Two views on LOVE :*

2. kapitola

Takže nová :D :D Dúfam, že sa vám prvá páčila. Kto o číta, pošlite to ďalej :D :D Teraz to je z pohľadu Andrewa :D :D

Andrew

Mám hlavu opretú o ruku a znudene pozerám na hodinky, kedy skončí hodina. Pozrel som sa po triede. Môji najlepší kamaráti Lukas Morris, ktorý sedí predo mnou, sa o niečom rozpráva so Zacom Turnerom. A Mike Evans, zas s Ethanom Carollom. Mike, to je kapitola samá o sebe. Stále otravuje Angelu a tvrdí, že ho to baví. Samozrejme, že ho to baví, keď sa vždy na neho naserie a naháňa ho po celej triede. Je zábavný, perverzný a Lukas je jeho pravý opak, trocha utiahnutý, a niekedy nechápe srandu. Vedľa mňa je Christy Powellová. Je milá a baba, ktorá po mne nehádže očkom a dá sa s ňou porozprávať. Za nami sedí Angela Richardsonová a Alex Cooperová. Je to výborné, bo oni radia. Mne sa moc učiť nechce aj, keď hlavu by som na to mal. S Angelou a ani s Alex sa moc nebavím. Alex sa na mňa tak divne pozerá, niekedy rozmýšľam prečo. Niečo o mne, akoby som to povedal, všetky baby ma žerú. Samozrejme, sú tu výnimky ako Alex a Angela. Momentálne s nikým nechodím ale mal som už dosť skúseností.

                                                 ***

Ubiehajú mi posledné minúty z hodiny a posledný rok na tejto škole. Ale ako vždy, nás Molnárová, učka Matiky, prekvapí písomkou na konci hodiny. Rovnice, do šľaka. Neučil som sa. Každý sa pýtal Alex a Angely na výsledky, netajím sa tým, že aj ja „Koľko to je?“ všetci sa na ma vysrali. Nikto mi neodpovedal. Super, som v háji. Molnárka sa pozrela na hodinky a zavelila odovzdať. Niektorý jej to odovzdali ale ja som chcel ešte niečo dopísať, ale nepodarilo sa. Ta krava mi to vytrhla z ruky. Začala si písomky zbežne prezerať a potom sa usmiala. „Ako vidím, tak to nikto nevie....“ kukla na Alex a Angelu. „...Tak dnes vám tu písomku odpustím ale zajtra niekoho vyvolám.“ Už to vidím, to budem ja, keď mi to tak surovo vytrhla. Síce to vytrhla aj viacerým ale aj tak by som jej chcel ukázať, že to viem. Nie Andrew, na to nemysli. Nemá ťa rada, tak to nechaj tak.

                                               ***

„Andrew, čo je?“ opýtala sa ma Christy. Dlhé blonďavé vlasy jej dopadali po lopatky a ladili k modrým očiam. Ale nebola môj typ. Ani som si nevšimol, že zvieram ruku do pästi. Nebudem pýtať Alex aby mi pomohla. „Nič, len som si istý, že to mňa zajtra vyvolá. Určite si myslí, že ma znova nachytá, že to nebudem vedieť, ale práve preto to chcem vedieť aby som sa jej potom usmial do ksichtu.“

„Tak zajtra popros Alex, tá ti pomôže, tá to určite vie. Alebo doma spýtaj Amy.“

„Mojej sestry sa nič pýtať nebudem. Si o mne pomyslí, že mi šebe....“ Alex, tá ma vôbec teraz nenapadla. „..No ale Alex ma nemá rada, nevidíš, ako sa na mňa pozerá, ako keby som jej niečo urobil.“

„S tým ti nepomôžem, netuším prečo ťa nemá rada.“ úsmev jej poklesol.

„Nechaj, tak. Možno sa jej skúsim zajtra spýtať.“

                                                 ***

Momentálne máme slovinu s Brayovou. Opakujeme slovesá. Na tabuli bolo napísané slovo PEČIE. Mali sme určiť osobu. Brayová sa spýtala Zoe. „Aká je to osoba?“

„My máme osoby?“ Brayová sa chytila za hlavu a zavrela oči. Keby sa to opýtala mňa, tak tiež poviem, že neviem alebo odpoviem s veľkým otáznikom, že tretia? Je pravda, že sa robím hlúpy. Nechcem byť múdry, chcem byť priemerný chalan.

