Two views on LOVE :*

21. Kapitola

NEW PART !!!!! 

Alex

Všetky hodiny som prežila. Po štvrtej hodine cez prestávku baby pustili pesničku od Little mix. Začali sme na ňu skákať a tancovať. Ako bláznivé. „Im dnes už naozaj šibe.“ povedal Mike.

„No dovoľ,poď si snami zatancovaťaj ty a uvidíš ako ťa to chytí.“zakričala Ruby a utekala smerom ku Mikovi. Ten začal pred ňou utekať. „Pomóc. Naháňa ma šialená baba a to ešte není ani do mňa.“

„Ako vieš?“ povedala Ruby a smiala sa.

„Neviem. Ale radšej si to nechcem priznať keby hej.“ Smial sa tiež. Potom sa pridal k nám a začal snami tancovať. To bola sranda. Potom sme mali Dejepis. Ešteže som sa včera učila. By ma porazilo keby som mala 2. Zas by som musela opravovať. Síce na konci roka sú mi už tie jednotky na hovno ale mne na tom záleží. Nech si kazdý myslí čo chce. Zas ma už čakala iba Telesná. Dúfam že zas nespadnem na hlavu. Išla som si po úbor aj s Angelou. Keď sme vchádzali do šatne tak som narazila do takého Béčkara. „Sorry. Jéj ahoj Alex.“ objal ma. To je u Markusa bežné. Príde ku mne a zničoho nič ma obíme. „No Markus. Caw.“ Pokračovala som v ceste. Otvárala som si skrinku a všimla som si, že za nami išiel Andrew. Pozeral sa na mňa. Tak .... Tak urazene. Pomóc a ja som mu nechcela ubližovať a furt mu ubližujem. Zobrala som si úbor keď vtom na mňa začne hovoriť Angela.  „Čo ti je?“

„Nič.“

„Niečo ti je. Vidím to na tebe.“ Do frasa.

„Boha nič mi nie je.“ zakričala som na ňu.

„Jasné akurát si tu cez prestávku v triede skákala a spievala nejakú pesničku a tancovala si ju. Povedz mi čo ti je?“

„Nič... nepozeraj sa tak na mňa........ No dobre... Tak je mi ľúto Andrewa. Vieš on išiel za nami keď ma Markus objal. Boh vie čo si musel o mne myslieť.“

„Aha. Tak mu to výsvetli.“

„Hej. Nebavím sa sním a začnem mu vysvetľovať prečo sa obímam s Markusom? Ta si ty normálna?“

„Jaj máš pravdu.“

„Ty máš také dlhé vedenie.“ Pozerala som sa na ňu ako na debila.

„No mám. A čo.“ Začali sme sa smiať a išli do triedy. Zazvonilo. Prišla učka po nás a išli sme do telocvične.

Za nami tesne išli Bečari. Prezliekli sme sa a ja som si odložila mobil do kabinetu. Rozostúpili sme sa a učka zakričala. „Tak dnes mám pre vás prekvapenie. Klik.... sviečka... Neflákaj sa Zoe... drž tie nohy hore Markus... presne tak... nízky skyping... áno tak Andrew.“ Takto sme mali rozcvičku asi 10 min. Bola som uťahaná, ale spokojne som si vybila energiu. „Tak a teraz vás rozdelíme do dvojíc a budete súťažiť proti sebe.“ Ako náhle som počula slovo dvojice hneď som sa prestala tešiť. Prosím znova nie. Nie ja ho nechcem pri sebe. „No utvorte dvojice. Potom vás pomiešame.“ Išla som, samozrejme, ku Angele. Andrew ku Mikovi a Lukas ku Markusovi. „Dobre. Myslela som pomiešané skupiny. Tak vás ideme pomiešať.“ Pomóc. „Lukas ty choď ku Ruby... Mike ty zas ku Angele.“ Help me. Naznačila mi perami Angela. Tak som jej zašepkala. „Uži si to.“

„Tak dík.“ odpovedala mi.

„Teraz... Markus ty ... Hm.. Zoe.“ Takto rozdeľovala chvíľu a potom povedala. „Kto nám ostal?“ prihlásila som sa ja Andrew a Jessica a pár bečarov a bečariek. „Tak Jessica ty choď ku Simonovi. ... Vy tam ... A ty tam ku nej.. áno ku nej...  Alex ku Andrewovi. A môžeme začať.“ Prečo zas ja. Andrew sa začal ku mne približovať. Tak super. Angela sa tam už rozprávala s Mikom. „Dobre, nastúpte si na čiaru.... každému z dvojice priviažeme nohu k tomu druhému a budete utekať. Kto bude posledný tak vypadáva. Je tu 15 dvojíc tak dáme posledný 3.“

Teraz sme s Andrewom jedno telo. Musíme spolupracovať. Začali sme bežať. Nebol vo svojej koži, hneď sme spadli. „Ako vidím nepochopili ste zadanie Zoe. A Vy čo to tam robíte chcete sa nám tu zabiť?“ povedala učka.  „Znova.“

Som veľmi súťaživá. A tak som to chcela urovnať „Andrew čo ti je?“

„Mne. Nič.“

„Jasné nič. Prosím, povedz mi to.“ Chvíľu rozmýšľal a po chvíli z neho vyletelo. „Ty chodíš s Markusom?“ jáj tak toto ho zožieralo. Ja som to vedela. Okamžite mu to musím vysvetliť. „Čo ti šibe? Nie....... Počkaj ak myslíš to objatie tak to on robí vždy keď dojde ku mne. Nič medzi nami nieje. On aj ja to berieme zo srandy.“

„Vážne?“ prekvapene sa ma spýtal.

