Two views on LOVE :*

4.Kapitola

Prepáčte, ja som vážne nechcela tu dať časť takto neskoro, ale konečne som našla ten USB.

Alex

Ráno, v piatok, som sa zobudila budík. Vypla som ho a pomaly, veľmi pomaly som sa hrabala z postele. Umyla som si zuby, obliekla sa, namaľovala a zišla dole do kuchyne na raňajky. „Dobré ráno, oci.“ povedala som a pustila sa robiť raňajky. Otec pil kávu a sadla som si oproti nemu.

„Dobré ráno aj tebe“

„Ja ho až také dobré nemám, keď idem do školy.“ kyslo som sa usmiala. Otec sa zasmial. „Jacob nevolal?“ spýtala som sa.

„Hej, včera ale musel rýchlo končiť.“

„Keď príde, tak ho nakopem.“ ani som si neuvedomila, že som to povedala nahlas. „Alex, nemal len čas, určite zavolá.“ Usmial sa a pokračoval. „Stíhaš?“ pozrela som sa na hodiny. Do kelu. „Dík, oci.“ Rýchlo som vybehla po tašku a už bežala sa obuť. Ocko sa smial v kuchyni, tak som ho schladila. „Aby si sa tou kávou nezadusil..... Idem!“ Povedala som a už ma nebolo. Cestou som počula, že za mnou bolo počuť bránku. Otočila som sa aj, keď som vedela kto to je. Buď teraz alebo nikdy. Musím sa mu  ospravedlniť. Budem mať čisté svedomie. Počkala som ho a pozdravila „Ahoj.“ vyzeral divne.

„Ahoj.“ odzravil ma s tónom po ktorom mi došlo, že sme sa pozdravili. Toto sa nestáva často. Zasmiala som sa.

„Nad čím sa smeješ?“ spýtal sa a začal sa prezerať. Myslel si, že s na ňom smejem. „Iba mi vlastne došlo, že sme sa pozdravili a to nerobievame.“

„Aha.“ smial sa tiež. „To je fakt.“

„Ale to som nechcela.....“ zatvárila som sa vážne a pripravila som sa na to čo idem urobiť. „....Prepáč že som bola včera k tebe taká hnusná, strašne ma bolela hlava.“ Fúúh, a je to vonku aj, keď to nie je jediný problém. Tváril sa tak prekvapene až by som sa začala smiať, keby to nebola takáto situácia. Nevedel čo povedať. Asi to nečakal.

„Nevadí, v pohode. Som rád že si mi to vôbec vysvetlila.“ zrazu povedal.

„Ďakujem.“ povedala som mu to s radosťou. Bola som  rada, že mi odpustil. Už sme boli  pred školou. Každý sme  si šli po svojom iba som na neho zakričala. „V triede.“ Hrnuli sa tam deti tak ho moc nebolo počuť ale rozumela som  mu. „Jasné.“

                                                                                 ***

Cez školu som rozmýšľala, čo sa to so mnou deje. Prečo som ho pozdravila aj v šatni? Očkom som sa pozrela  naňho. A kruci . Práve sa pozeral tým istím smerom na  mňa. Rýchlo som odvrátila tvár. Ani som sa na neho nepozrela. Po chvíli som sa otočila ale on sa stále na mňa pozeral. Prudko som znova odvrátila tvár, až mi ruplo v krku. Chytila som sa za neho a začervenala som sa.

„Čo je ti?“ spýtala sa ma potichu Angela.

„Seklo ma v krku.“ silene som sa usmiala a ona to nechala tak. Dúfam, že si nemyslel, že sa červenám kvôli tomu, že som sa na neho pozerala ale kvôli tomu, že som bola prichytená ako sa na neho pozerám. Sakra, prečo sa červenám. Zamerala som tento krát svoj pohľad na učku, Mathisovú, ktorá niečo hovorila ohľadom fyziky, ktorej som nič nerozumela. Bože, trapas. 

Prosím vás VOTES a KOMENT :D :D a pridam sem este 1, kvóli tomu, že som dávno nepridala