Toaleťak

3.4K 202 0
                                    

Všade je svetlo. Neskutočne ma bolí hlava. Posledné čo si pamätám je smyk a potom brutálna bolesť. Zaujímave je že v tom svetle vidím siluetu, možno že to je an.... Auuu.
Kurva čo to.
Aj s bolestami sa vymŕštim do sedu a moja ruka pristane na pravom líci, na ktorom som práve teraz obdržala facku.
Zaklipem očami aby som sa pozrela na dotyčného.
Prečo som to nečakala.
,, Thomson ! Uvedomuješ si že si mi daj už druhú facku ?!" zkríkla som po ňom.
,, To by si radšej chcela zomrieť ako..." začal.
,, Ako vidieťtvoj ksicht áno." skočila som mu do reči.
,, Ako žiť." dokončil svoju myšlienku on.
Postavil sa a na moje prekvapenie mi pomohol postaviť sa tiež.
,, Kam si mala namierené že si sa tak ponáhlala ?" opýtal sa zvedavo.
,, Chcela som Heili skaziť, lenže ona sa nechala prehovoriť na niečo ešte horšie. Tak som sa naštvala a trochu stratila kontrolu nad plynom." vysvetlila som.
,, Trochu ?" zasmial sa ale keď vid môj pohľad prestal ,, A nechceš niečo podniknúť keď ťa tvoja kamoška nechala v štichu ?" opýtal sa.
Inokedy by som povedala nie ake teraz bolo asi jedenásť hodín a ja som sa neskutočne nudila.
,, Fajn pojď zrobíme to čo som chcela zrobiť s Heili." kívla som hlavou nech ma nasleduje.
Zastavili sme sa pri najbižšiom obchode s potravinami a kúpili sme štyri veľké balenie toaleťáku.
Naštastie predavačka bola taká unavená že sa ani nepýtala načo to chceme.
Neviem či Oliverovi došlo o čo mi ide ale keď nie tak je totálng idiot.
Potom som ho zaviedla ku škole.
,, Chceš ohádzať školu toaleťákom ?" zasmial sa.
,, Konečne tito došlo." zasmiala som sa ja a podala mu dva toaleťáky.
Hádzali sme ich na školu, stromy, autá a čo ja viem ešte čo.
Smiali sme sa pritom ako sfetovaný, pár krát sme aj zakopli a vždy sa stalo že ten druhý ho chytil.
Hádzali sme to tam asi dve hodiny.
Keď nám došiel toalťák lahli sme si do trávy a oddychovali. Nieje ľahké hádzať, behať, smiať sa a chytať toaleťák.
,,Bola to sranda." otočila som sa k Oliverovi a široko sa usmiala.
,, To bola." priznal a tiež sa ku mne otočil ,, Počkaj tu niečo máš." poznamenal a rukou mi dal dole z premeňa vlasov kúsok toaleťáku.
Chvíľu sme na seba tak pozerali a kto vie čo by sa stalo keby to pokračovalo ale zrazu sme počuli kroky.
Okamžite sme sa zodvihli a pobrali potrebné veci.
Nasadli sme na motorky a za hlasným: ,,Stojte !" sme naštartovali a zdrhali čo najrýchlejšie to ide.
Teraz som išla ja za Oliverom a zastali sme až pod starím mostom.
,, Prečo sme tu ?" opýtala som sa.
,,  Vtedy keď som hľadal mobil aby som ti zavolal záchranku som si všimol že máš spreje a tak ma napadlo že si môžme trochu posprejovať." usmial sa na mňa.
S radosťou som prikívla a dali sme sa do práce.
Veľmi som nemala chuť a tak som nasprejovala niečo čo ide od ruky. Lebku s ornamentami vo vnútri.
Zabralo mi to hodinu ale zabavila som sa.
Keď som však pozrela na Oliverovu prácu padla mi sánka. Sme tu len hodinu a on stihol nakreliť tvár osoby, ktorá bola rozdelená na anjela a diabla z toho tej diabolskej stránky bolo viac. Na to že mal len čiernu sa neuveriteľne dobre vyhral s detailami.
,, Pekné ?" opýtal sa hrdo.
,, Samozrejme, si talent ale čo to je ?" opýtala som sa zvedavo.
,, To ? To si ty." usmial sa.

Max and Oliver [DOKONČENÉ] Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang