Max and Oliver [DOKONČENÉ]

Čože ?!

,,Trhnite si !" zakričala som na učku a prudko treskla s dverami.
Iba som počula ako sa niektorý žiaci smeju a tu poondiatu kravu ako sa ich snaží upokojiť.
Cestu som poznala naspamäť a keď som stála pred tými dverami ani som nezastavila a prudko ich otvorila.
,, Oh, prosim nie ! Slečna Hadson ! Zase ?" opýtal sa nahnevane šesťdesiat ročny stary čudák, ktoreho volajú riaditeľ, len preto lebo má nejaký magisterský titul.
,, Určite som vám chýbala." usmiala som sa a sadla si na červenú, drevenú stoličku pred ním.
,, Samozrejme..." odpovedal sarkasticky ,, ...čo si vyviedla teraz ?" prekrútil očami.
,,Ja vám poviem čo zrobila !" vtrhla do riaditeľne ta krava, ktorá ma vyhodila z triedy. ,, Svojmu spolužiakovy nadávala, keď som ju okríkla aby prestala nadávala mne a keď sa nahnevala prevrátila lavicu a vyhodila stoličku cez okno!" dokončila svoj monológ a pozrela na mňa.
Spokojne som sa usmiala.
,, No to nie je prvý krát čo si vyhodila vonku školsky majetok." povzdychol si riaditeľ.
,, Ale to nie je to najhoršie, podotýkam že to okno bolo zavreté." rozhodila nahnevane rukami.
,, Slečna Repato, ďakujem môžte ísť." pokynul Repatke aby konečne vypadla.
Keď som konečne tu kravu nevidela, vyložila som si nohy na a čakala aký mi trest dá riaditeľ.
,, Takže, slečna Hadson, budem vás musieť vylúčiť." povzdychol si.
,, Čože ?!" skríkla som asi na celú školu ,, to... To nemôžete ! Mam dostať trest nie ... Vylúčenie !" kričala som a prudko sa pritom postavila.
,, Vaša zložka je väčšia ako zložka celej vašej triedy dokopy. A to ste zrobila len tento rok..." oponoval mi ,,...je mi to ľuto ale som nútený zavolať vašich rodičov."
,, Rodiča" opravila som ho ,, a nezabudnite ho pozdraviť nevidela som ho asi mesiac." prekrútila som očami.
Po pol hodine tiche, vtrhol do riaditeľne štyriciatnik s tmavo modrými očami, hnedými vlasmi a vráskami okolo plných pier a lícnych kostí.
,, Otec." odfrkla som si.
,, Maximiliama Hadson ! Do auta hneď !" skríkol až sa pritom strhol aj riaditeľ.
Poslušne som sa zodvihla, prešla som celú školu až som sa dostala na parkovisko, kde som nastúpila do BMW 5x a čakala na to ako zase dostanem zdrba.
Keď nastúpil do auta začalo sa peklo.
,, Kvôli tebe som musel odísť z práce, kvôli tebe som musel cestovať pol hodinu z L.A. sem aby som počul iba to že kvôli tebe sa teraz budeme musieť sťahovať, pretože ťa vylúčili zo školy !" rozkričal sa po mne.
,, Tak si si nemal brať mamu, pretože kvôli nej máš mňa." odvrkla som mu, dosť hlasným tónom.
Ani neviem ako rýchlo sa to stalo ale stalo sa to.
Chytil ma zozadu za vlasy a tresol mi hlavou o palubnu dosku. Keď som sa odťiahla bola na nej krv, takže to znamená že mi krvácalo čelo.
,, Ešte raz si otvoríš hubu na svoju nebohú matku a skončí to horšie ako malý potôčik krvi." precedil pomedzi zubami a naštartoval.
Celú cestu som bola ticho aby to neskončilo horšie, viem že on je schopný nabúrať auto do stromu tak aby sa jemu nič nestalo a aby to mňa zabilo.
Keď sme konečne došli domov, teda do našej vili, povedal mi aby som sa pobalila a prichystala sa cestu.
Nepovedal mi kde ideme ale viem že budeme cestovať prvou triedov v lietadle. Niekto vraví že peniaze sú všetko ale keď máte otca tirana, mrtvu matku a staršieho brata, ktorý žije v londýne, tak peniaze, ktoré dostávate aby ste boli ticho nestoja za to.
Pobalila som si všetko zo svojej izby, zabralo mi to asi dvadsať kufrov s oblečením, štiry s malovatkami a osem s topánkami a doplňkami tak si myslim že to je málo.
Som neuveriteľná Sopaholička, dobre možno peniaze nestoja za to ale keď ich už mam tak si aspoň užijem.
Keď sme všetko naložili do aut a doviezli sa na letisko, nasadli sme na lietadlo, samozrejme do prvej triedy, a už som sa iba unášala tým kľudom so šampanským v ruke a časopisom v druhej, po boku s otcom, ktorý spal ale stále sa mračil.
Som zvedavá aká bude nova škola hocikde kde ideme.
Nový život priprav sa. Do hry vstupuje Max Hadson....