Jej kráľovská výsosť

„ty máš už asi dosť"

Rýchlo som od seba odstrčila Justina a napravila si vyzdvihnuté tričko. Hľadela som na otca s pootvorenými ústami ignorujúc Justinov spýtavý pohľad. Otec sa na mňa díval podobným spôsobom, no v jeho očiach bolo viditeľné sklamanie a zúrivosť.

„Oci ja..." povedala som po chvíli, no otec ma nenechal dokončiť to a vykročil k autu. Vlastne som to nemala ako dokončiť. „Oci!" skríkla som a ospravedlňujúco som sa pozrela na Justina. Rozbehla som sa za otcom, ktorý teraz už nastupoval do auta.

„Rose nie!" vykríkol naštvane otec, až sa mi z toho postavili všetky chlpy na tele. Odstúpila som od auta aby ma prípadne nerozpučil medzi dverami. „Chcel som ti dopriať trochu voľnosti, no ako vidím nie si dostatočne zodpovedná. Sklamal som sa v tebe," povedal zastretým hlasom. Cítila som, ako moje oči zaplňujú slzy. Pozerala som sa na zatvarajúce sa dvere, na odchádzajúce auto a na dve malé rozmazané svetielka v diaľke.

„Rose." Cítila som Justinov dotyk na mojej ruke. Vytrhla som sa mu a nevedela čo robiť. Chvíľu som tam stála a myslela na otcove slová. Sklamal som sa v tebe. Nejde o to, že ma teraz bude držať ako na vodítku a pravdepodobne budem mať s otcom tichú domácnosť, ale sklamala som ho. Keď som sa vrátila domov prvý krát, otec sa snažil rozprávať sa so mnou normálne aj keď som vedela, koľko hnevu v sebe dusí. No teraz som presvedčená o tom, že to bude úplne iné. Cítila som, ako mi slzy stekajú po tvári a v krku sa mi tvorí obrovská hrča. Kľakla som si a nechala hlavu spadnúť na moje kolená. Až teraz som pocítila chlad na rukách, keďže som zostala len v tielku. Teraz som si však nebola istá, či ten chlad vychádza zvonku, alebo zvnútra.

„Och Rose," vydýchol Justin a kľakol si ku mne. Jednou rukou ma hladil po chrbte a druhou si ma pridržiaval aby som nespadla. Nemala som síl odtlačiť ho, aj keď to bolo veľmi príjemné. Sadol si na zem a stiahol ma na svoje kolená do svojho náručia. Museli sme vyzerať ako blázni, sedeli sme v strede parkoviska ale to mi bolo v danej chvíli jedno.

„Chcem ísť domov." Vzlykla som.

„Dobre, odveziem ťa," zamrmlal mi do vlasov a pustil ma, aby som vstala.

„A čo Kenny?" povedala som so stále trasúcim sa hlasom -- a to sa netriasol od zimy.

„Pôjde služobným autom, zavolám mu." Premerial si ma pohľadom. „Skočím ti po tvoje veci, zostaň tu, dobre?" Prikývla som a znova sa posadila na zem. Bolo mi jedno či prechladnem, proste som chcela sedieť ináč by som sa asi zosypala. Znova som sklonila tvár do dlaní a započúvala sa do nočného Londýna. Vzápätí som začula hlasnú klubovú hudbu, netrvalo dlho kým mi došlo, že sa otvorili dvere.

„Ou, ty máš už asi dosť." Vytrhol ma z driemot niečij hlas so smiechom. Zdvihla som hlavu a uvidela Twista fajčiť cigaretu.

„Ako to chutí?" Ukázala som na ňu.

„Toto?" Prekvapene sa pozeral striedavo na mňa a na cigaretu. Prikývla som a s menšou námahou sa postavila zo zeme. Stále sa mi točila hlava ale vedela som sa kontrolovať. Dostatočne na to, aby som vedela čo chcem. „Nie, Rose, toto nedovolím. Justina len pred nedávnom prešla tvoja prvá skúsenosť s alkoholom, nemôžem ti dovoliť cigarety." Nekompromisne krútil hlavou.

„Zmĺkni," odvrkla som a vytrhla mu cigaretu z ruky.

„Niečo som ti povedal. Si opitá," povedal rázne a vytrhol mi cigaretu späť. Natiahla som sa za ňou, aby som mu ju vybrala a on ma chytil za rameno aby som nemala taky dosah. Postavil sa na špičky a sklonil hlavu nadomňa, aby sa natiahol ešte vyššie. V tom sa rozleteli dvere, čo upútalo našu pozornosť. Obaja sme trhli hlavou k osobe, ktorá tam stále stála. Bolo to dievča s čiernymi vlasmi, obtiahnutými šatami a tunou mejkapu. Nemôžem povedať, že by bola škaredá, ale na môj vkus bola veľmi... umelá, vyzývavá, proste typická pipka.

„Ja som to vedela!" skríkla, až mnou trhlo.

„Kayle nič sme spolu nerobili!" bránil sa Twist a urobil krok k nej.

„No to určite, nie som blbá." Odstrčila ho rukami na čo sa zaknísal.

