Jej kráľovská výsosť

„si opitá"

Do statusu som síce písala, že to ešte dopíšem nech je riadne dlhá, no fakt mi to nedá a chcem vedieť vaše reakcie. Idem písať ďalej a zajtra možno pridám ďalšiu. Čítajte :)

Celú cestu som sa prihlúplo usmievala. Neviem, čo je to so mnou ale rozhodne sa mi tento pocit páči. Chýbajú mi časy bývania s Justinom, u mňa doma je to rutinná nuda. Rozmýšľala som o všetkom, čo sa v poslednej dobe s Justinom stalo. Znova sa mi zachvel žalúdok pri spomienke na to, čo sa stalo v aute. Náhle ma prepadla zvedavosť a nedalo mi nespýtať sa na jednu vec.

„Kenny?"

„Áno, slečna Rose?" spýtal sa stále venujúc sa ceste.

„Prečo sa Justin a Selena rozišli?" Cítila som sa trochu hlúpo za moju zvedavosť, no nemohla som si zo odpustiť.

„To neviem," povedal po chvíľke ticha. „Možno by ste sa mohli spýtať rovno jeho," dodal. Má pravdu, je blbosť pýtať sa to cudzej osoby. Nechala som túto otázku visieť vo vzduchu a po zvyšok cesty som sa pozerala von oknom na sychravý Londýn.

Je to už niekoľko dní, čo som Justina nevidela. Čakám na ďalšiu príležitosť kedy ho môžem vidieť. Od našej pusy ho nemôžem vyhodiť z hlavy. Každý deň mi samozrejme píše ale stále mi chýba pohľad na jeho tvár.

„Otec?" oslovila som otca a on zdvihol tvár od taniera. „Mohla by som sa ísť dnes niekam prejsť?" spýtala som sa rýchlo, než by som si túto otázku stihla premyslieť. Keď som naňho myslela, nemohla som odolať a dostala som nutkanie vidieť ho.

„Prejsť? A kam?"

„Ja neviem, niekam do parku." Pokrčila som ramenami.

„Okolo paláca máme veľa prírody, kľudne sa choď prejsť tam." Nechápavo sa na mňa pozeral. Dostal ma. Rýchlo, rozmýšľaj, rozmýšľaj.

„Ale oci, to nie je ono. Sem chodím už od mala a všetko tu poznám. Prosím," zakňučala som.

„Premyslím si to," povedal tvrdohlavo.

„Pôjde so mnou pán Hamilton," nedala som sa odbiť. Zadíval sa do hora zmýšľajúc nad mojou prosbou.

„Poviem mu, nech ťa nespustí z očí." Zabodol do mňa pohľad. Moje pery sa roztiahli do širokého úsmevu.

„Ďakujem!" vykríkla som a vstala od stola. Objala som ho okolo ramien na čo len krútil hlavou. Namierila som k širokej klenbe ktorá predeľuje jedáleň a chodbu, no prerušil ma jeho hlas.

„Nedoješ to?"

„Snáď nesôr," zaštebotala som šťastne bez jediného pohľadu venovanému jemu. Vybehla som schody a vošla do svojej izby. Vybrala som svoj mobil spod vankúša a rýchlo naťukala Justinovi správu.

Máš čas?

Popri čakaní som sa chcela na rýchlo obliecť, no keď som sa postavila pred skriňu nevedela som, čo na seba. Chcela som sa obliecť pekne a neformálne, no zároveň aby to nevyzeralo tak, že som sa veľmi pripravovala. Stála som tam tak dlho, kým som nepočula zavibrovanie mobilu. Rýchlo som sa po ňom vrhla pri čom som sa zvalila na posteľ a vytiahla mobil spod vankúša. Prevalila som sa na chrbát a mobil držala nad svojou tvárou.

Na teba vždy. xx

Pousmiala som sa a začala písať správu.

O hodinku som u teba.

Odoslala som ju a opäť zastrčila mobil pod vankúš. Vstala som a tanečným krokom prešla ku skrini. Nakoniec som si vzala prúžkované modré tričko kombinované s bielou, čiernu mikinu a tmavé rifle. Obula som si ako vždy čierne conversy, keďže to sú jediné tenisky čo mám -- väčšinou keď vychádzam von som oblečená elegantne alebo chodievam zahrať si niečo a to v týchto teniskách. Akurát som si navliekala bordovú nepremokavú bundu, keď mi znova zavibroval mobil.