabránila pohnúť sa.

-Kiara, čo sa stalo?- spýtal sa a prinútil ma pozrieť mu do očí.

-O čo ti ide? Doteraz som bola pre teba vzduch.A teraz? Odrazu sa zaujímaš? Prepáč ak nemám záujem!- vytrhla som sa mu. Už druhému človeku, ktorý chcel zostať pri mne! Som normálna? Veď ja ľudí od seba odháňam! Navyše sa ani jednému naozaj nevyhnem. Teraz si už spokojná, čo? Je len jedno miesto kam chcem teraz ísť. Možno to bola všetko veľká chyba, no minulosť už neovplyvním. Je o tak ako to je.

Posadím sa na okraj a spustím nohy dole. Na tvári mi pofukuje jemný príjemný vetrík. Je to tu krásne. Nechodím sem často, len keď to potrebujem. Je to miesto, kde sa odreagujem kde môžem byť sama a poplakať si. Je mi tu dobre. Zhlboka sa nadýchnem. Predsa len som sama.

(ten obrázok symbolizuje miesto kde sa Kiara nachádza)