„Nechaj ma vysvetliť ti to!" povedal a objal ju okolo trupu, čím si ju pritiahol k sebe.

„Nedotýkaj sa ma! Okamžite zmizni!" vykríkla a vošla dnu. Lil ju následoval opakovaním jej mena a kovové ťažké dvere sa za nimi zavreli. Vyjavene som sa na ne pozerala a nevedela, či sa by som sa mala cítiť previnilo že môžem za to že mu už dnes nedá, alebo by som mala byť rada, že aspoň pre túto noc nebude chlapom typu vyspať sa a odkopnúť. Dvere sa vzápätí znova otvorili, no teraz v nich stál Justin otáčajúci sa za seba. Keď ku mne vrátil pohľad, tváril sa podobne ako ja. Rozhodla som sa nechať to tak a vykročila som k Justinovmu autu.

„Počkaj, najprv sa obleč," povedal starostlivo a začal mi na ruky navliekať moju mikinu. „Celá sa trasieš," povedal mäkko a dlaňami pošúchal po rukách, čím ma na chvíľku zahrial. Keď som bola oblečená, konečne sme nastúpili do auta a Justin naštartoval motor.

„Cítiš sa dobre?" spýtal sa s obavami.

„Áno, je mi fajn. Len som unavená," zaklamala som. Žalúdok som mala zovretý zo strachu, čo bude následovať keď sa vrátim domov.

„Tak fajn. Poď ku mne," vydýchol a stisol ma v náručí ako malé dieťa. Pri tej bláznivej jazde som sa tak aj cítila. Neviem, čo si dal, ale celú cestu bol úplne nesústredený a zároveň energický. Cítila som sa pri ňom tak uvoľnene. Ako keby bol môj domov tam, kde je on, nie to za bránou pred ktorou stojíme.

„Prepáč Justin, ja už musím ísť."

„Tak fajn," povedal a neochotne ma pustil. Sklonil sa a venoval mi rýchlu, vlhkú pusu na pery. Bola som s náladou tak na nič, že ma to ani nezarazilo. Necítila som nič okrem úzkosti.

„Ty si fajčila?" Skrížil obočie. Mykla som plecom a vystúpila z auta.

„Ahoj, Justin," povedala som sucho a vykročila k vrátnici pred tým slávnym Buckinghamským palácom. Pocítila som malé kvapôčky padajúce na moje ramená, ale nejako som to neriešila.

„Vaša Výsosť," zdravili ma strážnici pred bránou, ktorá sa v okamihu otvorila. Prešla som ňou so zvesenými ramenami. Príjazdová cesta je poriadne dlhá, no brala som to ako relax.

Keď som bola tesne pri dverách, začula som niečije hlasy a smiech. Zastala som a snažila sa zaradiť ich ku niekomu, no boli príliš tiché na rozoznanie. Premohla ma zvedavosť a šla som za hlasmi. Po chvíli mi došlo, že jeden hlas mi je povedomý, no nikto mi nenapadal. Bol mužský. A ten druhý -- Megan. Pri tomto zistení som si reflexívne zakryla ústa. Stála som niekoľko metrov od nich, keď som stúpla na schnúci list ktorý sa tu niekde zatúlal. Štyri oči padli mojím smerom. Cítila som sa trápne, keď som bola pristihnutá pri špehovaní. Stŕpla som pri zistení, kto je druhou osobou.

„Eh, Rose čo tu robíš tak neskoro?" Meg sa rýchlo odtiahla od Millera. Bolo na nej vidieť rozrušenie, aj keď sa ho snažila kryť. Neúspešne.

„No... ja... Koľko je hodín?"

„Je pol dvanástej," informoval ma Miller.

„Oh, vďaka, to by som už mala ísť. Prepáčte, že som rušila." Pozrela som sa na Meg pohľadom máš-mi-čo-vysvetľovať a otočila sa na päte. To bol trapas.  Znova som prešla cez pestované kry a pohľadom som oceňovala prácu záhradníkov. Otvorila som vstupné dvere a chvíľu čakala. Nikde nikto. Chcela som ísť za otcom, ale rozhodla som sa že ho radšej nechám vychladnúť, obaja si to premyslíme a dôjdem za ním zajtra. Rýchlo som prešla po schodoch, v strede dlhého schodiska som sa potkla ale to nič, okamžite som sa pozbierala zo zeme a pokračovala. Mobil som ako vždy hodila pod vankúš, vyzliekla sa do spodného prádla a ľahla si na posteľ. Bola som príliš mimo na to, aby som ešte šla do sprchy, prezliekla sa a urobila tie bežné rutinné veci. Neviem, či to bolo toľkým alkoholom, alebo kvôli otcovi ale nebudem sa nad tým už zamýšľať. Cítila som, ako ma premáha spánok a do niekoľkých minút som zaspala.

Surpriseeee keď sa už blížia tie Vianoce :P Keďže som dnes dala dve časti, ďalšiu dám až keď tu bude 20+ votes. Dobree tak možno to je pre to lebo som príliš lenivá na písanie ale k tomu sa nepriznám :D