Into you

54.

Natiahla som sa po mobil na nočnom stolíku, pričom okolo mojich holých nôh bola obkrútená biela prikrývka. Telo mi zohrievalo svetlo modré tričko s krátkymi čiernymi rukávmi. Vlasy som si zopla do strapatého drdolu a pohodlne sa oprela o čelo postele. Moja nálada bola na bode mrazu a to len vďaka Taylerovi, ktorý sa dotrepal domov niečo pred desiatou. Ani sa nesnažil byť potichu. Všimla som si 6 zmeškaných hovorov a 3 nové správy:

**Si v pohode?** -Liv

**Chcem ťa pri sebe** -Harold

**Vážne má tak pevný zadok? :3 ** -Mia

Zobudila som sa na dažďové kvapka udierajúc mi do okna. Naštvane som sa prehodila na druhý bok a strčila si hlavu po vankúš. Nepomáhalo to. Celú noc som sa len prehadzovala a keď sa mi konečne podarí na pár hodín zaspať, zobudí ma dážď. Fakt skvelé! Neznášam toti búrky. Jednoducho ak sa počas nej zobudím mám veľký problém znova zaspať. 

Načiahla som sa rukou po mobil,ktorý by mal ležať niekde na nočnom stolíku po mojej, teraz ľavej ruke. Vytiahla som hlavu spod vankúša, pre nedostatok kyslíka a otvorila oči privyknuté na tmu,ktorú avšak teraz rušilo svetlo displeja. 3:24 ráno. Hmmm.

Me: **Spíš?**

 Hneď čo sa správa odoslala som sa tresla rukou po čele. Kto sa sakra zobudí o takomto čase? Kto vôbec o takomto čase nespí? Evidentne len ja! Tak na čo mu sakra píšem? Božee som trápna. Určite spí. Záporne som sama pre seba zakrútila hlavou, ironicky sa zasmiala a mobil položila opäť na svoje miesto, na nočnom stolíku, displejom nahor. Ľahla som si na chrbát, zatvárajúc už prebraté oči,keď moju tmu prerušilo svetlo displeja.

Harold: *Nie zlatko, ani ty nemôžeš spať?*

Me: *Nie...*

Harold: *Môžem prísť?*

Me: *Nie...nemyslím si, že je to teraz dobrý nápad. Veď je búrka!!*

Harold: *Super o 10 minút som u teba.*

Odpísal okamžite. Popravde ani ma to neprekvapilo. Viac menej dalo sa to od neho čakať, no ja ho tu naozaj nechcem. Teda chcem, ale....Božeee som zmätená. Ako sa mu môžem pozrieť do očí,keď čas mňa verí bratovi? Čo ak je naozaj vrah? Čo ak naozaj niekoho zabil? A čo ak nie? Čo ak je nevinný a ja o ňom pochybujem celkom zbytočne? 

Všimne si, že sa niečo deje a ja mu to napokon poviem. Čo ak o neho kvôli tomu prídem? Nemôžem a nechcem o neho prísť! Je pre mňa až príliš dôležitý. Až priveľmi ho milujem. Môj rozbiehavý mysľový pochod, prerušilo svetlo displeja oznamujúc príchod novej správy.

Harold: *Aj mi prídeš otvoriť? Je tu celkom zima...* 

Okamžite som spustila nohy z vyhriatej postele a pomocou rúk sa rýchlym pohybom odrazila.  Vykročila som k dverám, na ktorých bol prevesený čierny saténový župan, ktorý som na seba rýchlo hodila a zbehla dole schodmi.Opatrne som položila prsty na kľúčik v hlavnom zámku a jemne ním pootočila do prava. 

Hneď čo sa dvere otvorili naskytol sa mi pohľad na môjho totálne premočeného chlapca.

-Ahoj,- povedal a sladko sa usmial. Prekvapivo mal na sebe len tmavé nohavice a biele tričko, ktoré sa zdalo byť teraz celkom priesvitné. Avšak nedala som na sebe poznať, že ma rozhodil. Chytila som ho za ruku a potiahla dnu. Opatrne som znova zavrela dvere a jedným ťahom ich znova zamkla. Vybehla som hore schodmi, ťahajúc ho za sebou rovno do kúpelne. Oprela som ho o umývadlo a žhavo mu pretiahla tričko cez hlavu. Uprene ma pozoroval, no ani nemukol, keď som mu zasnene zízala na jeho vypracovné telo. Pomaly som mu pohľadom začala schádzať dole, no hneď na to som si spomenula na správu od Mie. Vraj ma pevný zadok. Sakra, ako to ona môže vedieť? Čo sa udialo za tú chvíľu čo som s ním nebola? Bol by schopný urobiť niečo čo by ma zranilo? Má niečo s Miou?

Stiahla som svoje ruky opäť k sebe a odbočila pohľadom celkom mimo. Ustúpila som o krok vzad.

