Jej kráľovská výsosť

„som kenny, justinov ochrankár"

Zobúdzala som sa na bolesť v krku, uvedomila som si že ležím na gauči a zaspala som pri sledovaní filmu. Lenivo som otvorila oči a  obzrela sa okolo seba. Nikto nikde. Kde sú všetci? Vstala som a odhodila z kolien deku, ktorou ma niekto zakryl. Vyšla som hore po schodoch a zaklopala na každú z izieb -- nikde nikto. Opäť som zišla po schoodch na dolné poschodie a otvorila hlavné dvere. Omylom som pri tom udrela do ochrankára, ktorý pred nimi stál.

„Oh prepáčte," zajachtala som a pozrela sa na vysokého černocha. Bol sympatický, no aj tak by som radšej stretla Warnera, toho som už poznala.

„To je v poriadku, slečna Rose." Usmial sa na mňa. Je to asi prvý ochrankár, ktorý sa na mňa usmial. Počkať, je vôbec ochrankár? Pozrela som sa na jeho ošatenie. Nie je v čiernom oblečení s vysielačkou pripnutou na náprsnom vrecku ako sú Justinovi ochrankári bežne ošatení. Keď som si to uvedomila, prudko sa mi rozbúchalo srdce. Môže to byť ktokoľvek, som predsa v Justinovom apartmáne. Niekto, kto ho nemá rád? Alebo žeby vedel, že tu som? Je to jeden z otcovych mužov? Kto to dopekla je?

„K-kto ste?" zakoktala som a inštinktívne som urobila krok vzad.

„Nie, nebojte sa ma. Som Kenny, Justinov ochrankár."

„Justinovi ochrankári majú čierne oblečenie. Nie ste Justinov ochrankár! Kto ste?" povedala som odvážnejšie, ako som to v skutočnosti cítila. Srdce mi búchalo tak, že som sa čudovala že mi ešte nevyskočilo z hrude a tentokrát som ho cítila až v hrdle.

„Rose, verte mi. Som jeho bývalý ochrankár, prikázal mi aby som na vás dal pozor." Oslovil ma už druhý krát, odkiaľ vie moje meno? Dostala som z neho strach. Prudko som zavrela dvere a vďaka guli na druhej strane dverí som si nemusela robiť starosti so zamykaním.

„No tak, mám sa o vás postarať. Musíte mi veriť," povedal a následne sa odmlčal. Pozerala som sa a tupo hľadela na opracované drevo z ktorého boli dvere vyrobené. Hruď sa mi nepravidelne dvíhala. Nevedela som, čo si mám myslieť. Kam všetci odišli a nechali ma tu s cudzím mužom?

„Justin išiel na koncert a prikázal mi, aby som na vás dal pozor, kým tu nebude. Môžem vás za ním odviezť, ak by ste chceli." Spomenula som si na koncert, ktorý mal dnes Justin mať. Pozrela som sa na hodinky. 8:48pm, jeho koncert začal o ôsmej. Prečo ma nezobudil? Sklonila som hlavu a váhavo otvorila dvere.

„Tak poďte, zavediem vás k nemu. Len mi dôverujte." Opäť som z neho dostala zlý pocit. Prečo som mu vlastne otvorila? Nemôžem uveriť tomu, že som to naozaj urobila.

„Počkajte," stopla som ho, „viete sa mi niečím preukázať?" Podozrievavo som sa naňho pozrela. Chvíľku bol ticho, vyzeral, že rozmýšľal.

„V aute by som mal mať svoju starú sekuriťácku preukážku," povedal po chvíli.

„Tak po ňu choďte." Venovala som mu dlhý prísny pohľad. Kde sa to vo mne berie? Nepovedal nič, otočil sa na päte a odišiel. Buď to vzdal alebo išiel po tu preukážku. Keby mi niečo chcel urobiť, urobil by to. Nemala by som mu veriť, no verila som aj keď som sa tak nesprávala. Pokrútila som hlavou nad mojimi myšlienkami a vyrazila hore do kúpeľne. V zrkadle sa na mňa pozeralo malé dievča s vrabčím hniezdom na hlave a špirálou rozmazanou okolo očí. Upravila som sa, prezliekla a o niekoľko minút som otvorila dvere, pred ktorými už stál ten divný muž. Rýchlo z peňaženky vytiahol nejakú kartičku, na ktorej písalo veľkým tlačeným písmom slovo SECURITY a jeho meno Kenny Hamilton. Dúfala som, že sa nepreukáže, no nezostáva mi nič iné len odísť s ním.

„Mohli by ste prosím zavolať Justinovi?"

„Prepáčte, no Justin teraz vystupuje. Mám zakázané rušiť ho," vydýchol a ja som dúfala, že hovorí pravdu. Uvedomovala som si, že možno idem do veľkého nebezpečenstva, no stálo mi to za risk. Nebudem klamať, chcela som Justinovu prítomnosť.

Dievčatá, veľmi sa vám ospravedlňujem že je taká krátka, no celý týždeň robím videá (ďalši koníček haha) a veľmi som na story nemala čas ale sľubujem, že zajtra alebo najneskôr pozajtra vám sem dám poriadne dlhú aj keď ešte sama neviem o čom bude... Fakt prepáčte

Ďakujem za votes a comments, aj keď na niektoré neodpíšem veľmi ma tešia :)) Som rada že niekto túto story číta a vážim si každého jedného z vás♥