Two views on LOVE :*

8. Kapitola

Ďalšia kapitola na svete.. :D :D :D

Prišiel mi  otvoriť s úsmevom na tvári. “Ahoj.”

“Ahoj.” iba to som povedala, aj keď som mu chcela vrátiť trapas a spýtať sa ho prečo ma sledoval.

“Poď ďalej, pôjdeme do mojej  izby.” povedal a chytil ma  za ruku a ťahal  ma do  jeho  izby. To  je ale drzún jeden. Niežeby mi  to  nebolo príjemne. Keď sme prišli do jeho izby, tak si konečne všimol, že sa pozerám na  jeho a ruku a pustil ma. Hneď som mala jasnejšiu myseľ. “Prepáč.” ospravedlnil sa. “Nevadí, len  ma to prekvapilo.” usmiala som sa a pokračovala. “Dáš mi ten zošit?”  prikývol a ukazál, že si mám sadnúť na jeho gauč v izbe. Keď prišiel v jednej ruke držal zošit a sadol si ku mne. “Ďakujem.” podal mi ho.

“Není zač.” išla som  sa postaviť, ale on ma zachytil.  “Nemôžeš tu  ešte  chvíľu byť?” zase tie jeho oči. “Ako to robíš? Že dokážeš ľudí prinútiť..... dobre.” sadla som si znova  na  svoje miesto. “Ako bolo s Angelou?”

 “Super bolo, inak  bola  s nami  aj  Christy.”

 “Kde ste boli?” hned  sa  ma spýtal.

“Iba tak sa prejsť v parku. A teraz sa budem pýtat ja.... čo rád robievaš cez voľný  čas?” Nachvíľu sa zamyslel “Robievam skoro všetky športy, často sa bicyklujem a tak. Inak teraz ma niečo napadlo…. Niekedy môžeme ísť spolu. Samozrejme, ak bicykluješ?” Ja som sa len  zasmiala, ale od rozpakov.  “Jasné, niekedy sa dohodneme.” joj, on tak blízko sedí pri mne. Už som aj zabudla na to sledovanie spýtať.

“Dobre. Môžem sa pozrieť na  tvoj náramok?” neodpovedala som mu iba som mu ruku podala. On si ho obzeral a zrazu vtrhla do jeho izby jeho sestra Amy.

“Andrew .... hups, prepáčte mi to.” a začala sa smiať, keď vychádzala z izby. My sme sa tak zľakli. On mi pustil ruku, začervenal sa a hlavu si dal do dlaní.  A aj ja som sa  začala červenať. Bolo mi to trapne. Ďalší trapas. “Ja už idem.” postavila som sa a aj on. “Dúfam, že to  nieje len kvôli mojej sestre. Veľmi  sa ti za ňu ospravedlňujem.”

“Však dobre,to je v pohode. Ale ja  už  naozaj musím ísť.”  usmiala som sa.

Andrew

Prikývol som a išiel som ju odprevadiť ku dverám. Pozdravili sme sa a ja som sa hneď nahrnul do mojej izby, sadol som si na ten gauč, kde sme ešte pred chvíľou sedeli obaja. Hlavu som si chcel vložiť do dlaní, ale , samorejme, moja užasá segrá mi vpálila do izby s otazkou za milión.

“Už môžem?” Vtom som myslel, že ju vážne zabijem. Hodil som do nej vankúš. “Ty vždy prídeš, keď netreba.”

“Prepáč, ja som nevedela, že tu bude Alex a čo to bolo?” Prevtracal som očami.

“Nič, co by bolo. Požičal som si zošit z bioly a chcel som jej ho vrátiť.” Stále držala vankúš v rukách a pochybovačne na mňa pozerala.. “A načo ti bol zošiť?”

“Ty si moja sestra? Načo asi, musel som si odpísať látku.”

Začala sa smiať a hodila do mňa vankúš. “Tebe odkedy záleží, či maš všetký látky? Páči sa ti čo?” a štuchla ma do ramena. Hlavné pravidlo- zatĺkať.

“Ježiši, v pondelok píšeme, žeby?” druhú otázku som ignoroval a na prvú som si odpoveď vymyslel. Mňa z nej porazí! “A druhá otá….. “ viem načo sa ma išla pýtať a tak som ju taktne vzhodil z izby.

“Choď si zavolať dajakému tvojmu frajerovi.” usmial som sa a zavrel dvere. Ako som cítil, že som v izbe sám, tak som si spokojne vzdychol.

Tak ako vždy vás prosím o Votes and Koment.  :D Túto časť by som chcela venovať  @Jessy988