18. Kapitola

81 5 2
                                    

NEW PART !!! 

pozrel som sa na Lukasa. „Tak dík Mike.“ povedal Lukas a hneď aj pokračoval ale smerom ku mne. „No.... ehm... rozprával som sa s Alex.“ čakal. „A?“ nechápal som. „Hovoril som s ňou o tebe.“ zadíval sa do diaľky. „O čom?“

„No...“

„No?“ začínal som byť nasratý.

„Ehm.. hovoril som jej nech sa už rozhodne či ťa chce alebo nie. Bo ti potom ubližuje.“ Preboha. Nádych,výdych,nádych,výdych. Pozrel som sa na neho vraždiacim pohľadom že mu idem niečo povedať ale predbehol ma. „Sorry ale si môj kamarát. Nemôžem ťa nechať takto trpieť. Ja som tú bolesť zažil.“ Pozrel sa na Mike. Mike ho prv nechápal, ale potom pochopil. „Aj ja si myslím že spravil dobre. Nebude ti furt ubližovať. Ale čo mi hovoril Lukas tak aj ona ku tebe určite niečo cíti. Pokúšaj sa o ňu.“ Lukas sa pozrel s vyvalenými očami na Mike až som sa začal smiať. Teraz sa už obaja pozerali na mňa. Musel som sa smiať inak by som sa tu rozreval. Aj tak. Keď sa už s ňou rozprával tak čo, už s tým nič nezrobím. Keď som sa dosmial tak Lukas perami naznačil Mikovi. „ĎAKUJEM.“ Furt sa na mňa pozerali ako na blázna. „Lukas. Teba by som najradšej zabil. Musíš sa vždy do všetkého starať?....ale ok, čo už.“

„Čiže ma nejdeš zabiť?“ spýtal sa ma. Začal sa vzdiaľovať.

„Nie. Neboj sa. Keď som pochopil prečo si to urobil tak nie.“

„Nešľohol si niečo?“ spýtal sa Mike udivene.

„Myslím, že hej.“ zasmial sa Lukas.

„Aj ja si myslím. Tá droga sa volá LÁSKA.“ Začal ziapať Mike. Hodil som po ňom fľašku a všetci sme sa smiali.

„Keď si už taký zdrogovaný tak neviem, neviem či by sme ťa mali nechať hrať.“ povedal Lukas. Postavil som sa, že ho idem škrtiť. No skočil mi do cesty Mike. „No dobre, tak poďme hrať.“ povedal som. „Už nejdem do brány.“

„Dobre idem ja.“ ponúkol sa Mike. Hrali sme dobrú hodinu. Pripadám si ako zbitý kôň. Zas sme si šli sadnúť. „Tak a ty Lukas kedy idete robiť ten projekt s Christy?“ spýtal som sa aby sa zas konverzácia nestočila na mňa. „Dohodli sme sa, že zajtra po škole pôjdeme spolu sa prejsť a začneme to robiť.“

„Robiť čo?“ spýtal sa perverzný Mike.

„Bože ,ty perverzák jeden. Však projekt.“ Odpovedal Lukas. Videl som že ide ho Mike ešte s niečím podpichnúť tak som zasiahol. „Mike nechaj ho. No Lukas tak si to užite.“

„Ďakujem.“ poďakoval mi a otočil sa na Mika. „A ty čo kedy „to“ idete robiť s Angelou?“ Začal som sa smiať a so mnou Lukas. Mike sa na nás pozeral ko na debilov. Hneď sme stíchli. „Dobre Lukas je to 1:1.Ja neviem. Ešte som sa s ňou nedohodol a ani ona so mnou. Ja za ňou nemienim doliezať.“ povedal Mike. Kruci aj jemu musím pomôcť. Mali by ma vyhlásiť za svätého. „Mal by si sa s ňou dohodnúť. Podľa mňa kedže sa nemáte radi tak ona zas nechce doliezať ku tebe.“

„Myslíš?“ pochybovačne sa na mňa pozrel.

„Jasné. Však nechceš 5.“

„Nie.“

„Tak vidíš. Nejak to skús.“ Povedal som. No tak som zachránil ich dvoch od 5. Som dobrý. „Dobre, a ty chceš mať niečo s Christy?“ Ako my rýchlo dokážeme zmeniť tému.

  „Áno. Myslím že hej. Ale neviem či sa z toho niečo bude. Nechám tomu voľný priebeh.“ odpovedal Lukas. No jasné nič z toho nebude. Neverím. Christy sa tiež páči. Niečo z toho bude. Učite. „Ty už je 19:00.“ pozrel sa na hodiny a povedal Lukas. „Tak čo ideme robiť ešte niečo alebo už ideme domov?“ spýtal som sa. „Ja neviem. Poďme ešte zahrať jednu hru a ja pôjdem teraz do brány nech to máme fifty, fifty.“ povedal Lukas. Tak sme šli ešte hrať.

Alex

Dnes je streda. Ešte prežiť zajtrajšok a piatok a konečne víkend. Ráno som sa nemohla dostať z postele. Mala som svalovicu z toho včerajšieho korčuľovania. Ale zvládla som to. Obliekla som sa a zišla dolu po schodoch. „Tak čo ako, dneska stíhaš alebo sa zas budeme sa naháňať.“ Preto použila mama množne číslo bo vždy niečo zabudnem a kričím po nej. Napríklad: kde mám to..., dones mi prosím to....

„Myslím, že by som to mala stihnať.“

„Keď myslíš. Dobrú chuť.“ povedala keď som začala raňajkovať.

„Ďakujem.“ S radosťou som sa do toho pustila. Omeleta s chlebom. Milujem to. Najedla som sa a išla sa pozrieť čo mám všetko. Kontrola: fľasku mám,knihy mám, mozog nemám ale to nevadí. „Mama nevieš či som mala doniesť do školy nejaký lístoček?“

„Ja tom mám vedieť?“ pozrela sa na mňa posmešne.

„Nie. Asi by som sa to mala ísť opýtať otca čo?“

„Ten to bude určite vedieť.“ Začala som sa smiať ale potichu aby som otca nezobudila ktorý bol po nočnej.

„Mama potom pozdrav Jaka.“

„Dobre.“ Potom som si zobrala tašku a išla. Dnes som sa nedohodla s Angelou tak, že pôjdem sama. Otvorila som dvere a poobzerala sa či niekde nie je Andrew. Super. Nikde. Idem, idem a tu vidím Andrewa ako sedí na lavičke čo je vedľa cesty a čumí do mobilu. Rozbúchalo sa mi srdce. Prečo? Prečo asi. Rýchlo som prešla a tesne pri ňom som sa pozastavila že ho oslovím. 

Vy ste rychle :D :D este ze som mala napisanu dalsiu cast :D :D Dakujem vam velmi pekne. :D tuto cast by som chcela venovat  aaddeellee :3 .. pretoze komentuje moje casti a vzdy ma to popozenie ku pisaniu :D :D  Dalsiu cast pridam teda ked tu budu 2 votes a koment :D ale az zajtra ak tu budu :D

Two views on LOVE :*Where stories live. Discover now