Two views on LOVE :*

16. Kapitola

NEW PART :D :D 

„Tebe čo je?“

„Mne? Nič. Čo by mi malo byť.“

„Prečo sa vôbec nebavíš s Andrewom?“ Jáj tak toto mala na mysli. Čo jej poviem. „Ja ani neviem. Nebola príležitosť.“ Vymýšľala som si. Nič iné ma nenapadlo. Ale ako vidím asi sa to nikdy nenaučím. Pozerala sa na mňa. „Viem, že teraz klameš.“ Pozrela som sa na Angelu ako na záchranu. Videla ma tak pribehla ku mne. „Poď so mou na záchod. Sorry Christy.“ A ťahala ma ku záchodom. Cestou som jej ďakovala. Prišli sme na záchody a nikto tam nebol. To bolo divné. „Počuj. Čo chcela Christy?“

„Že prečo sa nebavím s Andrewom.“ Zahanbene som sa pozrela do zeme.

„Však to bolo jasné že si toho všimnú. Veď si sním chodila posledné dni do školy, furt ste sa spolu rozprávali a tak. Čo si čakala?“ veľavýznamným pohľadom sa na mňa pozrela.

„Ja viem, ale nemyslela som si že to bude až také nápadné. Čo mám robiť?“

„Ja nieviem, ja by som si to sním vysvetlila. Vyjasni si to v hlave. Musíte spolu robiť projekt tak sa rozhodni. Máš nato čas do Štvrtku.“ povedala a pozrela sa na mňa čo jej nato poviem. No vtom som si na niečo spomenula. „Jéžiši ja som sa sním v pondelok dohodla že v piatok s ním pôjdem na tie bicykle a tak začneme robiť ten projekt. Ja som nato úplne zabudla.“ plesla som sa rukou po čele. Angela pokrútila hlavou. Začalo zvoniť. Rýchlo sme sa ponáhľali do triedy. Mali sme Anglinu. Super Andrew bude odomňa najmenej pät metrov. Na Angline si totiž presadá s Lukasom a Mikom na druhú stranu triedy. Hodina prebehla inak ako obvikle. Hodinu sme mali s našou triednou Andresenovou. Voláme ju aj Hans –ako ten spisovateľ Hans Christian Andersen. Mala pre nás správu. „Tak, vybavila som vám vílet. Do Aquaparku v Liptovskom Mikuláši -Tatralandia.“  Všetci sme sme sa tešili a on rozdala pepieriky každému. „Tešíš sa?“ spýtala sa ma Angela. „Jasné!“ a vtom som sa opýtala „Pani učiteľka a kedy by sme šli?“

„Mali by sme ísť 3.5 o dva týždne.“ Celú hodinu sme sa tešili ako malé deti. Niekedy nás musela aj učka upozorňovať nech sa už konečne ukľudníme.....a tak to šlo celú hodninu. Na ďalšej hodine sa Andrew otáčal a rozprával sa s Angelou. Pretože ja som mu neodpovedala. Na prestávke ma zas odchytila Christy. „Prečo mi nepovieš čo sa stalo medzi vami s Andrewom.“

„Medzi nami sa nič nestalo.“

„Nie. Tak prečo sa spolu nerozprávate?“ rýchlo som sa zamyslela. „Hm.. to bola náhoda že vždy keď sa spýtal tak som zrovna odpovedala niekomu inému.“

„No jasné. Alex, poznám ťa 9 rokov. Viem, keď mi klameš.“ Čo majú všetci s tým, že ma poznajú. „Ale ja ti neklamem.“

„Nie, vôbec.“ Pozerala sa na mňa akoby ma išla zavraždiť ak jej nepoviem pravdu.

„Tak ti to teda poviem. Začalo sa to vtedy keď.....“ vyrozprávala som jej to všetko. Už sa to ľahšie rozprávalo keď som to už predtým hovorila Angele. „Aha. Tak poviem hneď. A ja že prečo je taký divný.“

„Prečo by mal byť divný.“

Prišla ku nám Angela. A snažila sa pochopiť o čom je reč.

„Bože, Alex ty si slepá?“ povedala Christy. Aj christy som povedala celú pravdu bo by to inak nepochopila.

„No asi by som mala zájsť k očnému keď mi to každý hovorí.“ Angela pochopila tak sa pripojila k rozhovoru. „Ja som ti to Alex hovorila.“

„Čo vám všetkým načisto šibe?“ najlepšie je kričať, však vás vôbec nepočuje celá trieda.

„Presne. Cez hodinu je úpne divný. Trápi ho to.“ Chrtisty dodala.

„Nechajme to tak dobre?“ nechcela som sa už o tom rozprávať.

„Dobre ako myslíš.“ Povedala Christy a išla si sadnúť.

„Alex, mala by si to nejak napraviť, aspoň sa  sním bav.“ povedala Angela a išla si sadnúť a ja nedobrovoľne s ňou.

                                                       ****

Najedla som sa. Celkom sa to dalo jesť. Išla som sa prezuť. Obula sa a počula z vonka hovorenie. Pozrela som sa z okna. No do riti! Andrew. Ako teraz pojdem domov? Zrazu sa na mňa Lukas a Mikom zadívali. Do frasa. Hneď som sa odvrátila. Potom ako zázrakom Andrew odišiel. Mike s Lukasom tam ešte ostali. Chvíľku som počkala a išla domov. „Počkaj Alex.“ Zakričal za mnou Lukas. Nechal tam Mika samého. „No?“ Čo odomňa chce? „Alex. Prečo to robíš Andrewovi?“

„Čo? O čom to hovoríš do pekla.“

„Dobre vieš o čom. Prečo sa mu výhýbaš? On ťa má rád. Čo to nechápeš?“ on nič nechápal. Ale ani ja jeho.

„Čo?......“ musela som sa spamätať. „Teda to vôbec nieje tvoja vec. Ani nevieš prečo to robím.“

„Máš pravdu neviem. Tak mi to povec? Je to aj moja vec pretože Andrew je môj kamarát.“ To je fakt. „Do šľaka daj mi pokoj.“ Pobrala som sa domov ale Lukas ma zastavil. „Je to môj kamarát a ak ho máš aspoň trochu rada tak si to s ním vyrieš. A ak ho nemáš rada tak mu nemúť hlavu a povedz, že nemáš o neho záujem. Už som to zažil, bolí to.“ Teraz má pravdu veď cítim, ako to bolí. A práveže ja mám o neho záujem a nemám to srdce povedať mu že ho nechcem keď ho tak chcem. Blbé spomienky.  Pomóc. Začali sa mi kotúľať slzy. Rýchlo som si ich zotrela. „Prepáč. Už musím ísť.“

„Ja viem že ho máš rada. Nechám to na teba. Ale nerozmýšľaj dlho. Ubližuje mu to. Ja viem čo sa medzi vami stalo.“ pozrel sa na mňa spýtavim  pohľadom. Čo on to vie? Ja toho Andrewa zabijem. „Nehovor, že ty si to nikomu nepovedala.“ No to je tiež pravda. „Dobre. Nejako to vyriešim. Do piatka.“ Musela som utiecť. Tak som sa zobrala a išla som. Ježíš, on mu to povedal. To je trápne. Ale zasa aj ja som to povedala Angele a Christy. Nechám to tak. Prišla som domov a musela som to okamžite napísať Angele. 

Tak, teraz to bude možno nuda, pre niekoho nie :D zvyšujem , že ak tu bude 2 VOTES, tak pridám ďalšiu :D :D :D Ďakujem