Max and Oliver [DOKONČENÉ]

,,Max, ty nie si človek, ktorý sa zamiluje na prvý pohľad..."

Prečo som len utiekla ? teraz sa o tom bude hovoriť.  Nemohla som byť pri Oliverovi. Proste nie pri ňom. Od toho čo sme boli mi dvaja poškole, sa všetko zmenilo. Vtedy som mu povedala niečo pre je mňa dôležité. A vtedy sa to stalo. Pobozkal ma. Lenže ja som sa odtiahla. Ale prečo ?

O tom všetkom som rozmýšľala, keď som sedela na okraji strechy. Damian mal pravdu, keď chcem utiecť od všetkého chaosu musím prísť tu. Bolo trochu riskantné ísť v krásnych, drahých šatách po tmavých uličkách, ale nič sa mi nestalo. Teraz som mala kľud. Niekedy ma striaslo od zimy ale to sa nevyrovnalo tomu slastnému pocitu samoty.
Zrazu mi na ramenách pristálo niečie sako. Obzrela som sa a čelila som tomu prísnemu pohľadu, tých hnedých očí.
„Všetci sa o teba boja.“ Objal ma okolo ramien.
„ Mal si pravdu. Toto miesto je úžasné. Asi tu budem často. Chaos do tvojho života zavíta občas, ale môj život je chaos sám o sebe.“ oprela som si hlavu o jeho rameno.
Cítila som ako sa zasmial ale potom hneď zvážnel.
„Ale chápem ťa.“ Priznal.
„Nie nechápeš. Nemôžeš ti chápať mňa keď ja nechápem samú seba.“ Zasmiala som sa. „Môžem trochu osobnú otázku ?“ zdvihla som hlavu a čelila nechápavému pohľadu.
Prikývol.
„ Čo si robil keď ti ta baba zlomila srdce ? teda ako si zistil že si gay ? teda ako ti Eliot pomohol ? nie...“ nevedela som sformulovať správnu otázku.
Zasmial sa „ Tak pekne od začiatku. Bol som sprostý mal som pätnásť. Zamiloval som sa do baby z vyššieho ročníka. Začali sme spolu chodiť. Potom, keď sme spolu pol rok chodili, tak som zistil že ma celý čas podvádzala a využívala len na úlohy. Tak mi zlomila srdce. Opil som sa a utiekol som do Nemecka, samozrejme že ma Eliot našiel pripomenul mi kto som, strelil mi facku a pomohol mi uvedomiť si že mi taká baba nestojí ani za pohľad. Od toho som viac menej zistil že som gay.“
Prikývla som.
„ Je to reflex...“ zvážnel „....zlomené srdce, strata, nechápavosť, bolesť to všetko ťa donúti utiecť, aby si to všetko nechal za sebou, aby ťa minulosť nedobehla.“ hovoril neskutočne rýchlo, v jeho hlase bola počuť bolesť, vôbec nerobil pauzu ani sa nenadýchol.
Nevedela som čo na to povedať, a ani som nemusela, pretože ma k slovu ani nepustil.
„ Vezmi sa mňa a aj Eliota. Zlomené srdce, utiekol som do Nemecka a Eliot do Francúzska. Radšej budem v cudzej krajine nepoznaný ako v krajine bolesťou ponižovaný.“ Po všetkých týchto slovách sa postavil a pomohol sa postaviť aj mne.
„ V krajine v ktorej ťa nikto nepozná je jednoduchšie zabudnúť a zmeniť sa na niekoho iného ako byť stále ten istý človek s bolesťou.“ Odmlčal sa „ Max ty nie si niekto kto sa zamiluje na prvý pohľad. Ale...“ nenechala som ho dohovoriť, viem čo mi chce povedať a aj tak toho už bolo veľa.
„Damian, vďaka úprimne.“ Objala som ho „ Vďaka že si mi opäť otvoril oči. Si jediný človek, ktorý sa so mnou normálne môže porozprávať. Vďaka.“

Potom sme išli domov. Po ceste sme neprehovorili ani slovo. Damian o niečom premýšľal a ja som vymýšľala náhradný plán, keby sa niečo zvrtlo.

