Two views on LOVE :*

3.Kapitola

Ahojte. :D teda som sa rozhodla, že nebudem pridávať Andrewov pohľad. Možno po ukončení príbehu to dam ako samostatnú časť, ak bz ste chceli vedieť čo sa odohrávalo v jeho hlave. :D Prepáčte,že nebola časť. Teraz bude kratšia, ale ak tu bude 3 VOTES tak tu dnes pridám ešte jednu. :D

Alex

Dnes je 18.4.. Bolo okolo 12:00. Už som bola taká znudená z celého dňa. Najprv  ma nasrala učiteľka, potom som spadla zo schodov, ale som ja nemehlo. Už skončila 5 hodina a ja som sa konečne mohla vypariť z triedy. Išla som sa prechádzať po chodbe. Naschvál som ušla z triedy, aby ma každý nepýtal, aby som mu vysvetlila tie rovnice. Aj tak som sa tomu nevyhla, bo ma z môjho  myslenia vytrhol Andrew. „Pomohla by si mi z matikou?“ Práve ju budeme mať, chcela som sa na ňu psychicky pripraviť. No, ale čo som už mala s ním robiť. Keďže sa dobre učím, musela som svoj talent pekne používať. Andrew, ktorý ma skoro nikdy nepozdraví. Bola som normálne zaskočená. Mierne som sa nad tým usmiala. „Dobre čo chceš vysvetliť?“ povedala som to trochu so sarkazmom bo už som vedela  že bude chcieť pomôcť s rovnicami, ktoré bude dneska učiteľka skúšať. Ale, zároveň, aj nasrato, že ma iba využíva a aj hlava ma bolí.

„Rovnice.“

„Dobre, poď. Skúsim, ťa to naučiť.“ silne pochybujem, že to pochopí.

„Ďakujem.“ Išli sme do triedy a na tabuľu som mu  napísala ľahkú rovnicu. On sa ňu díval  ako keby to v živote nevidel. Tak som mu to po lopate vysvetlila. Už som začala chytať nervy. V polke sa zdalo že už tomu začal chápať. Napísala som mu ďalšiu podobnú rovnicu. Aspoň, že mu to nemusím ako každému tri razy vysvetľovať. Keď to začal počítať tak som sa začala smiať.

„Prečo sa mi smeješ?“ chcel vedieť.

„No ideš na to dobre ale 5*35 nie je 160.“ Trochu sa tváril ako keby som ho urazila. Tak som ho  chcela utešiť. Ani neviem prečo som to urobila. „Prepáč, že som sa ti smiala každý sa  pomýli, ja som sa minule pomýlila koľko je 3*7, a to je  malá násobilka.“ myslela som to čisto úprimne. Každému  sa to môže stať. Trochu sa pousmial a vedela som, že to  zabralo. Hneď si to opravil a dopočítal to. No je celkom inteligentný, keď chce. Pozrela som sa na hodinky, zachvíľu bude zvoniť.

„Chceš ešte niečo  vysvetliť?“ spýtala som sa, trochu nasrato.  

„Nie toto  mi stačí. Ďakujem.“

Falošne som sa smiala. „Není zač.“ Išla som si sadnúť. Ako som  si sadla, tak sa ma začala Angela hneď vypytovať.

„Čo ste to tam vy dvaja riešili?“

„Nič, vysvetľovala som mu rovnice.“ vysvetlila  som  jej. 

„Jasné rovnice.“ povedala sarkasticky.

„Prestaň, dobre vieš že doňho už nie som.“ zasyčala som  rozčúlene. No dobre, raz som do neho bola ale už nie som. Angela pochopila že mám zlú náladu a už do mňa nezapárala. Molnárová vyvolala Andrewa. Som nemohla z tváre Molnárovej, keď to Andrew začal počítať. Všetci sa začali potichu smiať. Dostal 1. Keď si išiel sadnúť, tak urobil to svoje gesto s tou svojou päsťou že YES. Tváril sa ako boss. Iba ja som vedela, že  bol z toho úplne tupý. Keď išiel okolo mňa, tak sa na mňa usmial na znak ĎAKUJEM. Pokývala som hlavou a ústami som mu naznačila že OK.

Konečne skončila hodina. Ja som sa najedla a utekala domov, bo som si chcela  oddýchnuť. Cestou som rozmýšľala. Asi som nemala byť na neho taká zlá. Veď on za to nemohol, čo sa mi stalo. A ani za to, že je ten typ chalana. Sakra, prečo mi to vadí. Kašlem na to.

                                                                                       *** 

Doma som si ľahla nachvíľu do postele. Strašne ma bolela hlava. No ale ako som si pustila pesničku a začala si na  ňu tancovať tak bolesť hlavy ustúpila. Ešteže nikto nebol doma. Však keby ma videli tak si o mne pomyslia, že som opica. Potom som sa šla naučiť a zahrať  na kalvíni. Ako som si zaňho sadla tak som začala hrať známu melódiu, a tak ma upokojila. „Alex poď, je večera.“ vyrušila ma mama ale už som aj tak bola hladná. Zišla som dole. Najedla som sa a bola som dosť unavená, tak som si  šla ľahnúť skorej ako inokedy. Ospravedlním sa Andrewovi. To bola moja posledná myšlienka.

Ďakujem, že to čítate, ani neviete ako veľa to pre mňa znamená, ale to píšu všetci :D :D je to Kliše ale nevadí.  Prosím VOTES a KOMENTS :D :D