„Hej. Teraz to musíme vyhrať je ti to jasné? Som veľmi súťaživá. ... Myslím že aj ty.“ Ako mi chýbal takýto rozhovor. Ide len o to aby sme boli v prvej 5. „Tak poďme nato. Natreme im to.“ Dal ruku aby sme si tľapli. Lišiacky som sa usmiala a tľapla si  sním. Toto je môj Andrew. Pripravili sme sa na štart, chytila som ho za ruku. Prečo som to urobila? Neviem. Ale je mi to momentálne jedno. Pozrel sa na mňa a ja som sa na neho usmiala. „Tri.. dva.. jedna... štart.“ zahlásila učka a my sme začali utekať. Prišli sme do cieľa druhý. „Super..“ povedali sme naraz Andrewom a začali sa spolu smiať. Keď sme sa dosmiali, tak sme si tľapli. „Výborne... Vy čo ste boli poslední traja tak si sadnite. A my prejdeme na ďalšiu súťaž. Postavte s ku sebe chrbtami. Prepleťte si lakte... presne tak.. chlapec nadvihne dievča a uteká ku zelenej čiare čiže do polivice. Potom sa vystriedate a pôjdete naspäť.... Nebojte sa dievčatá, vy to zvládnete.“

„Čo ja mám uniesť Mika?“ povedala Angela. My so rehotu. Učiteľka to nechala tak. Toto je vynikájuce. Ja Andrewa unesiem s tým problém nemám ale on?  Jáj aj on, však ma vtedy niesom do kabinetu. Ale nech má trochu strach. „Snáď to prežijeme.“ povedala som mu.

„Neboj sa. Určite. Ak ma unesieš, samozrejme, lebo ja teba hej.“ zakerácky sa usmial. Ja ho unesiem s tým problém nemám, ale mám ho s tým, že je to práve on. Tak som mu vyplazila jazyk. „Však ešte uvidíš čo ja dokážem.“

„Ticho!“ zakričala učka. „Tri,dva,jedna... štart.“ On ma zdvihol a začal utekať. Ako keby som bola jeho ruksak. Aspoň som na celú hodinu zabudla, že sa s ním nemám baviť. Konečne som úplna. Akurát ma položil na zem. „No to chcem vidieť.“ povedal. Preplietla som si s ním lakte a naložila si ho na chrbát. Tažký nebol a ani ľahký. Nemienila som sa vzdať. Rýcho som utekala ako som vládala. Došli sme do cieľa prvý. Zložila som ho a hneď som na neho začala posmešne. „Tak ja ťa neunesiem?“

„Dobre unesieš. Daj na to sme prvý.“ Tľapli sme si.

„Ak ma pustiš,tak ti nakopem zadok.“ kričal Mike po Angele. My s Andrewom do rehotu. Taký bezstarostný smech som už nezažila ani nepamätám. Oni došli štvrtý. „Tak už je vás iba 9 párov. Bojujte. Teraz sa bude jeden plaziť, dohodnite sa kto prvý. Keď sa doplazí do polovice tak ten druhý sa začne plaziť. Keď sa doplazí tak spolu bežia naspäť a držia sa za ruky.“ Máme si máme vybrať kto pôjde prvý. „Idem prvá.“ rýchlo som vykríkla.

„Prečo?“

„Myslím že mi ide plazenie najlepšie, tak aby sme si nadbehli čas.“

„Prečo si myslíš že sa neviem lepšie plaziť ako ty?“ Chups. Pedsa mu nepoviem že ho pozorujem na telesnej. „No...Ehm.. myslím si.“

„Máš pravdu... Tak choď prvá ty.“

„Pripraviť sa... Tri.. dva .. jedna... štart.“ povedala zas učka. Ľahla som si na zem a keď odpočítala tak som vyrazila. Aký je to iný pocit, keď ťa sleduje. Makala som ako fretka. Akonáhle som sa dotkla čiary tak Andrew už za mnou vyrazil. Plazil sa veľmi dobre na rozdiel od ostatných.

 „Ako vidím Mike. Tebe plazenie nejde čo?“ smiala sa Angela na Mikovi.

„Mám ti povedať čo všetko tebe nejde?“ odpovedal jej Mike. Angela hneď pestala do neho hučať. Pomusmiala som sa a to už ku mne došiel Andrew a hneď sme sa chytili za ruky ako kázala učka a utekali. Smola. Andrew sa podtknul o moju nohu, a tak spadol.

Dúfam, že sa vám táto časť  bude páčiť. Chcela by som urobiť obrázok ku príbehu. Dajte mi nejaké návrhy na postavy :D :D  keď budú 2 VOTES, tak pridám ďalšiu :D :D