-Nemal si sem chodiť,- zašepkala som skoro nečujne a už sa chystala vrátiť sa späť do izby, no jeho ruka na mojom zápästí mi v tom zabránila. Pritiahol si ma opäť k sebe a jemne mi prešiel rukou po tvári. Pri jeho teplom dotyku som zavrela oči. Neznesiem myšlienku, že by patril niekomu inému ako mne, že by sa ho dotýkal niekto iný ako ja.

-Princezná, tak hrozne ťa milujem,-zašepkal a pobozkal ma na čelo.

-Kam inam som mal chodiť? Nemôžem byť bez teba,pretože som na tebe závislý,- zašepkal a zhlboka sa nadýchol mojej vône. Položil si tvár do môjho záhybu pre krkom a plecom. Príjemne ma zahrialo pri srdci. Miluje ma. Zatriasla som záporne hlavou a vymotala sa z jeho objatia.

-Daj si sprchu. Prinesiem ti niečo suché...-zamyslela som sa, či tu vôbec niečo jeho mám, a už som kráčala do izby k veľkej bielej skrini, rovnako zladenej k nočným stolíkom a komode. Hneď navrchu ležala jeho čierna mikina, ktorú som si už dávno privlastnila. Nie, ani omylom mu ju nedám. Ešte by mi ju vzal!

Vzápätí som už počula tiecť vodu.Takže sa sprchuje. Vrátila som sa teda do kúpelne a s upreným pohľadom do zeme som mu položila nejaké boxerky, ktoré tu mal a sivé tričko na poličku. Na malý moment moje nezbedné očká vyhľadali obrys jeho tela za zaroseným sklom sprchového kúta. Nepopieram, že ma napadlo v momente sa vyzliecť a pridať k nemu, len aby som sa nemusela sústrediť na udierajúce sa hromy a tie blesky, no tento nápad som hneď zamietla. Zajtra je predsa škola a ja sa potrebujem vyspať, ale ako to mám sakra zvládnuť, keď pri tom hluku jednoducho nezaspím? 

Pomaličky som sa posadila na už studenú posteľ a zvalila svoje telo do mäkkých perín,ktorými som sa okamžite prikryla. Ľahla som si pohodlne na prav bok, smerom k okraju postele a zavrela oči, dúfajúc, že si Harry pohne a pomôže mi zaspať. No čo! Keď už je tu, tak to trošku treba využiť,nie? V jeho teplom objatí, s jeho pevnými rukami okolo môjho tela....tuším zaspím pomerne ľahko. Potrebujem ho.

Onedlho sa matrac prehla. Pocítila som na chrbte jeho teplé telo a jeho mocnú ruku na mojom páse priťahujúc si ma k sebe bližšie.

-Povieš mi čo ťa trápi?- spýtal sa opatrne a odhrnul mi z tváre neposlušný prameň vlasov na ucho. Nijako som na jeho otázku nereagovala, tak to teda vzal do svojich rúk a otočil moju tvár k tej jeho.

-Kiara, hovor so mnou! Čo sa stalo? Niečo ti Taylor povedal?- zaťal päste aj sánku a v jeho očiach sa mihol hnev.

-Tajíš mi snáď niečo? Keď sa toho bojíš...-osopila som sa na neho a podoprela sa jednou rukou v lakti. Nemo ma pozoroval, akoby mal každú chvíľku vybuchnúť. Zhlboka dýchal a drvil v rukách kúsok prikrývky.

-Povedz mi, je niečo čo o tebe za ten čas neviem?- spýtala som sa priamo a hneď na to udrel hlasný hrom. Jeho ruka opustila miesto na mojom páse a ostal po nej len chlad. Pod jeho dotykom som sa cítila tak v bezpečí a teraz? Teraz si pripadám zraniteľná.

-Čo ti povedal?- povedal skrz zaťaté zuby,pričom v jeho očiach už nebol žiaden pokoj,žiadna neha,len strach a hnev.

-Že si vrah,-sklopila som pohľad k prikrývke, pričom som cítila ako ma prepaľuje pohľadom. Bála som sa mu pozrieť do očí. Bála som sa ako nikdy,že som to práve týmto celé pokazila,ale nemusí to byť predsa moja chyba.

Prekonala som sa a sebavedomo mu pozrela do očí, v ktorých sa teraz leskli slzy, bolesť a hnev.

-Nemal som na výber,-šepol a dole lícom sa mu skotúľala neposlušná slza. Zatajila som po dychu. Prosím uštipnite ma niekto. To predsa nepovedal!! Nemohol.

Miláčkovia moji :/ :/ príšerne ma mrzí, že sa hlásim po tak dlhej dobe. Viem, že je zbytočné vyhovárať sa na školu ale dúfam, že ma chápete. Nemôžem byť stále len na počítači, aj keď by som chcela :(

V každom prípade ako sa mi máte? 

Čo máte nové?? 

A predovšetkým ako sa vám páčila dnešná časť? :)

 Ste s ňou spokojný? Čo sa vám páčilo prípadne nepáčilo? :) 

Budem rada ak mi to tu komentujete :) 

Ďakujem krásne za váš čas prečítať si moju poviedku :) A veľmi, naozaj veľmi ďakujem za krásnych 800+ nasledovateľov :3