Two views on LOVE :*

28.Kapitola - Hádka

NOVÁ  :D :D

„Ahoj Alex. Ideš so mnou do školy?“ zakričala na mňa Angela. Strhla som sa ako by stala vedľa mňa a zakričala mi do ucha a to bola odomňa asi 20 metrov. Pozrela sa na mňa a očami gúľala ku Adrewovi. Super mám sa rozhodnúť? Kým som rozmýšľala tak Andrew povedal. „Ja teda idem. Ahojte v škole.“ a odchádzal.

„Ahoj.“ odpovedala Angela. Ale ja nechcem aby išiel. „Andrew...“ potichu som povedala. Angela sa na mňa pozrela a potichu povedala aby to Andrew nepočul. „Tak ho zastav a povedz nech ide s nami.“ Ja to zvládnem. Do toho. „Andrew.“ Povedala som hlastnejšie. Andrew ma nepočul. „Andrew.“ zakričala som na neho, bo už som bol dosť ďaleko. Teraz ma už počul a otočil sa. „Áno?“ spýtal sa.

„Poď s nami.“ povedala som sa a pozrela na Angelu.

„Jasné poď.“ povedala Angela. Váhal, ale nakoniec povedal. „Tak dobre.“

Ako sme sa tam dohadovali tak Mike vyšiel z domu. „Aký ste milí, že ste ma čakali.“

„Jasné veď sme z teba úplne namäkko.“ zasmiala som sa. Aj on sa smial. Na ňom je to dobre že to pochopí v srande. Nie ako niektorý že to myslím vážne.

„Ahojte.“ pozdravil ich Mike.

„Ja krava prečo som radšej neušla.“ povedala si Angela pre seba.

„Ja som si myslela že si koza......Meeeeee...Vedˇ ťa neuhryzne.“

„Čo ty vieš.“ Nad tým som sa musela smiať. „Ahoj Mike.“ zdvorilo ho pozdravila.

„Tak ideme nie? Či ešte na niekoho čakáme?“ spýtal sa Mike keď sa nikto nepohol. „Ideme.“ objasnila som mu. Išli sme vedľa seba všetci štyria. Potom išlo okolo nás auto a rozpadli sme sa. Angela išla s Mikom za nami. Nechápem prečo sa nepostavili vedľa nás ale ostali za nami. Rozprávali sa tam o tom projekte v piatok, a už ani neviem o čom bo som bola celá z toho vedľa úplne mimo. Nechcela som byť ticho tak som začala hovoriť. „Prepáč Andrew ak som ťa včera zobudila.“

„Však som ti odpísal že si ma nezobudila.“

„Tomu sa ťažko verí, že niekto sa budí iba tak o 2:00 v noci.“

„A ty?“ Kurňa. Čo mu poviem. „Ja som výnimka. Ale mohol si mi to povedať aby som bola kľudná že som ťa nezobudila.“ Nadýchla som sa, bo som potrebovala kyslík a premyslieť si ďalšiu myšlienku, pretože pri ňom sa mi ťažko rozmýšľalo. Slová sa mi plietli. Som zvedavá či to pochopil bo ja som sama tomu nechápala. „Aj ja to robím. Niekto mi zavolá dajme tomu o 9:00 v sobotu keď ešte spím a povie „ dúfam že som ťa nezobudil „.... Ja mu na to odpoviem že nie... tak si to mohol aj ty urobiť. Len vieš to o tej 9:00 nie je také nápadné ako o 2:00 v noci.“

„Ako ti mám vysvetliť že som bol hore?“

„Dobre, dobre. Tak dajme tomu že ti verím.“

„Nechaj to tak dobre?“ usmial sa. „Ale aj tak to je pravda.“

„Dobre. Tak tie bicykle platia na zajtra?“ chcela som už prejsť na ďalšiu tému. Nech sa o tom už toľko nebavíme.

„Jasné. Ešte sa zajtra v škole dohodneme. Ok?“

„Ok. A Angela vy čo tak vzadu poďte ku nám.“ Ja keď som s ním skoro osamote, tak mám taký divný pocit. Vždy keď pomyslím že by som sa pri ňom odviazala, tak mám pred očami obraz tábora. Angela s Mikom sa k nám pripojili a už sme šli a rozprávali sa  o takých normálnych veciach. Vošli sme do šatne a každý sme sa išli prezuť. „Angela, o čom ste sa rozprávali s Mikom, keď ste sa od nás odpojili.“ celkom potichu som jej pošepkala a ukázala očami na Mika.

„No, o vás. Potom o tom piatku, a tak.“ Vypýtovala by som sa jej ďalej ale upútala ma veta ktorú povedala ako prvú. „O nás? A čo?“

„Že sa ku sebe hodíte, mali by ste byť spolu.“ potom sa pousmiala. „A ak sa nedáte dokopy vy dvaja sami, tak vám pomôžeme.“

„Ako sa môžeš baviť s Mikom o takých veciach? Veď to je vážne. On nič neberie vážne. Teraz dojde do triedy a začne to tam vykrikovať.“ bola som nasratá.

