Angela sa tvárila že sa pozerá koľko je hodín. „Už v pohode?“ naznačil ústami, že ho ani počuť nebolo, ale prišla som na to čo mi chcel povedať. „Hej.“ napriek môjmu zdravému rozumu som sa začervenala, a moje úsilie schladiť sa bolo nanič. Učka si vynútila našu pozornosť, tak sa Andrew otočil. Keď sa otočil tak Angela sa „dopozerala“ koľko je hodín. „Čo chcel?“ spýtala sa celá zvedavá, keď si všimla moju tvár tak sa začala smiať.
„Angela by sa rada s nami podelila, čo jej prišlo také smiešne, aj my sa chceme zasmiať.“ učka s vážnou tvárou sa otočila na ňu.
„No viete, spomenula som si taký zážitok pri tom vašom rozprávaní o tých kameňoch..“ Učiteľka ju hneď prerušila. „To by stačilo. Dávajte už pozor.“ povedala a pokračovala vo svojom výklade, ani neviem čoho. No Angela sa nedala zmiasť učkou, tak sa stále potichu smiala. „Na čom sa toľko smeješ?“ nechápala som aj keď som vedela že niečo s mojou tvárou.
„Vieš, ty si bola taká červená, až som sa musela zasmiať.“ šepkala a ešte stále sa smiala. „No ha- ha- ha.“ nebude si zo mňa robiť srandu. Otočila som sa na znak, že sa s ňou nebavím,zas. „Zas sa so mnou nebavíš?“ spýtala sa ma posmešne a pokračovala. „Prepáč že sa tak dobre bavím. V živote som ťa nevide byť zaľúbenú a ani sa červenať a nie to ešte plakať..... Tieto pocity nepoznám u teba, tak sa na tom bavím.“ Má pravdu, neplačem, nečervenám sa, až teraz. „Angela, ti si taká krava.“ povedala som jej a ona sa usmiala. „Vieš, krava, to je moja vzdialená rodina.“ Jasné vzdialená rodina, skôr mama, bez urážky teta. Už sa mi nechcelo rozoberať kravy, tak som radšej začala nú tému. „Nebavme sa už o tvojich rodinných vzťahov, chceš teda odpoveď na tú tvoju otázku?“
„Jáj.. zabudla som. No?“
„Iba chcel či už sme v poriadku.“ asi čakala niečo viac, bo povedala. „Iba?“
„Hmmm.. no? A tebe niečo hovoril Mike na to v tej šatni?“ Zamyslela sa. „Iba tak ako tebe Andrew, čo sa stalo?“
„Čo si mu povedala?“
„Že sme sa pohádali.... On že kvôli čomu. Povedala som mu iba že kvôli takej hovadine. Nechcela som rozoberať že vlastne kvôli nemu.“ Fúúh, už som sa zľakla. „Angela, už som sa zľakla že si mu to všetko vytrepala.“
„Nie, neboj sa.“
„Musíte furt rozprávať?“ rozčuľovala sa učiteľka, na celej triede. Každý sa rozprával. Ale videli sme už že je fakt nasratá, tak sme už boli radšej ticho.
Andrew
Začala druhá hodina- Matika. Bože.
Učka hneď napísala príklad. Priama úmernosť. Mne ta zaľúbenosť voči tej osobe čo sedí skoro za mnou nerobí dobre. Ja som chápal ako sa to počíta, akurát som nevedel čo s druhou časťou. Ale prvú som chápal. A aj to je na mňa moc. Keď to dopísala, tak sa otočila a oznámila nám. „Tak, ideme opakovať na monitor. Na začiatok vám dám taký ľahký príklad.“ Vypulíl som na ňu oči. Tá si zas ráno čo šľahla. Že ľáhký.
„Kto chce ísť?“ Ten dotyčný sa jej určite prihlási. Tá je ale naivná. Sústredene som písal príklad do zošitu, aby to vyzeralo, že strašne počítam.
