Two views on LOVE :*

34. Kapitola - The end

-------------------------------

„Chcem pauzu! Už máme pomaly 20 faktov, to stačí." Ozvala som sa.

„Dobre. Si smädná?" opýtal sa ma s úsmevom.

„Preboha, to čo všetko máš v tom ruksaku? Predchvíľou si tu vytiahol toasty, teraz zas vodu. Nemáš tam rovno deku a košík?" zasmiala som sa keď sklopil pohľad. „Neverím, ty to tu vážne máš?"

„Ten košík nie." A začal sa smiať aj on. „Tak si smädná , alebo si ideš zo mnňa robiť srandu?"

„No daj." Podal mi minerálku z ktorej som si odpila a podala mi ju späť. Kým on pil tak som si ľahla do trávy a pozerala sa na oblohu.

„Nevadí ti ležať na tráve?"

„Nie." Okuliare som si dala dole, zavrela som oči a užívala si slnko páliace na moju tvár. Začala som sa cítiť jeho pohľad na mne. „Prečo sa na mňa pozeráš?"

„Ako to vieš?" povedal zahanbene

„Viem, mám 6 zmysel." A usmiala som sa.

„To aby som si začal na teba dávať pozor." Zasmial sa, ľahol si ku mne do trávy pričom ma štuchol do pleca.

„Aú." Naoko urazene som mu povedala a vrátila som mu to.

„Héééj!!" zasmial sa, načo som ho znova štuchla. „Neštuchaj do mňa."

„Prečo nie? Je to sranda." Znova som ho štuchla.

„Veď prečo nie?" zasmial sa a začal ma štekliť na bokoch. Tvárila som sa vážne a ani brvou som nepohla. Keď som chcela, tak som nebola šteklivá. Keď som sa nesmiala, tak podozrievavo prižmúril oči, asi nad niečím rozmýšľal. „Teba to nešteklí?"

„Nie." S úsmevom som odpovedala.

„Veď počkaj." To už so šteklením prešiel na brucho, kde bola jediná moja slabina pri ktorej som sa začala nekontrolovateľne smiať.

„Už dosť!" kričala som.

„Prečo? Veď je to sranda." Zopakoval moje slová a tromfne sa usmial.

„Hééj, neopakuj." Tento krát som sa zvalila na neho a šteklila ho. Celým telom som na ňom ležala a ani si to neuvedomila pokým mi nedal prameň vlasov na ucho. Začervenala som sa. „Snažíš sa ma rozptýliť?"

„A darí sa mi?"

„Nie!"

„No jasné." Nadvihol obočie a znova sa mi dotkol tváre, pričom som privrela oči a ešte viac sa začervenala. „Nie, vôbec sa mi to nedarí. A tá tvoja červeň."

V tom som sa neudržala, zákerne a pomaly som sa ku nemu nakláňala.

„Skúšaš to na mňa?" podvihol obočie.

„A darí sa mi?"

„Nie." Nedal sa odbiť. Už som mala pery od jeho iba pár milimetrov, až som cítila jeho teplý dych na mojej tvári. Cítila som ako sa mu zrýchlilo dýchanie nad čím som sa pousmiala. „Stále nie?"

„Nie."

Mierne som sa obtrela o jeho pery. Potom som sa na ne doslova nalepila.Začala nimi pohybovať, pričom sa mi na tele vytvorili zimomriavky. Andrew bol totálne v šoku. Chcela som ho iba rozptýliť letmým bozkom, ale ja som ho začala náruživo bozkávať. Najviac ma zaskočilo, keď sa jeho pery rozhýbali s tými mojimi. Nachvíľu som zamrzla, ale postupne som sa ku nemu pridala. Zrýchlil sa nám dych a moje búšiace srdce som počula až v krku.

Andrew

Ona ma bozkávala, ja som tomu nechápal. Jazykom som jej prešiel po pere. Roztriasla sa po celom tele. Keď nám dochádzal dych, tak sa odo mňa rýchlo odtiahla.

„Ehmm.. stále nie?" odvrátila pohľad.

„Vyhýbam sa odpovedi." Potichu som odpovedal a predýchaval, to čo sa práve stalo.

„Takže sa mi to podarilo." Zasmiala sa a buchla ma do pleca. To nemyslí vážne. Bude sa tváriť, že sa nič nestalo? Musím to na ňu vybaliť, aby sa nemohla vyhnúť odpovedi.

„Môžem sa ťa na niečo spýtať?" odpoveďou mi bolo pokývanie hlavou. „Cítila si niečo?... Lebo ja hej a dobre vieš, že chcem aby sme boli viac ako kamaráti, tak sa vyjadri."