Hneď ako sme otvorili dvere bytu, okolo krku sa mi hodila Heili a vážne tuho ma objala. Eliot sa tváril nezaujate ale videla som tu iskričku keď som sa vrátila zdravá a živá. U Alexa to bol oriešok, pozeral na mňa vážnym pohľadom a vypytoval sa ma otázky typu : *kde si bola, prečo si utiekla atď....
Všetko som mu vysvetlila a keď ma konečne pochopil, ako brat ma objal a upokojil. Damian navrhol že keď je piatok niečo po polnoci tak by sme si mali vypiť, nikto nenamietal a tak nám niečo nalial. Snažila som sa vypiť toho menej, nemala som totiž náladu. Keď každý v sebe už čo-to mal začala som.
„Eliot, vravel si mi *škit* že si hackol systém v škole. Ako si to zrobil ?“ Nevravím že som toho v sebe nemala, ale mala som toho určite menej ako ktokoľvek tu.
Eliot mi povedal že mi to ukáže len skočí po notebook. Samozrejme že to chvíľu trvalo, na to že sa tri krát potkol a dva krát spadol. Keď sa konečne dotrepal naspäť aj s notebookom tak ho zapol a začal mi to vysvetľovať. Samozrejme viem že by som to do zajtra asi zabudla, vybrala som mobil a začala si to nahrávať. Eliot sa najprv dostal na stránku, ktorú chcel hacknúť. Potom zadal nejakú adresu, stláčal pri tom CTRL, ALT a všelijaké iné klávesy. Prestávala som ho počúvať pri prvých slovách, predsa to budem mať nahraté, tak si to pustím neskôr. Potom sme sa už len rozprávali až sme nakoniec všetci zaspali. Zistila som že sa Heili s Eliotom znovu dali dokopy ale podrobnosti som nechcela vedieť, stačí mi vedieť že je Heili šťastná a že je Eliot v pohode v tejto krajine.
Keď som zaspávala, uvedomovala som si význam Damianových slov, možno je pravda že stačí zbabelo utiecť a minulosť či spomienky ťa nedobehnú. Preto som zaspala s debilným úsmevom na tvári, bohužiaľ teraz neviem či z alkoholu alebo zmiešaných pocitov z dneška.

Mala som pravdu, v pondelok si všetci o mne šuškali, prečo som utiekla z plesu. Tvárila som sa že ich nevidím ale bolo to pomerne ťažké. Samozrejme že ma nikto nenechal v štichu a vždy bola pri mne Heili so všetkými. Vždy keď som uvidela Olivera chcel ísť ku mne, opakujem chcel. Buď som sa otočila a odišla alebo sa ku mne postavil Alex, viac-menej výhražným postojom.
„Max ? ideme teda v piatok na tú chatu ?“ opýtala sa ma jednu prestávku Heili.
Nechápavo som na ňu pozrela : „ Aká chata ?“
„Preboha Max! známky máš na jednotku ale vôbec o ničom nevieš....“ prekrútila očami „...prisťahovala si sa rovno v posledných mesiacoch, za presne  desať dní budeme mať prázdniny. To znamená že v piatok je oslava na koniec roka a oslavujeme ich so štvrtákmi každý rok na neuveriteľne veľkej a luxusnej chate. Tá chata je pri jazere s úžasným mólom, z ktorého je krásny výhľad na západ slnka. Prváci nie sú pozvaný a tretiakov je málo. My sme na VIP časti, pretože ty si sestra Alexa a ja som tvoja kamarátka. A to všetko znamená že by sme sa mali ísť opiť na chatu... tak ? ideme ?“ opýtala sa  s otázkou v očiach.
„Heili, tak kde je party tam som ja. Samozrejme že ideme.“ Zasmiala som sa a objala ju.
Vôbec nemám náladu na žiadnu oslavu, hlavne keď za desať dní sú krátke prázdniny. Najviac my vŕta hlavou že tam určite bude Oliver a tá jeho partia. Nemám náladu ho stretnúť. Hlavne keď viem čo by sa mohlo stať.
Takto to nechcem ale viem že to takto skončí....
Teraz už iba prežiť do piatku a potom sa znovu odviazať na úžasnej párty na chate....

Blížime sa ku koncu. Prosím nazabíjajte. Ešte sa nebojte ešte asi 4 kapitoli 😘 dufám že sa časť páčila. Bola by som neuveriteľne happy keby tu bolo 20 vote 😘😘❤ viem znovu vydieram ale ako motiváciu vám poviem že sa na chate niečo medzi Max a Oliverom zvrtne 😉😋😘❤❤ Chata bude rozdelená na dve časti 💞❤ budem sa snažiť pridať časť čo najskôr.
Ďakujem za podporu 😘 a vďaka aj za vote a komenry 😘😘💕💕

    💞XXXXXXMimo_zemeXXXXXXX💞