„Tak fajn," vydýchla som. Dáva to logiku. Rukou mi naznačil, aby som vykročila k výťahu a tak som urobila.
Nedalo sa nevšimnúť dievčenský krik ktorý sa ozýval snáď celým Londýnom keď sme prechádzali okolo. Zastavili sme pri zadnom vchode. Akonáhle som si odopla pás, natiahla som sa za pákou na dverách.
„Dovoľte mi otvoriť vám dvere," prerušil ma Kennyho hlas. Stiahla som ruku späť do lona a čakala, kým vystúpi. Bola som na to zvyknutá, no viem to urobiť aj sama. Nerobí mi problém otvoriť si dvere, veď som predsa tiež človek. Kenny prešiel pozdĺž auta k zadným dverám, za ktorými som sedela na koženom sedadle. Otvoril mi dvere a ja som vystúpila. Nadýchla som sa večerného vzduchu a pomaly som ho vydýchla. Všimla som si dvoch ochrankárov.
„Tak poďte," popohnal ma Kenny. Bez slova som ho poslúchla a namierila som si to k dverám, vedľa ktorých ochrankári stáli. Kenny jednému z nich podal kľúče od auta a on ho šiel zrejme zaparkovať. Len nech to nieje trh s bielym mäsom. Počkať... je to blbosť, prečo som taká panovačná? Pokrútila som nad svojím zmýšľaním hlavou a nechala to tak. Prešli sme malou chodbičkou so schodiskom a konečne sa mi naskytol pohľad na backstage. Úprimne mi odľahlo. V aute som rozmýšľala, ako to tu asi vyzerá -- myslela som si, že tu bude biela lesklá dlažba, steny otapetované logom klubu a zhon, no v skutočnosti to bola len veľká chodba s betónom namiesto dlažby a veľa dverí. V ušiach mi znel známy zvuk. Justinov hlas. Pousmiala som sa viac-menej pre seba a vykročila smerom k hudbe. Počula som za sebou Kennyho, no neotáčala som sa a kráčala ďalej.
„Dnes vám zaspievam niečo nové. Napísal som to cestou sem, v hlave sa mi vírili myšlienky a boli žiadané byť napísané na papieri . V hlave mám taktiež aj hudbu tak to zahrám sám," počula som tlmený no úplne zrozumiteľný Justinov hlas. Zašla som za roh, prešla dverami a uvidela pred sebou čierny záves.
„Táto vec pre mňa znamená veľa, je silná. Dúfam, že sa vám to bude páčiť." Konečne sa mi naskytol pohľad na Justina. Bez trička? Páni. Bol posadený na stoličke s gitarou na kolenách. Jeho červené boxerky priam kričali spoza nízko položených čiernych riflí. Zahrýzla som si do dolnej pery. Justin si odkašľal a pomaly začal brnkať na struny. Uvedomila som si, že v celej hale je úplné ticho.
Spoznávam nepoznaný cit
a nedokážem pochopiť, ako vedel som bez neho žiť.
A zrazu mi to dáva zmysel,
spomínam si na to svetlo za ktorým som na svet išiel
a v sebe cítim niečo vyššie,
prišla si ty a ja začínam chápať, že život sa mi mení.
V každom dni bez teba mi niečo chýba
a vďaka tebe moja duša opäť sníva,
viem že presne takto to ma byť
a neviem či mám nahlas vysloviť, že dávaš mi tu silu žiť.„Zdvihnite svoje mobily nad hlavy, dajte mi svetlo!" zakričal do mikrofónu medzi strofami zatiaľ čo ďalej brnkal na gitaru. Všetci na povel vytiahli mobily, iPody, fotoaparáty a všetko ostatné, čo svieti a začali kričať. Tlmené svetlo sa odrážalo od Justinovej gitary niekam do publika, pri každom ťahu jeho prstov po strunách bolo možné vidieť jeho napínajúce sa ruky.
„Páni," povedal ticho Kenny za mojím chrbtom, ktorý prišiel medzičasom.
„Áno, má super fanúšikov," šepla som.
„Nie nie," upútal moju pozornosť a tak som sa naňho pozrela, „Rose, to je pre teba." Usmial sa na mňa. Pre mňa?? Potriasla som hlavou a ďalej vnímala text.
Prišla si do života rýchlo ako hurikán,
hneď som vedel, že v mojom živote dôležitú úlohu máš,
poznáme sa tak krátko
no ja som zistil, že mi je ťa stále málo.
Jediné čo viem, že mi to dáva tú silu bojovať
za tvoje srdce, nie je dobré lásku odmietať.
Prichádza do života šťastie,
od tohto momentu už srdce nie je prázdne.
Je to úžasné,
cítim, že môžem lietať
že môžem dosiahnuť čokoľvek z tohto sveta
a život -- život tečie ako rieka,
ale vďaka tebe sa viem z neho tešiť ako dieťa.
Čaká nás ešte mnoho,
no hovoriť o tom je ešte príliš skoro.
A ty si jedinečná ver mi,
ty si pre moje pľúca vzduch,
vďaka tebe môžem ísť proti prúdu ako pstruh.
V každom dni bez teba mi niečo chýba
a vďaka tebe moja duša opäť sníva,
viem že presne takto to ma byť
a neviem či mám nahlas vysloviť, že dávaš mi tu silu žiť.
ČTEŠ
Jej kráľovská výsosť
FanfictionRosaleen je na pohľad normálne dievča a vôbec sa nelíši od svojich rovesníčok. Zdanie však klame, Rose je princezná a žije pod tvrdou rukou svojho otca. Nedovolí jej zabávať sa a žiť ako sa jej zachce, aj napriek tomu, že už má osemnásť rokov. Musí...