ĎAkujem za votes :D :D :D Veľmi ma to potešilo. a tak je tu NEW PART :PP
„Počuj Andrew. Prečo sa dnes s Alex vôbec nebavíte?“ spýtala sa ma Christy akonáhle som sa otočil.
„Však sme sa nikdy nebavili.“ Klamať najlepšie.
„Ha ha... teraz posledné dni to bolo iné.“
„Ja sa s ňou snažím baviť.“ odsekol som a tým som priznal pravdu.
„Tak sa ťa to spýtam inak. Prečo sa ona teda nebaví s tebou?“
„Ona ti to nepovedala?“ čudoval som sa.
„Nie. Čo mi mala povedať?“
„Spýtaj sa jej.“ povedal som nasrato. „Prepáč mi to. Niesom vo svojej koži.“
„To je v pohode.“ povedala a viac už do mňa nehučala.
Naobedoval som sa, prezul a išiel von. Vtom na mňa niekto zakričal.
„Cawko Andrew.“ zvolal Mike, ktorý stál pri Lukasovi. Išiel som ku nim. „Tak ako čo podnikneme poobede?“ Mike adresoval túto otázku nám obom. „Ja neviem. Mne sa moc nechce.“ povedal som. „To nech ti ani nenapadne. Musíš sa odreágovať.“ Vyskočil Mike. „Ja by som niekam šiel. Napríklad zahrať futbal alebo len tak na bicykloch.“ Navrhol Lukas. „No vidíš Andrew toto je ten správny prístup.“ tešil sa Mike. „No dobre. Čo budeme robiť?“ nakoniec som povedal. „Pojdeme na ihrisko zahrať futbal čo poviete?“ povedal Lukas.
„Ja súlasím.“ povedal Mike. Obaja sa na mňa pozreli, nie na mňa akoby cezo mňa. „Čo je?“ Na slovo sa podujmal Lukas. „No, neotáčaj sa bo Alex sa pozerá von oknom.“
„Jáj asi čaká kým odídem. Vyhýba sa mi totižto. Tak ja prídem. O 15:00?“ povedal som.
„Super!“ tešil sa Mike.
„No ja už radšej pôjdem. Tak o 15:00. Ahojte“
„Caw.“ odzdravili mi naraz a začali sa rehotať.....
Alex
Dnes som šla do školy s Angelou. Cestou sme sa bavili, ako to bude s Andrewom. Dohodla som sa sama so sebou teda, že ho budem ignorovať. Ale akosi sa mi to nepodarilo, hneď keď som vychádzala zo šatne, tak som do neho vrazila.
„Hoop. Prepáč. Neublížila ......som ti.“ Až som sa zakoktala , keď som videla kto to je.
. „Nevadí. V pohode.“ Rýchlo som ho obišla. Ako vidím vyhýbať sa mu bude dosť ťažké. „Ty si sa mu chcela vyhývať? A už do neho hneď vrazíš.“ Angela ma podpichla.
„Ja za to nemôžem.“
„Jasné.“ Nechala som to tak. Čo sa budem s ňou hádať. Cestou som sa pýtala sama seba. Čo som vlasne cítila? Úľavu, že sa so mnou baví? Alebo som bola len zaskočená ? Idem odbočovať na našu chodbu a ja krava som sa zasa zrazila ale tento krát, chvalabohu s Ruby. „Prepáč. Akosika mám dnes zlý deň.“
„To je v poriadku. Inak chcem sa ti ospravedlniť za tú loptu čo som hodila po tebe. Vážne som nechcela.....“ furt sa mi ospravedlňovala až som ju musela prerušiť. „Jasné veď to sa stáva. A teraz som vrazila ja do teba. Už to neriešme. Je to vyriešené.“
„Dobre ale ja už idem bo musím zájsť ešte ku triednej po kriedy. Byť týždenikom je fakt otrava.“ Rozbehla sa smerom kde má kabinet triedna. Všimla som si ako si ma Angela prezerá. „Čo je?“ nechápala som.
„Ja len či nemáš na sebe nejaký magnet.“ zasmiala sa a ja s ňou keď som to pochopila. Vošli sme do triedy so smiechom. Keď ma videli tak sa ma pýtali že či som v pohode po včerajšom útoku na moju osobnosť, alebo po mne začali kričať HEADSHOT !!!!! Smiala som sa. Keď som už všetkým vysvetlila že mi nič nieje tak som si šla sadnúť. Vybaľovala som sa keď v tom prišiel do triedy Andrew. Akože som sa pobrala ku babám z triedy. Kecala som tam s nimi ale očkom som pobehovala po Andrewovi ktorý sa tam zas bavil s chalanmi. Angela videla že niesom v pohode bo pristúpila ku mne a stisla mi ruku a zešepkala mi. „To bude dobré.“
„Ďakujem.“ Potom zvonilo a išli sme si sadnúť. Vybalila som si Matiku ktorú sme mali prvú. Vošla učka do triedy ako hodinky. By si ju zabil. Nechápem kto môže dať Matiku na prvú hodinu keď ja ešte spím. Hneď z rána na nás išla s rovnicami. Na mňa zasa každý kričal že koľko je X. Čo som ja stroj? Veď som si ten príklad nestihla ani zapísať. Vypočítala som to a hneď som sa spýtala Angely. „Koľko ti to vyšlo?“
„Mne to vyšlo.... presne 8.“
„Do kelu. Mne 9.“ zas sa pohádame. Nemohli sme prísť čo mame zle. Furt sme sa hádali, ako to my už vieme. „Dievčatá nehádajte sa tam.“ Upozornila nás učka. Akurát som si niečo všimla. „HA!!!! Podľa teba je 54:6=8???“ Cítila som sa ako víťaz. Konečne to mám aj ja dobre. „No dobre!!! Tak to je 9.“ povedala a začali sme sa smiať.
„Baby koľko vám to vyšlo?“ otočil sa Andrew a spýtal sa to v množnom čísle ale díval sa iba na mňa. Ja som rýchlo otočila tvár a zakričala som na Zoe. „ Je to 9.“
„Ako si vedela že sa ťa to idem spýtať?“
„Šiesty zmysel.“ usmiala som sa. Angela už povedala správny výsledok Andrewovi. Vďačne som sa pozrela na Angelu. „Tak a kto nám povie správny výsledok?“ spýtala sa učka. „Angela hlavne nenadväzuj očný kontakt. Rob sa, že počítaš.“ Začali sme sa smiať. Takto to robíme vždy. Niekedy to víde že nás nevyvolá. Ale väčšinou nie ako napríklad teraz. Nakoniec sa nás to spýtala a každý kričal, že ako nám to tak mohlo výsť. Takto to šlo celú hodinu, že som ignorovala Andrewa a pár krát sa po mne Christy pozrela. Keď skočila hodina tak si ma odchytila. „Tebe čo je?“
ĎAlšiu pridám, keď tu budú 3 votes :D :D a aj koment by potešil :D :D
YOU ARE READING
Two views on LOVE :*
Teen FictionJedno dievča, Alex. Múdra, krásna s nepeknou skúsenosťou, ktorú by nechcel nikto zažiť. Jeden chlapec, Andrew. Inteligentný, pekný, ktorý má každú babu. Chodia spolu deväť rokov do školy. Nezdravia sa, ignorujú sa, až na písomky na ktorých Alex dáva...
