-Čože? Harry, neblázni!! To predsa nejde....Božeee, myslíš to vážne?- začala som sa tešiť ako malé dieťa.
-Aghhh, ja ťa tak milujem,- skočila som na neho, pričom som dávala pozor na toho drobca.
-Nie, to ja milujem teba,- naklonil sa bližšie k môjmu lícu, na ktorom zanechal horúci bozk. Pomaly som z neho zliezla a vzala si psíka do rúk.
-Má meno?- spýtala som sa.
-Je to na tebe,- záporne kývol hlavou.
-Ďakujem ti,- postavila som sa tesne k nemu na špičky a spojila naše pery do krátkeho bozku.
-Bude to Justinkoo,- zasmiala som sa.
-Kiaraa no taaaak, môže sa volať hocijako, ale Justinko nieee, prosííímm. To je tak debilné meno.- presviedčal ma celú cestu k autu, no neskoro.
***
-Počkaaj, tu zaboč! Chcem chipsy a zmrzlinu aaaa sladkosti,- dirigovala som ho, pričom som si pokojne sedela s Justinkom v nákupnom vozíku (košíku?? :O )
-Láska, len aby sa to potom niekde neodzrkadlilo,- zasmial sa a zabočil presne podľa mojich pokynov.
-Akože kde??- vážne som sa na neho pozrela.
-Noo...-uhol sa mojim očiam.
-Takže tebe sa nebudem páčiť, keď budem trošku silnejšia? Ahaaaa! Ty si so mnou len pre moje telo, hejj? To pekne, Harold, no pekne,- zahrala som sa na urazenú a prekrížila si ruky na prsiach. Odrazu vozík náhle zastal.
-Nieee, však si mi nepovedala Harold,- bolo počuť, že som ho tým krásnym slovkom naštvala.
-Neviem Harold, povedala?- mykla som plecami, pričom som sa usmievala od ucha k uchu, čo pravdaže on nevidel, keďže stál za mnou. Dlho sa neozýval, tak som sa k nemu odvážne otočila.
-Čo je?? Niečo sa ti nepáči, Harold?- široko som sa usmiala a párkrát nadvihla zvodne obočie.
-Nehovor mi tak! Nemám predsa 5,-odul sa a jeho rozžiarenú tvár naradila neskutočná vážnosť. Preboha! Čo je to s ním? Má krámy alebo čo? Chvíľu je úplne skvelý, uvoľnený a vtipný a vzápätí je chladný a vážny. O čo mu sakra ide? Nevytiahol ma dnes von práve preto, aby bol so mnou? Takto som si to predsa po prvej spoločnej noci nepredstavovala. Toto je viac ako príšerné. Hádame sa a to na úplných hlúpostiach. Vážne sa práve urazil len preto, že som ho oslovila Harold? No povedzte, má ten chalan všetkých 5 pohromade?
-Ale správaš sa tak,- otočila som sa späť a pohladila chlpáča po hlave. Opäť sme sa s vozíkom pohli a zabočili presne tam kde som pôvodne chcela ísť, ale teraz? Jediné miesto, kde práve teraz chcem byť je moja posteľ. Dobreee noo, možno by sa zišla aj zmrzlina a nejaký smutný film. Jednoducho ja sa s ním nechcem hádať. Nevládzem. Chcem normálny fungujúci vzťah, v ktorom budem šťastná. Nemôžem poprieť, že ho milujem, to jednoducho nejde. Po chvíli sme zastavili a Harry šiel bližšie k regálom z ktorých vzal neskutočné množstvo balíkov chipsov a hodil ich ku mne do vozíka.
-Spokojná?- spýtal sa naštvane.
-Nie, to teda nie som,- pozrela som sa mu do očí rovnako ako on do tých mojich.Zhodila som zo seba všetko vo vozíku a vystúpila som spolu s Justinkom v náručí.
-Práve si mi pokazil deň. Druhý krát! A prečo?? Pretože ťa oslovím Harold. Božee, chápeš? Na čo si mi potom kupoval psa, na čo si ma potom sem bral, keď sa mieniš celý deň správať takto? Ja o toto nestojím. Ja sa s tebou hádať nechcem a už vôbec nie potom, čo sa stalo včera v noci, ale ak v tomto plánuješ pokračovať, tak fajn, ale bezo mňa!- urobila som dva kroky vzad, aby som ho ešte chvíľu videla, no hneď na to som sa na päte otočila a kráčala preč.
YOU ARE READING
Into you
Teen FictionOprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma pristihol a videl tie modriny? Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor. -Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu je...