Max and Oliver [DOKONČENÉ]

Prehlasujem už nikdy nechcem vidieť Olivera Thomsona

Ráno som sa zobudila s neuveriteľnou bolesťou hlavy. Ani sa nečudujem vôbec si totiž nepamätám ako som sa dosala do postele. Prvá vec, ktorú vždy robím keď sa prebudím po opici je že zamierim do kúpeľne a ani dnes nebolo výnimkou. Postavila som sa z vyhriatej postele a zamierila som doprava ku dverám. Tackavým krokom som sa pohyboval až som narazila do steny a spadla na zadok.
,, Čo to ?!...." porozhliadla som sa okolo seba a vážne my chvíľu trvalo kým som si uvedomila že nie som vo svojej izbe.
A ešte dlhšie my trvalo kým som si uvedomila že mám na sebe cudzie tričko. Preboha veď ja som sa s niekým vyspala ! Sice sa my to po party stávalo ale nikdy nie tak že by som si to nepamätala. Porozhliadla som sa po izbe a keď som našla na zemi svoje šaty bola som nesmierne šťastná. Rýchlo som sa obliekla do šiat a topánky som chytila do rúk. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly otvorila dvere. Teraz som chcela len dve veci, buď sa vytratiť von bez povšimnutia alebo aby som stretla nejakého milého, sexy chalana, ktorý by mi povedal že som u nho len prespala, ale viem že tá prvá možnosť je asi pravde podobnejšia.
Pomaly som otvorila dvere a vyšla na malú chodbu. Tento byt sa podobal na Alexov len s výnimkou že bol o čosi menší a namiesto troch izieb tu boli iba dve. Pomaly som prešla cez malú chodbu až do obývačky. Od východových dverí ma delila už len malá kuchyňa. A presne keď som bola v strede kuchyne ozval sa za mnou hlas. Až veľmi povedomý a povýšenecký hlas.
„ Pozrime sa šípková rúženka sa konečne zobudila." Škodoradostne poznamenal.
Otočila som sa na toho parchanta. Bol iba v teplákoch takže som mala trochu problém pozerať sa mu do očí. Sakra, má úžasnú postavu.
„ Je len osem hodín ráno." Skonštatovala som.
Na jeho tvári sa objavil úškrn „Pamätáš si niečo zo včera ?"
Zamračila som sa. Ako to mohol urobiť, nič si nepamätám a on ma len sprosto využil. Samozrejme že sa tu teraz nerozplačem ako nejaká naivka. Vlastne ja som nebola ani smutná skôr nahnevaná a veľmi.
Pustila som topánky. Schytila som taniere, ktoré boli položené na barovom pulte a začala som ich hádzať po Oliverovi.
„Ako si mohol, nič si nepamätám. Si strašný parchant Thomson..." šikovne sa uhýbal, taniere, ktoré som po ňom hádzala sa trieštili ma malé črepiny.
Keď mi došli taniere schmatla som poháre, podarilo sa mi po ňom hodiť iba dva. Schytil my ruky a stočil za chrbtom.
„ Ty si vážne nič nepamätáš ?" šepol pár milimetrov od môjho ucha.
Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. Ostal prekvapený a to som využila. Vytrhla som sa mu, schmatla som svoje topánky a rozbehla sa ku vchodovým dverám. V ich ráme som sa ešte otočila na Olivera.
„Už ťa nikdy nechcem vidieť ...Thomson." z hlasu akým som to povedala ma aj samú striaslo.
Dvere za mnou sa zabuchli a ja som sa rozutekala. Po ceste som stretla Adama.
„Hadson teba by som tu čakal až..."
„Drž kurva hubu !" okríkla som ho a nevenovala mu ani pohľad.
Na ulici som si stopla taxi a konečne sa dostala domov.
Hneď ako mi Damian otvoril dostal facku. Samozrejme pochopil začo a hneď sa začal ospravedlňovať. Keď som vošla do bytu uvidela som Alexa rozčapeného v strede chodby, niekedy by som sa na tým zasmiala ale nie v takej situácii. Iba som na tým prekrútila očami a zamierila do svojej izby. Hneď ako sa za mnou zavreli dvere, zviezla som sa po nich na zem a nechala slzám voľný priestor. Uvoľnila som sa a začala som premýšľať nad všekým.
Prečo som si myslela že ho zmením, že ma začne mať možno aj kus rád. Mýlila som sa. Vtedy čo sme boli spolu po škole povedala som mu prečo mám tak rada hudbu bol jeden z mála ľudí, ktorý to vedeli, vtedy čo sme boli spolu prvý krát von sami, vtedy bol úprimný a aj sa tak choval. Ale človek sa často mýli. Verím v nenávisť na prvý pohľad nie na lásku a u Thomsona sa my to len potvrdilo.
Neplakala som iba som nechala aby mi stekali slzy po lícach. Ani sa nechcem vidieť, cítim sa ako nejaké dievča z hororu. Sedím na zemi v tmavých šatách, tvár mám určite špinavú od rozotrenej špirály, oči opuchnuté, pery popraskané, vlasy porozhadzované do všetkých svetových strán a ešte k tomu aj plačem. Na mojej posteli som mala položenú kabelku, ktorú som si asi zabudla v bare. Aspoň na nieči Damian nezabudol. Hneď som sa po ňu natiahla aby som skontrolovala či mám mobil.
Mobil som mala a aj dvadsať jedna neprijatých hovorov od Heili, štyri od Alexa a osem od Damiana. Vytočila som Heili a čakala až mi zdvihne.
„Haló ?" ozvalo sa uplakane z druhej strany.
„Heili, tu Max. Čo sa stalo ?" opýtala som sa hystericky a snažila som sa aby sa môj hlas neklepal.
„Max... on ... on.." rozplakala sa.
„Heili, prídem k tebe, hlavne sa ukľudni za pol hodiny som u teba." upokojila som ju a keď som počula prikývnutie zavesila som. Rýchlo som sa osprchovala, prezliekla a vybrala som sa za Heili. Dúfam že my ona dokáže zabudnúť aspoň na chvíľu na Oliver.
Prehlasujem že už nikdy nechcem Olivera Thomsona vidieť.

Dalšia časť. Viem robím z Olivera špinu ale musí to tak byť. 😅 Vďaka za podpory, vote a komenty. Tuto časť chcem venovať LettyLight ako som sľúbila.
XXXXXMimo_zemeXXXXXX