Max and Oliver [DOKONČENÉ]

Prvý problém

Oliver. Celkom pekné meno. Vysoký je. Čierne vlasy mal vyčesané dohora, zelené oči si ma premeriavali tak ako ja jeho, plné pery s krúžkom v nich mali tvar úsmevu pri ktorom sa ešte viac zvýrazňovali lícne kosti. Pod jednoduchým čiernym tričkom sa rysovali svali, ktoré doladil obyčajnými čiernimi riflami. Na jednej ruke mal tetovania, ktoré vytvorili pekný obrazec ale na moje tetovanie na stehne nemá.
Niečo ešte mlel učiteľke ale potom sa išiel posadiť. Ale ako sa chcel posadiť ku Adamovi, všimol si že tam sedí ten šprt. Luskol Adamovi pred očami a tým sa spamätal. Adam skopol šprta zo stoličky a Oliver si sadol. Keď chcel šprt oponovať Oliver na nho pozrel podobným pohľadom ako ja a už bol ticho.
,, Páni nie ste vy bratranec a sesternica ?" poznamenal pre seba ale dosť nahlas takže to všetci počuli.
Pozeral sa pritom na mňa a Olivera.
,, Keby bola moja sesternica nemohol by som ju pojebať." odporne si olízol spodnu peru.
Iba chalani sa zasmiali.
,, Keby bol môj bratranec nemohla by som ho odjebať." usmiala som sa.
Teraz sa zasmiali baby a chalani skríkli skupinové: Oooo.
,, A čím ma chceš odjebať ? Tým aká si neschopná v posteli ?" zasmial sa.
,, Týmto..." ukázala som na dýku vo svojej ruke ,,alebo týmto." postavila som sa a vyhrnula som si tričko.
Odhalila som tak piercing v pupku, ploché bruško a mojimi dosť veľkými kozami napchanými v čiernej, čipkovanej podprsenke.
Jeho sánka bola niekde na zemi a tak to bolo asi u všetkých chalanov.
,, Tak dosť !" skríkla učka ,, toto je hodina dejepisu nie striptízový bar s pestrofarebním slovníkom. Max keď neštuduješ vypadni za riaditeľom !"
,, Ale ja študujem." povedala som jej ako na nevinietko a tričko som si sťiahla dole.
Počula som pár nesúhlasných povzdychov ale venovala som sa učke.
,, Ano a čo ?" prižmúrila oči a čakajúc čo zo mňa vypadne na mňa pozrela.
,, Vrcholový Mamvpičizmus." odpovedala som jej.
Trieda vybuchla do obrovského smiechu a na moje prekvapenie aj Oliver.
,, A dosť do riaditeľne." keď to povedala ja som už stála pri dverách.
,, Výborne aspoň si zoberiem učebnice." usmiala som a vybehla som von z dverí.
Cestou do riaditeľne som sa trochu stratila ale aspoň som si prezrela školu. Konečne som ju našla a keď som do nej vstúpila, samozrejme že bez zaklopania, tak som ostala nie prekvapená ale zmätená.
Na jednej stoličke sedel Oliver a usmieval sa ako sfetovaný.
,,Kto ste ?" opýtal sa štiryciatnik so slabo modrými očami a hnedými vlasmi, možno bol mladý ale vrásky z neustáleho mračenia mal asi po celom ksichte.
,, Som nová, prišla som si zobrať knihy a poslala ma sem nejaká čupka z 6B." odpovedala som normálne a snažila sa ignorovať Olivera ktorému sa zmenil sfetovaný výraz na úchylny.
,, Ste Max že ?" prikívla som a chystala sa sadnúť si na stoličku.
Opakujem chystala.
Ten debil mi ju poťiahol a ja som spadla na zadok. Hodila som po ňom vražedným pohľadom ale nenechám si predsa niečo zničiť keď to už staviam.
Postavila som sa, zhodila som riaditeľovi z okraju stola lampu a pár papierov a sadla si naň.
Oliver a aj riaditeľ na mňa pozreli pohľadom *ala vážne si to zrobila ?!* a ja som sa len spokojne usmiala.
,, Počul som od vášho starého riaditeľa že ste problémová ale nečakal som, že až takto." pokrútil hlavou riaditeľ.
,, Ako veľmi je problémová ?" opýtal sa zvedavo Oliver.
Riaditeľ ho ignoroval a vybral moju zložku. No zložku ako zložku. Vyzerala asi tak ako sto stranová kniha v tvrdom obale.
Riaditeľ si nič nevšímal a začal si čítať nahlas.
,, Uvoľni sa budeme tu dlho." žmurkla som na Olivera.
Zabil ma pohľadom ale oprel sa.
,, Dala učiteľke na stoličku špendlík, keď si to všimla a vyhodil ho na druhý deň rozložila na zem tisíc špendlíkov. Hodila do riaditeľa vodný balón. Prilepila spolužiačku izolepou o stenu, lebo jej nedala odpísať úlohu.
V jedálny vyliala na spolužiačku polievku a napchala jej špagety do výstrihu zo slovami : ,, Konečne tam niečo máš !".
Na mikuláša sa obliekla ako anjel ale podľa nej sa anjel oblieka do bieleho spodného prádla a bielych podväzkou a bielimi krídlami a umelou svätožiarou na hlave.
Kvôli nej skopala spolužiaka elektrina.
Zničila katedru.
Posprejovala bránu školy.
Posprejovala školu.
Posprejovala triedu.
Posprejovala riaditeľnu.
Zabalila riaditeľnu do bublinkovej fólie.
Nosí do školy zbrane ako napríklad dýku a nože.
Odvrávanie a nadávanie učitelom.
Zničila školské kamery.
Vyhodila spolužiakovi tašku, notebook, stoličku, lavicu a učiteľkinu dochádzku von oknom.
Vyhodila stoličku cez zavreté okno.
Počet vyvolaních bitiek : 21
Počet úhrady za školsky majetok:
26 450$
Počet ospravedlnených hodín: 0" odmlčal sa riaditeľ ,, aspoň viem že si vieš plniť školsku dochádzku." usmial sa na mňa.
Pokrútila som hlavou so slovami
,, čitajte dalej."
Riaditeľ sa znovu pozrel do papierov.
,, Počet neospravedlnených hodín 54." hneď ako to dopovedal, začal si masírovať spánky.
,, Wow ! A to ťa vyhodili až teraz ?" opýtal sa prekvapene Oliver.
,, Povedzme že môj otec tu školu financoval." povzdychla som si.
,,Samozrejme takže bohatá, rozmaznaná princezná, ktorá ma v hlave iba sračku." prevrátil očami.
,,Ale čoby pán Thomson, slečna má najlepšie známky z celej triedy." pozeral ohromene riaditeľ do mojich papierov.
Oliver tam sedel so sánkou niekde na zemi.
,, Dobre a teraz k vám pán Thomson" riaditeľ začal ignorovať mňa a venoval sa tomu chujovi.
,, Hneď ako pani Sabalová vyhodila z triedy slečnu, tak ste protestovali že to nie je jej chyba a nechali ste sa vyhodiť tiež." založil si ruky na stole.
Ja som sa prekvapene pozrela na Olivera.
Pozrel sa na mňa už nie s úchylnym výzarom ale skúmavo ako keby práve rozmýšlaľ či to má povedať ale nie, či mu za to stojím. Potom sa však pousmial a prehovoril...