Jej kráľovská výsosť

„budeme spať v jednej posteli?"

Krátko sa zasmial no okrem toho nepohol ani brvou. Vytáčalo ma to, toto nie je vtipné.
„Prečo sa smeješ?!" vyštekla som naňho. Najradšej by som teraz preliezla k nemu na sedadlo a schúlila sa mu v náručí. Vedela som však, že ak to urobím, zrejme havarujeme. Hm, aj keď by nebolo zlé zomrieť  v jeho pevnom náručí. Nie, nie, hovorí zo mňa alkohol. Čo je to so mnou?
„To je moja ochranka," povedal neemotívne.
„Oh." Zapýrila som sa. Som taká blbá, že mi to nedošlo. Jasné, veď je to celosvetovo známy spevák. Ušla som zdomu, aby som bola sama bez ochranky a ako vidím, vôbec sa mi to nepodarilo.
Za krátko auto prudko zastavilo a so mnou trhlo. Poposunula som sa zo sedadla tak, aby som videla vpred. Boli sme v podzemnej garáži, no nebola to tá garáž, z ktorej sme dneska vyrazili - teda garáž hotela Thio. Otvoril mi dvere a čakal kým vystúpim.

„Kde to sme?"
„Ideme ku mne do hotela. Vystúp," prikázal mi no ja som ho nepočúvla, naďalej som tam sedela a čumela naňho. Zhlboka sa nadýchol, zrejme na mňa už nemal trpezlivosť. Nahol sa ku mne a zdvihol ma na ruky.
„Hej! Čo robíš?!" zvrieskla som. Ignoroval ma. „Daj ma dole!"
„To nechceš." Uškrnul sa a bokom zavrel dvere od auta. Vykročil k výťahu.
„Nezamkol si auto," povedala som už kľudnejšie pretože som si myslela, že ho mám. Myslela. Mykol plecom aj keď celkovo bol obmedzený pohybu.
„Sú tu kamery," povedal ľahostajne. Veď on si môže dovoliť ďalších milión takýchto áut. Prišli sme k výťahu a on sa na mňa prosebne pozrel.
„Len ak ma dáš dole." Prebodla som ho pohľadom.
„Keď ťa dám dole, môžem si ten gombík stlačiť aj sám."
„A načo ma vôbec držíš?"
„Si opitá, si schopná urobiť čokoľvek. Položím ťa až vo výťahu." Prekrútila som očami a stlačila ten posratý gombík nech som čo najskôr na vlastných nohách. Je až prehnane starostlivý.
„Len tak mimochodom, nie som opitá. Mala som len tri drinky." Prerušila som nepríjemné ticho ktoré medzi nami panovalo. Cinknutie nám oznámilo, že výťah je už pri nás. Otvorili sa dvere a Justin doň vkročil.
„Štyri," opravil ma zatiaľ čo vkráčal do výťahu. Odkiaľ to došľaka vie? Hodila som naňho spýtavý pohľad. „Warner," prehodil mojim smerom a konečne ma položil na vlastné nohy.
„Warner?" Napravila som si tričko ktoré sa mi nadvihlo, keď ma pokladal na zem.
„Jeden z mojich mužov," povedal opäť chladným tónom. On sa hnevá?
„Ty si ma dal sledovať?" vyprskla som. Ten hajzel. Takže toto mu šepkal, keď sme vstúpili do klubu!
„Nepovedal by som sledovať, skôr mal na teba dozrieť." Karhavo sa na mňa pozrel. Cítila som sa ako školáčka.

„Ja na seba viem dať pozor aj sama, som už dospelá." Práve teraz som si uvedomila, ako detinsky to znelo. Som už dospelá - napodobnila ma moja vnútorná bohyňa detinským hlasom. Prestaň. Kto? Ty. Ja... Som blázon.
Odfrkol si. „Jasné, preto si sa opila."
„Nie som opitá!" bránila som sa.
„Rose, prosím ťa, veď nevieš ani chodiť."
„To preto, lebo si mi tú možnosť ešte nedal." Výťah opäť cinkol a on vystúpil akoby som tam nebola. „Hej, počkaj!" povedala som a utekala za nim drobnými krokmi. Prešli sme halou, no na jej konci boli len jedny dvere. Celé poschodie je len jeho? Katrou prešiel po terminály a otvoril dvere, no stále stál na mieste. Pozrel sa na mňa a ja som okolo neho prešla dovnútra. Jeho apartmán bol... úžasný. Bola tu jedna veľká priestranná miestnosť predelená schodom na dve časti. V jednej bol obrovský gauč - ten môj bol oproti tomuto nič, o niečo ďalej bol klavír a gitary - to bol niečo ako hudobný kútik, k nemu bol ďalší menší gauč. V druhej časti bola kuchyňa s obrovskou linkou a barovým pultom s barovými stoličkami. Zazrela som aj vysvietenú terasu za presklennými dverami. Samozrejme tu boli aj schody na ďalšie poschodie. Prekvapene som sa pozrela na Justina a on sa zachichotal.
„Poď, musíme sa prezliecť."
„P-prezliecť?" zahabkala som. Kam tým mieri?
„Áno. Chceš zostať v takomto mokrom?" Premerial si ma pohľadom.
„Veď sme len trocha zmokli, to vyschne." Pokrčila som ramenami.
„Nemôžem riskovať, že prechladnem. Mám turné."
„Takže pre to si tu na pár dní," nahlas som rozmýšľala.
„Presne tak."