Alex

Ako náhle som počula, čo mi povedal, tak som zalapala po dychu a rozhodovala sa, čo mu na to poviem. Mám újsť a tváriť sa, že som nič nepočula?

„Opováž sa utiecť, ak mi povieš, že ma nechceš, tak to prijímem a dám ti pokoj, ale ak mi povieš, že mám šancu, tak budem o ňu bojovať."

Ako počujem, odhalil moje plány. Nadýchla som sa, že mu niečo poviem, ale hlasivky ma totálne zradili a z môjho hrdla nič nevyšlo. Zakašľala som , aby som si prečistila hrdlo a povedala mu úplnú pravdu. „Andrew, máš šancu a ešte nevieš akú veľkú..." ako som videla, tak ho to prekvapilo a usmial sa. „Je tam nejaké ALE, však?" spýtal sa.

„Hmm.... aby si to pochopil, tak ti poviem, prečo sa takto správam..... jeden krát som bola na tábore a tak som stretla chalana do ktorého som sa buchla..." takto som mu opísala môj zážitok, na ktorý nechcem spomínať, ale musela som mu vysvetliť, bo by to nepochopil. Na konci som mala zaslzené oči, ale nič viac. Bola som ticho a čakala na jeho reakciu. Nechcela som plakať, tak som si zahryzla do pery a pozrela do neba.

„Neviem čo by som mal povedať, pretože ťa poznám dosť dobre a viem, že nechceš ľútosť, ale viem, že by ti pomohlo sa vyplakať."

„Nechcem plakať, už je to zamnou. Nechcela som ti to povedať, ale musela som aby si pochopil, prečo som ťa vtedy u mňa vyhodila."

„Myslela si si , že ťa chcem využiť ako on."

„Aj, ale už som pochopila, že ty taký niesi. Ale aj kvôli tomu, že vždy sa mi pred očami zjavil on a cítila som jeho dotyky a nie tvoje." Stále som sa pozerala inam a vedela som, čo by som chcela. Moju hrdosť som dala na vedľajšiu koľaj a opýtala som sa ho to, čo podľa jeho výrazu určite nečakal. „Mohol by si ma objať?"

„Ehm.. noo.. chcel som to urobiť, ale nevedel som či teraz môžem." Usmial sa, prisadol si ku mne a pevne ma svojimi rukami objal okolo pliec.

„Ďakujem." Povedala som a moje ruky samovoľne objali jeho okolo pása a hlavu som si položila na jeho hruď. „Som veľmi rád, že si mi to povedala, konečne som pochopil tvoje správanie."

„Ale nikto to nesmie vedieť, chápeš? Ani moji rodičia o tom nevedia."

„Jasné, neboj sa." Povedal a ešte silnejšie ma objal. „Môžem šete otázku?"

„Hmm." Povedala som na znak súhlasu a čakala , čo sa opýta.

„Keď si vtedy plakala na tom wecku, tak to bolo preto bo ti to pripomenulo?" Nič som mu neodpovedala iba som prikývla. Už som vážne zistila na čom som závislá, na jeho bozkoch. „Možem ťa pobozkať?"...... „Ehm... no, to mi vyletelo." Krista, ja už vážne nemôžem biť ticho, predchvíľou som tu hovorila ako mi vadia jeho dotyky a teraz ho pýtam, či ho môžem pobozkať?

„Vážne sa ma to pýtaš? MŇA?! Ktorý ťa vždy pobozká ako prvý a vždy mu strelíš alebo újdeš a aj tak to urobím zvnova?...... A teraz to presne urobím." Ako povedal tak sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Teraz to bolo úplne iné, ako ostatné razy. Bolo to pomalé a priíjemné. Obaja sme mali zavreté oči a úživali si to, pretože teraz sme to chceli obaja. Jemne som mu zkusla spodnú peru, pričom som si ho za retiazku pritihla bližšie. Jazykom som sa mu dostávla do jeho úst a navzájom sme začali zrýchľovať. Akonáhle sa naše jazyky dotkli, tak mnou prešli zimomriavky spojené s hlbokým výdychom. Následne sme spolu spadli a začali sa smiať. Lahli sme si vedľa seba a užívala som si slnko, ktoré na mňa dopadalo......

The end. Ukončila som to, pretožem som to nechcela nechat otvorené. Možno neskôr ak ma napadne lepši príbeh, budem písať. Ďakujem všetkým čitateľom, ktorým sa to aspoň trošku páčilo :-)