Max and Oliver [DOKONČENÉ]

Chata 1/2

Celý týždeň mi ubehol celkom rýchlo. Našťastie ta čierna farba zišla a ja som opäť bola červenovláska, s trochu tmavším odtieňom. Ale ani som sa nenazdala a už bol piatok.
Práve sme všetci sedeli v aute a smerovali sme na chatu. Samozrejme že som šoférovala ja. Mali námietky ale nič nezmohli. Celú cestu sme sa rozprávali a spievali si pesničky z rádia. Neuveriteľne som sa.....netešila. Pravda, milujem všetky party a kadejaké akcie ale od toho čo som v Londýne sa všetko zmenilo. Buď sa zmenilo všetko alebo iba ja, ale zisťovať to nehodlám. Proste som nahodila falošný úsmev a snažila som sa aby to nikto nespoznal. Na sedadle spolujazdca sedel Eliot, ktorý ma navigoval kade mám ísť.
„Teraz doprava a pusti spojku. Oh bože, žena za volantom.“ Posťažoval si Eliot a pretočil očami.
„Fajn, tak toto si nemal.“ Nahodila som diabolský úsmev.
Pridala som plyn a prudko strhla volant do prava. Ďalej už bola iba kamenná cestička cez les, cez ktorú sme šli asi stovkou.
„Spomaľ.“ Vystrašene zareagoval Eliot a v rukách zvieral pás, ako keby na ňom závisel jeho život. A možno aj závisel.
„Až keď priznáš že aj ženy vedia jazdiť.“ Vrhla som na neho pohľad typu *povedz inak ešte pridám.
„Nikdy.“ Asi môj pohľad nezareagoval.
Pridala som plyn a keď som si všimla obrovskú chatu a pár ďalších áut na malom parkovisku strhla som prudko volant do strany a krásne bokom zaparkovala  pri strome. Vznikol oblak prachu cez ktorý som absolútne nič nevidela.
Obzrela som sa dozadu na ostatných. Alex je zvyknutý ako jazdím a preto sa len usmieval od ucha k uchu. Heili s Damianom boli bledý a Eliot len otvoril dvere a povracal sa.
Keď prach ustál a my sme vystúpili.
„Už nikdy nešoféruješ.“ Poznamenal Eliot, keď sme stáli vonku.
„Pozri sa ! Žiješ ?  Žiješ ! Tak sa furt nesťažuj.“ Pretočila som očami, hodila som si kľúče do vrecka mikini a zamierila som ku chate.
Keď sme vošli do chaty hrala tam už hlasná hudba. Bolo niečo po ôsmej ale bolo tam už dosť podnapitých ľudí. Hneď ako sme vošli dnu, objavila sa pri mne dosť podnapitá Tina a podstrčila mi fľašku nejakého rumu. Strašne sa smiala. Vedľa nej sa objavila nejaká špinavá blondína, ktorá ju tam potom začala naháňať, pretože sa Tina pod vplyvom alkoholu rozbehla preč. To dievča to preháňa.
No čo už, keď som už mala fľašku v ruke otočila som ju hore dnom. A keď som sa porozhliadala tak som zistila že nie som  jediná.
Celý čas sme sedeli na gauči rozprávali sme sa, pili sme, fajčili, húlili a niekedy sme si aj zatancovali.
Keď bolo niečo po polnoci začala ma bolieť hlava z hlasnej hudby, pár ľudí tancovalo do rytmu, no väčšinou sa len stálo, pilo a rozprávalo.
Chcela som ísť  na vzduch, bohužiaľ som nikde nemohla nájsť nikoho. Tak som sa trochu tackavým krokom vybrala  von sama. Zišla som drevené schody a kráčala som ďalej malým chodníčkom nevedno kam. Až neskôr som zistila že vedú ku vode na mólo. Bola tma, ale našťastie na kraji móla boli lampy. Kráčala som šerom a zimou ale aspoň som mohla premýšľať. Zaujímavé bolo, že keď som došla na koniec mala som pocit že som triezva. Vyzula som si topánky a opatrne som si sadla na okraj móla a nohy som spustila dole. Špičky päty sa dotýkali vody, a preto som sa trochu striasla od zimy.
Mesiac visel na oblohe, žiaril a odrážal sa vo vode. Bol to krásny pohľad ale to sa hneď zmenilo, ako náhle som počula veľmi povedomý hlas. Nie len teraz nie.
„Ahoj.“ Otočila som sa a stretla som sa s pohľadom tých zelených očí, ktoré v mesečnom svetle prekrásne žiarili.
.....

Konečbe tu časť s chatou. 😇 keby ste to nepochopili ten kto je za Max je Oliver 😋 dúfam že sa časť páčila ❤ ospravedlňujem sa za chyby 😂😅  dalšia časť bude z Oliverovho pohľadu 😘😘

XXXXXXXXMimo_zemeXXXXXXXX