„Tak to vyzerá, že budem musieť vybrať ja....... Hmmm.... Alex, poď.“ Ona vždy buď ju alebo Angelu vyvolá, keď sa nikto nehlási. Stavím sa, že to Alex už riadne serie. Angela jej tam niečo hovorila ale neodvážil som sa otočiť aby som počul čo, bo ešte by som musel ísť ja.
Postavila sa pred tabuľu a pozerala na to. Začala tam niečo písať ale učka ju prerušila. „Alex, čo to robíš?“
„Neviem.“ odpovedala jej.
„Ako počítame priamu úmernosť?“ spýtala sa jej. Alex jej to vysvetlila .
„No vidíš, že to vieš. Tak to vypočítaj.“
„Ale ja neviem čo s týmto.“ ukázala jej na číslo. Tak s tým som vedel čo robiť, ale s tým prvým ani zďaleka.
„Urob toto.“ Povedala jej. Alex ako stroj začala počítať. Keď to dopočítala, tak sa otočila na učku a tá zas na Angelu. „Angela, má to správne?“ Alex sa tak pozrela na Angelu, že som si myslel, že sa rozosmejem.
„Pani učiteľka, ja to ešte nemám.“ povedala. Myslím, že to nikto nemal. Tak jej to skontrolovala učka. „Máš to správne, Alex.“
„Chápete to?“ spýtala sa učka. Jasné, niekto sa prihlási.- Ja to nechápem.- To je na veľkom omyle. A ešte na väčšom ak sa jej niekto prihlási. –Ja to chápem.-
„Ešte raz,.......“ a všetko to vysvetlila. Vysvetlila to prvý krát, druhý krát. Ja som sa už na ňu díval, že či sa nezasekla, keď to stále opakovala, ale keď som sa pozrela na ostatných, tak som si všimol, že všetci sa na ňu pozerajú divne. Už chápem prečo to opakovala. Keď to už vysvetľovala neviem, koľký krát, tak už si myslela, že tomu chápeme, tak začala vyvolávať. „Tak, vidím, že tomu všetci chápete, tak to poďme otestovať....... Andrew, poď.“ Prečo práve ja. Ja som sa chcel zasmiať keby tam vyvolala, dajme tomu, Mike alebo Zaca. Idem im zachraňovať zadky. Prevrátil som oči a čakal čo ma bude pred tabuľou čakať. Písala príklad. Prosím, ľahší. Fúh, chválabohu. Bol ľahký. Zobral som si kriedu a počítal. Na nikoho som sa nepozeral a ani na učku nie, až kým som to nevypočítal. Učka preletela očami môj príklad. „Vidíte, ako sa to robí?“
„Pani učiteľka, podľa toho čo máte na mysli.“ povedal Zac. Ja som sa tam smial a aj všetci ostatní. On musím vždy niečo trepnúť.
„Už sa utíšte.“ hovorila a tiež sa smiala.
Alex
Zvoní!!! Hurá. Veľká prestávka. Nemala som chuť na jedenie, tak som len išla ku babám. „Baby, tešíte sa na budúci piatok?“
„Jasné, veľmi.“ tešila sa Ruby a všetci súhlasne prikývli. Potom sme sa rozprávali a prerušil nás až Zac. Samozrejme, urobil Ruby elektrický šok, ktorá bola ku nemu obrátená chrbtom.
„Ty debil !“ zakričla po ňom. Chvíľu bol pokoj, keď on si nedá povedať. Tentokrát ho urobil Angele. S namosúreným výrazom sa ku nemu otočila a vlepila mu facku.
taak dalsia. Znova ak tu budu 2 votes pridam dalsiu. :-D :-D
YOU ARE READING
Two views on LOVE :*
Teen FictionJedno dievča, Alex. Múdra, krásna s nepeknou skúsenosťou, ktorú by nechcel nikto zažiť. Jeden chlapec, Andrew. Inteligentný, pekný, ktorý má každú babu. Chodia spolu deväť rokov do školy. Nezdravia sa, ignorujú sa, až na písomky na ktorých Alex dáva...