6. Kapitola

114 8 0
                                    

New :D :D :D

Alex

Bola sobota ráno. No, ráno okolo 11:00. Všimla som si na mobile sms. Otvorila som ju a písalo sa v nej

Ahoj. Nechces ist so mnou dneska von? Okolo 14:00 ?? mozeme zavolat aj Christy .Angela :D

 Má šťastie.  že ma tou sms nezobudila bo sa jej to stáva často. Dala som  si  rýchlu  sprchu. Obliekla som sa a išla som sa najesť. Cestou dolu schodmi som Angele odpisala. Neznáša, keď jej neodpisujem.

Ahoj, Angela. Môžeme ísť, prídem po teba o 14:00, a nech na teba nečakám. A vybav to s Christy. :D :D Alex

Nejedla som sa a išla som upratať ten svoj  bordel v  izbe. Joj, keby ho tak niekto videl. Pustila som si rádio na plné pecky a začala upratovať. Po pár  pesničkach začali hrať moju obľúbenu pesnicku od Justina Timberlaka Mirrors a to som už bola v kuchyni. Začala som si tancovať. Kedže som to mala čo  najhlasnejšie tak to  bolo  počuť až vonku. Akurát som išla vyhodiť smeti. Zobrala som si vreco a tancovala som ďalej . Dvere som otvorila a zatočila sa a ako som sa zatočila tak som sa potkla o prah dveri a skoro by som spadla, keby ma niekto  pred  našimi dverami  nechytil. Hneď som sa začala ospravedlňovať.

“Prepáčte a...... Ďak..” keď som si  všimla, kto to je, tak  som sa  hneď začala červenat. Samozrejme, to bol Andrew a držal  ma v náruči. Bolo to  trápne a zároveň príjemne, ale už sme stáli tak dosť dlho, tak som sa rýchlo vymámila zo  zovretia jeho rúk. Ako som sa odťahovala, tak mi to objatie chýbalo. Panebože  nad  čím  to  rozmýšľam a začala som sa červenat ešte  viac. Prečo ja mám také šťastie vždy. “Prepáč mi to. Nechcela som. Len  som sa snažila  robiť  niečo  ako  tanec. Počkaj,  vyhodím smeti.” Musela som ich vyhodiť, aby som sa ukľudnila. Keď som  ich  vyhodila tak mi  povedal. “Inak veľmi pekne  tancuješ, aj  by  som ťa  nechal dotancovať, len  keby  si  neletela k  zemi.” usmial  sa . Joj, toto bol taký trapas. Aj to tancovanie a aj to spadnutie. Esteže, začal pokracovať. “No, ale kvôli tomu som tu  neprišiel, chcel  som  sa  ťa  opýtať, či by  si  mi  na  dnes nepožičala zosiť z biológie?”

“Jasné poď  ďalej, len idem hore vypnúť to  rádio.” povedala som a za rohom, keď som si  bola istá, že ma nevidí tak som odtancovala hore do izby. Vypla som rádio a išla som okolo zrkadla. Bože, ja ale vyzerám. Oblečené som  mala, čiernu sukňu a biele tielko. To  je  v pohode. Začala som ľutovať, že som není namaľovaná. Zobrala som biológiu a išla dolu schodmi. Andrew sa presunul  za roh  pod schody a  tam  ma čakal. Kedže, som  to nevedela, tak  keď som  sa  rútila  dolu schodmi, tak som do ňho zasa narazila. A rovno  hlavou do  jeho cela. “Óóóóó´, prepáč,  si  v poriadku? Ukáž, nech sa  ti  na to pozriem.” jednou rukou som skúmala jeho čelo, či som  mu  neublížila. No po chvíli, keď sa spamätal zo šoku, tak mi jemne chytil ruku a stiahol ju z čela. Nechápala som, čo sa práve odohrávalo v jeho hlave, tak som  sa ho  rýchlo spýtala. “Tak čo,  si  v  poriadku?” “Áno, v pohode a ty?” už ma pustil, takže som mohla rozmýšľať s čistou hlavou. “Áno, poď dáš si čaj alebo  vodu?” Keď som ho už skoro prizabila tak sa mu dám aspoň napiť.

“Ďakujem, dám si vodu.”

Chytila som ho za ruku a ťahala do kuchyne. Celý čas som sa cítila tak super, ale nakoniec som  ho  musela pustiť. Ten náraz musel byť asi silný, bo inak by som si to nedovolila. “Tak tu  si  sadni, cíť  sa ako doma. A tu  máš ten  zošit z biológie. Idem  nám po  vodu.”. Otvorila som skrinku a vybrala som vodu a 2 pohare. Naliala som vodu a podala mu  jeden  z nich. Potom sme sa rozprávali.  Cítila som sa s ním dobre, ten čas tak  rýchlo utekal. Zadívala som  sa do  tých  jeho  krástnych  očí. Aj on sa díval  do  tých  mojich , ale tentokrát som  neuhla pohľadom a ani on. Zrazu  mu  zazvonil mobil. “Prepáč.” povedal mi. Ja som  hlavou pokývala na  znak suhlasu. “Išiel som si po zošit…….Áno, už  idem.” chvílu  bolo  ticho, no ako zrušil, tak na mňa prehovori. “Prepáč, musím  ísť, mama.”  

“Jasné.” vyprevadila som  ho a v  dverách  som  mu  povedala. “Ahoj.” odzdravil ma a už išiel. Zavrela som dvere a zosunula som  sa k  zemi. Toto  som nemala dovoliť. Zrazu sa  mi  do  mysle  vkradolo  video nas dvoch ako  sa bozkavame. Toto nesmiem  dovoliť. Pozrela som san a hodiny a zistila, že sa blíži 14:00. A tak som sa išla chystať.

Prosim, ked uz nedavate komenty, tak aspon votes vas poprosim.. :D :D :D jedno kliknutie :D :D :D

Two views on LOVE :*Where stories live. Discover now