Into you

13.

  -Páčiš sa mi od prvej chvíle čo som ťa v triede uvidel. Páči sa mi tvoja nedostupnosť, tvoja drzosť a tvoja chuť presvedčiť všetkých okolo seba, že si v pohode, ale ja nechcem byť len kamarát. Chcem byť niekto kto bude s tebou a bude môcť vedieť o tebe všetko.- šepol mi to do pier, ktoré následne spojil v jedny. Samú ma prekvapilo, že som ihneď začala spolupracovať, no chcela som to tak. 

 V mojom podbrušku sa rozletel celý roj motýlikov. Doteraz som o tomto pocite len čítala v knihách a teraz? Dovolím si povedať, že už tomu rozumiem. Keď chalan, ktorý sa k tebe dostane tak blízko, aby si sa do neho zaľúbila, aj keď sa tomu brániš, pretože vieš že to nemôžeš, že to nie je správne. Popravde neviem čím si ma Ben tak namotal. Nehovorím, že nie je pekný, pretože to by bola tá najväčšia lož pod slnkom. Je to stelesnená krása. Jeho krásne vlasy, stále rozhádzané do všetkých strán, aby ľuďom naznačili ,,práve som vstal" , jeho smaragdovo hnedé oči, úzka čeľusť, tie ružovkasté pery a vyšportované telo. Nepochybne je Benjamín neodolateľný chalan,playboy, tak prečo si vybral mňa? Prečo si myslí, že to medzi nami má šancu? Má na viac ako na mňa. Kiara to už trošku preháňaš, nie? Nebuď tak sebakritická! Si krásna, silná a samostatná osôbka, ktorá si vie so všetkým poradiť. Ben má šťastie, že ťa vôbec stretol. A čo tie reči, že som ku*va? Nie on o problémy nestojí a ja mu ich do života naozaj nechcem. Ja to zvládnem, sama. Kiara ak si dobre spomínam sám predsa povedal a teraz ho budem citovať: ,,Ak dovolíš sám sa rozhodnem či o tie problémy stojím," tak láskavo nepochybuj o tom že má o teba záujem a daj mu šancu. Jednu šancu, to ťa predsa nezabije nie? Máš pravdu svedomie,za pokus o stojí.

Odtiahla som sa od neho a oprela sa svojím čelom o jeho hruď. Počula som ako sa tlmene zasmial a pobozkal ma do vlasov.

-Mali by sme ísť- šepla som mu do hrude.

-Skôr než sa chodba zaplní ľuďmi- dodala som stále sa opierajúc svojím čelom o jeho hruď pričom som hľadela do zeme. Po chvíľke som sa odtiahla  pozrela sa hore, kedže mi je Ben o hlavu vyšší a falošne sa usmiala. Nechcem aby ma s ním videli. Nie preto, že sa za neho hanbím, ale nechcem aby mal kvôli mne problémy. 

-Neboj sa princezná. Nedovolím aby ti ublížili- šepol a pomocou prsta a ukazováka mi zodvihol hlavu opäť smerom k jeho očiam.

-Ale ja sa nebojím o se...-začala som, no v tom sme obaja spozorneli pretože sa chodbou ozývali ženské topánky.

-Poď!- povedal, okamžite ma schmatol za ruku a bežal ktovie kam a ja za ním. Vlastne som nemala na výber ak by som nechcela byť načapaná na školskej chodbe s chalanom počas vyučovacej hodiny. Bol by z toho prúser. Zbytočný prúser, ale aj tak. Ako vysvetlím prvú zmeškanú hodinu? Mama sa to nesmie dozvedieť. Zastal pred dievčenskými weckami. Nechápavo som sa pozrela najprv na neho a potom na dvere s veľkým nápisom ,,Dievčatá".

-Skry sa tam a po zazvonení sa vráť do triedy princezná. Vidíme sa tam- prameň neposlušných vlasov mi zastrčil za ucho a žiarovo sa na mňa usmial. Neviem prečo, no príde mi to falošné. Pff...to sa mi určite len zdá, no nie? Rýchlo som tu myšlienku vyhodila z hlavy. Nemotorne som sa na neho usmiala a on ma pobozkal na pery. Ruku som mu okamžite položila na spánok a pomaly ňou klesala dole zatiaľ čo som mu ten bozk opätovala.Tento bozk bol iný. Neviem čím, ale som si istá že bol iný. Nasilu sa odo mňa odtiahol a odišiel. Ani sa na mňa späť nepozrel. O čo mu do riti ide? Pred chvíľou bol tak sladký, tak romantický a odrazu je tak chladný, tak nedotknuteľný?

Chvíľu som za ním hľadela ,až dokým nezabočil za roh a nestratil sa mi z dohľadu. V momente sa otočím na päte a zamierim dovnútra. Rozrazím dvere a vstúpim dnu. Zastanem tesne pred umývadlom nad ktorým sa týči veľké zrkadlo. Pozriem sa na svoj odraz a strasiem sa. Opriem sa dlaňami o samotné umývadlo a studenou vodou si opláchnem tvár.. Neviem som teraz šťastná alebo smutná? Čo to malo znamenať? Bol to len úlet? Len bláznivá predstava v možnú realitu? Pane Bože! Ja som kvôli nemu blicovala hodinu!