„Poznáš ho? Nie. Tak nehovor aký je...... Má rád Andrewa, je to jeho kamarát, chce aby bol šťastný. A aj tak už všetko vie od Andrewa čo sa medzi vami deje.“ už začala byť nasratá aj ona. Hlavná vec že ona ho pozná. Však ho nenávidi, ona má čo vravieť o ňom. Až teraz som si uvedomila, ona ho zastala. Ja už ničomu nerozumiem. Či mi z toho Andrewa načisto šibe. „Hlavne že ty ho poznáš.“

„Určite viac ako ty!“ Myslím že už sme kričali dosť nahlas. To je fakt. Takto sme skončili náš rozhovor, bo prišli chalani. „Idete?“ spýtal sa Mike.

„Hej.“ povedala nasrato Angela.

„Ja ešte nie.“ povedala som rovnako podráždene. Oni odišli a ja som sa oprela o skrinku. Zavrela oči. Väčšinou mi to pomáha, keď som nahnevaná. Pocítila som ruku na svojom ramene. Otvorila som oči. „Si v poriadku?“ spýtal sa ma Andrew.

„Úprimne? Neviem.“ zosunula som sa po skrinkach na zem.

„Čo sa vlastne stalo?“ Andrew sa zosunul ku mne. Rozmýšľala som. „Ale ak nechceš, tak mi to nemusíš hovoriť.“ dodal.

„Len sme sa trochu pohádali.“ no trochu.

„Aha.“ začalo zvoniť. Andrew naďalej sedel vedľa mňa. Bola som mu vďačná že sa ma nepýtal na detaily. „Nejdeš?“ spýtala som sa ho. „Nenechám ťa tu samú.“ To bolo také milé.

„Tak poď.“ postavila som sa a chytila ho za ruku a pomohla sa mu postaviť. Furt som ho držala za ruku, aj keď sme sa postavili. Rýchlo som si to uvedomila a pustila ho. Pomaly sme išli do triedy a ja som si to užívala. Byť takto s ním osamote a to ticho mi vôbec nevadilo. Teraz vôbec nie. Vošli sme do triedy, učiteľka tam ešte nebola. Sadla som si vedľa Angely a ani slova som nepovedala. Veď Mike to aj tak vie od Andrewa a prečo by sa vlatne nemohla s Mikom o tom baviť. Som krava, že som na ňu tak nakričala. Dúfam že mu všetko neroztrúbila čo som jej povedala. Nemôžeme sa hádať kvôli takej hovadine. „Angela?“ potichu som sa jej spýtala. Neodpovedala mi, tak som to skúsila znova. „Angela, je mi ľúto že som na teba tak nakričala. Nebola to tvoja vina, prepáč.“ Ani brvou nepohla. „Ja som len preto vyletela bo som si myslela e si mu všetko povedala o čom sme sa rozprávali.“

„Dobre vieš, že to by som mu nepovedala, pokiaľ by si mi to nedovolila.“ Hurá,ozvala sa.

„Ešte raz prepáč. Prečo ťa vlastne vytočilo to čo som povedala o Mikovi?“ Už sme sa udobrili. Tak som začala trochu zapárať.

„Nemám rada keď hovoria o ľuďoch čo nie sú.“ povedala. „Ak ma mieniš teraz podpichovať niečo o ňom, tak si úplne vedľa.“ povedala a usmiala sa. Tak nič, no. „Ja som to ale nemala vôbec v pláne.“

„Nieee.“ ticho sa smiala aby nás učka nevidela.

„Nie.“ už som sa smiala aj ja. Milujem, keď vie, že hovorím sarkasticky. Potom to je väčšia sranda.

„Nevieš kam zmizol potom Andrew, bo s nami nešiel a prišiel až potom s tebou.“ povedala, respektíve sa spýtala. Jasné, že viem. „Uhm.. viem“ pozrela sa na mňa ako :On bol stebou? Na toto som viac nemusela dopovedať, tak som prikývla. Vyvalila na mňa oči. „No to ma podrž.“ usmievala sa, až som sa začervenala. „Púdrovala si sa?“ spýtala sa ma, ale ja som nechápala. „Prečo?“

„Pretože žiariš a červenáš sa ako ruža po rozkvitnutí.“

„To už ťa iné prirovnanie nemohlo napadnuť?“ povedala som to zo žartom ale hanbila som sa ako pes. Chytila som si tvár do dlaní a snažila sa schladiť.

„To ma prvé napadlo.“ zasmiala sa.

„Tak berme tú hádku z lepšej strany, ja som bola s Andrewom a ty si išla sama s Mikom.“ myslím že som sa už prestala červenať. No bolo mi to na nič, pretože zrovna sa Andrew otočil a pozrel sa na mňa. 

Tááák, ďalšia časť. :D bola by som rada keby ste ju čítali a dávali Votes a Koment :D Aby som vedela či sa to oplatí písať. :D Ďalšia časť bude keď tu budú 2 VOTES :3  a ak máte nejaké otázky, alebo návrhy čo by sa mohlo v deji diať, dajte mi vedieť. :D