Two views on LOVE :*

Dnes som pridala prvý pohľad Alex. Vždy budú 2 pohľady, kedže sa to volá TWO VIEWS ON LOVE. :D tie pohľady sú skoro rovnaké ale tak som to chcela. :D NIe je tam nikto známy ale dúfam, že sa vám bude aj tak páčiť. Je to viac, menej nuda a veci treba skúšať. :D :D A pre ľudí, ktorý ma poznajú, sa potom nečudujte, keď tam budú vaše nejaké hlášky, viac menej som sa nechala inspirovať. :D :D

Alex

Sedím v tejto škole môj posledný rok, a potom hurá na strednú. Vedľa mňa sedí moja najlepšia kamarátka Angela Richardsonová. Pred nami sedí Christy Powellová, moja dobrá kamarátka s Andrewom Collinsom a za nami Mike Evans s Ethanom Carrollom. Inak do triedy so mnou chodia aj Lukas, Ruby, Zoe, Zac, James,.... Mám brata, ktorý sa volá Jacob a má sedemnásť rokov. Je odo mňa o dva roky starší ale aj napriek tomuto vekovému rozdielu si veľmi dobre rozumieme a mám s ním tajomstvo o ktorom vie on, ja a ten koho nechcem spomínať. Samozrejme, môj inteligentný brat chodí na Gymnázium a ja ho budem, určite, nasledovať. Teraz , keď som si spomenula na Jacoba, mi prišlo smutno, lebo je na pobyte v Anglicku. Išiel tam na mesiac. Odišiel 1.4. a príde 10.5.. Strašne mi chýba. Otec, Ryan, je právnik. Aspoň, keď niekoho zabijem, už viem kto ma bude zastupovať. Mama, Camila, pracuje v materskej škôlke, vedľa našej školy. No ale späť ku škole. Dnes sme písali písomku z Matiky. Ale na koniec si pre nás učka, Molnárová, nechala prekvapenie. Ako vždy na mňa a Angelu kričali všetci.

„Čo je 5.?"

„Koľko to je?" keď sa ma to niekto spýta, kto ma pomaly nepozdraví, tak sa musím nad tým pousmiať. Tá písomka bola s rovnicami. Ešte rovnice ako pre debilov. Prečo vlastne spomínam ako? Molnárka sa pozrela na hodinky a zavelila odovzdať. Polka triedy jej to nedala. Tak chodila ku každému osobne a vytrhla mu to z ruky. Keď si pozrela prvé tri písomky v rýchlosti, tak sa usmiala a povedala. „Ako vidím, tak to nikto nevie...." prerušila a kukla na nás s Angelou. „...Tak dnes vám tu písomku odpustím ale zajtra niekoho vyvolám."

***

Sedím v lavici a snažím sa prísť na podstatu toho čo hovorí slovenčinárka, Brayová. Stále dookola to isté. Skoro v každej triede. Už ma to nebavilo. Potom sa spýtala Zoe. „Aká je to osoba?" práve sme opakovali slovesá.

„My máme osoby?" Brayová sa chytila za hlavu, zavrela oči a upokojovala sa.

„Vie to niekto? Okrem pár ľudí?" pozrela sa na mňa a Angelu. Pousmiala som sa. Tak zabijem sa, keď som inteligentná? Potom, keď už využili všetky osoby, tak prišli na správnu odpoveď.

„Ako chcete napísať monitor, keď neviete toto? Môžete byť radi, že máte tohto roku viac času ako predošlí deviataci." sťažovala sa Brayová. Áno, mali sme ho už písať v marci ale tohto roku ho presunuli, až na 2.5.. Pravý dôvod nikto nepovedal, ale v správach hovorili, že je nový minister školstva a niečo sa tam pokazilo. Radšej to ani nechcem vedieť. Vôbec by mi nevadilo, keby, že ho nepíšeme vôbec. Som zvedavá ako budeme na ňom rozdelení.

***

Bola som na obede. Nič dobré nebolo. Išla som cestou domov aj s Angelou a videla som ako išiel predo mnou Andrew. On je prakticky môj sused. Ani sa s ním vlastne moc nebavím. Pár krát ho pozdravím, keď sa ma niečo opýta v škole, tak mu odpoviem. Inak je to presne ten typ chalana, ktorý je pekný, má každú babu a možno kvôli tomu ho moc nemusím. Angela akurát komentovala, že prečo sa všetkým babám páči práve on. Ale komu by sa nepáčil? Má hnedé, mierne dlhšie vlasy, vyšportovanú postavu, oči netuším a taký priťahuje skoro všetky baby. Všetky sa na neho pozerajú ako keby bol Ježiš. Z môjho rozmýšľania ma vyrušila až, keď mi lúskla pred očami. „Haló. Odišla si na dovolenku?"

„Prepáč, zamyslela som sa," usmiala som a dúfala som , že ten úsmev zaberie.

„OK. Ja už idem. Ahoj." To už sme pre Angeliným domom? Aj ona je moja susedka, no susedka, u mňa sú sedia do takých päťsto metrov. Najlepšie je na tom, že ku nej odbehnem hoci aj v papučiach. Samozrejme, to nikdy neurobím. Angela má asi o odtieň svetlejšie vlasy ako ja. Ona ich má také gaštanové. Ja mám silno hnedé. Oči netuším, asi hnedé. Nie, zelené. Neviem, nikdy si to nezapamätám. Keď som sa spamätala, tak som jej odzdravila. „Ahoj. Zajtra." Pokračovala som v ceste a keď sme už pri tých susedoch, tak je ním aj Mike. To je chalan ku ktorému mám najbližšie. Nie, nie som do neho. Je to tak, bo stále otravuje Angelu. Podľa mňa bude z nich super pár, ak sa dajú do hromady. On ju stále podpichuje a Angela z neho chytá nervy. A ja? Ja sa na nich smejem celé hodiny. Aspoň nejaké spestrenie školy. Keď odídem na strednú školu, budú mi chýbať tie ich hádky. Aj, keď Angela ide asi tiež na Gymnázium. U Mike si človek není ničím istý. Môžno bude ako môj otec právnik alebo bude robiť smetiara. Takže možno tá zábava bude aj na strednej. Išla som okolo Andrewa, keď vchádzal do bránky. Nepozdravil ma a ani ja jeho. Takto mi to vyhovuje. Mám skrátka na chalanoch odvtedy nervy. Už som videla náš dom. Taký akurát, orandžovej farby, mojej obľúbenej, s bielymi pásmi okolo okien. Mali sme balkón na druhom poschodí, ktorý zdobili muškáty. Vošla som do bránky, ktorá nepríjemne zakvílila, ako vždy. Nahľadala som kľúče od hlavných dverí a vošla som dnu.

„To si ty, Alex?" už sa ozývala mama z obývačky.

„Nie, zlodej, ktorý si ide ukradnúť .... hmm... jablko." zasmiala som sa na mojom žarte a počula som sa ako sa aj mama smeje. „Smola, zlodej, jablká došli."

„Ahoj mami." Vyzula som si topánky, tašku hodila do rohu obývačky a rozvalila som sa na gauč.

„Niečo nové?" spýtala sa ma.

„Ani nie." usmiala som sa a zapla si telku.

Prvé je krátke, uvidím ako sa bude páčiť. :D prosím si VOTES and KOMENTS :D :D