„Vie to niekto? Okrem pár ľudí?“ pozrela sa na Alex a Angelu. Prestne ako na Matike. Potom sa pýtala ďalších, až kým neprišli na dobrú odpoveď. Brayová si vydýchla a začala sa rozčuľovať. „Ako chcete napísať monitor, keď neviete toto? Môžete byť radi, že máte tohto roku viac času ako predošlí deviataci.“ Budeme ho písať v Máji, to je o pár týždňov. Neviem, prečo ho posunuli a ani ma to nezaujíma.

                                                  ***

Domov som s Mikom nešiel, bo si potreboval ešte niečo vybaviť. Za mnou sa niekto rozprával ale nevedel som kto. Stál som pred bránkou a vyberal poštu zo schránky. Všimol som si, že to za mnou sa rozprávali Alex a Angela. Obe sú moje susedky. Alex má tmavé vlasy a Angela svetlejšie. Nepoznám ich až tak dobre, akurát, moju rodičia sa poznajú s ich. Oproti mne býva Mike. On má krátke, svetlo-hnedé vlasy, zelené oči a je trochu nižší než ja. Lukas má zas tmavo-hnedé vlasy a tiež modré oči. To je ale kombinácia. Lukas býval ďalej on nás ale nebolo až tak ďaleko. No ale späť do reality. Vybral som si kľúč a dal ho do jednej ruky a do druhej som dal poštu. Akurát, keď som vchádzal do bránky, tak okolo mňa išla Alex ale nepozdravil som ju a ani ona mňa. Veď načo, keď sa n mňa pozerá stále ako keby som ju uhryzol. Ale sakra, ja som ju mal pozdraviť veď zajtra možno... nie, ešte porozmýšľam. Náš žltý dom s oranžovými pásmi zdobili okná s kvetmi mojej mamy a sestry. Mama sa volá Ella, robí v materskej škole a otec, Sean, pracuje na železničnej stanici ako sprievodca. Na nič je, že mama pracuje vo vedľajšej budove ako je naša škola. Každá učiteľka hneď, že ty si syn tej Elly Collinsovej? Neznášam to. Potom sa tam musím správať slušne aby doma nebol prúser. Ale zas na druhej strane mám niekedy zadarmo cestu vo vlaku, vďaka otcovi. Mám sestru Amy, ktorá ma sedemnásť a chodí na Gymnázium. Ale niekedy mi to tak vážne nepripadá, že by bola taká inteligentná. To dokonca aj náš pes, Bady, je niekedy múdrejší ako ona. To je ďalšia z vecí, to Gymnázium. Učky si myslia, že som rovnako múdry ako ona. Niežeby som nebol ale nemienim sa tým chvastať. Vyzul som si botasky a išiel som do svojej izby. Nikto nebol doma, bo mama aj otec mali poobednú a ... „Andrew?“ zakričala z izby Amy. Tak predsa je len niekto doma. „No?“

„Nič, ja len, či si to ty.“

Usmial som sa. „Hej, som to ja. Pokiaľ viem.“

„Dobre.“ počul som ako sa ozýva z izby smiech.

Hodil som tašku ku svojmu stolíku a pustil si hudbu.

Prešli dve hodiny a začal som sa nudiť. Zišiel som dole a počul som ako čosi búcha v kuchyni. Vošiel som do kuchyne a videl tam mamu. „Ahoj, Andrew, ako bolo v škole?“

„Dobre, ale zajtra asi ma vyvolá z Matiky.“

„Čo mám čakať?... Alebo spýtam aby ťa Amy doučila.“

„Nie, Amy nie. Mám plán. Najhoršie snáď 3.“ Usmial som sa, aby som zakryl nervozitu, lebo ten môj plán sa nemusí podariť.

„Len aby ten plán nebola 4 z Matiky.“

„Neboj, mami. Budem sa snažiť.... Máme niečo pre Badyho?“ opýtal som sa náhle. Bady, sibírsky husky, je náš pes.

„Počkaj... hej tu máš, daj mu to.“ Podala mi hrniec a išiel som do záhrady. Prišiel som ku jeho revíru a hodil som mu do misky, čo mi mama prichystala. Bady, hneď ku mne pribehol, skočil na mňa a kašľal na jedlo, ktoré som mu tam práve hodil. Hrniec som položil na zem a hladkal ho po jeho čierno-bielej srsti.

„No, čo Bady, kamoš, ako sa máš?“ oblizol mi celú tvár, to malo znamenať, že áno.

„To je super. Tak a teraz sa poď najesť.“ postavil som sa, pohladkal ho a odyšiel.

Prosím, Komenty a Votes :D :D :D