NEXT PART :D :D
\Čo jej teraz poviem. Že to bolo úžasné a tak? „Noo... bolo to také vzršujúce, aj ma prekvapila moja reakcia“ zahanbene som sklonila hlavu.
„Ježííš to muselo byť nádherné. No veď vieš že som sa už bozkávala ale s Andrewom ešte nie.“ Potom dodala. „Asi by som to mala skúsiť.“ zamyslene sa na mňa pozrela.
„Ha si myslíš že ma stým vytočíš čo? Na to zabudni.“
„Ale priznaj sa že by ti to vadilo.“ Pozrela sa na mňa tými röntgenovými očami. „Nie!“ zatĺkala som.
„Vidím že klameš. Prečo?“ Do frasa už sa to budem musieť naučiť lepšie. „Tak fajn. No asi by mi to vadilo ale iba trošku.“
„Lezie to z teba ako z chlpatej deky. A čo sa stalo potom? Si ešte panna?“
„ Si ty normálna?!... ehm.. vyhodila som ho a povedala, že sa to nikdy nestalo.“ na to či som ešte panna som neodpovedala.
„Prečo???“
„Hmm...“ mám jej to povedať? Inak ma nepochopí.
„Hmmm???“ s otáznikmi v očiach sa ma spýtala.
„No,..“ nádych. „Pamätáš čo som bola cez leto v tábore?“
„Hej.“
„Noo.. a tam som stretla jedného chalana, do ktorého som sa buchla. Chodili sme spolu tam. Bozkávali sa, držali za ruky a tak... Posledný deň, sme sa šli spolu prejsť a potom ma pozval do jeho chatky.... ľahli sme si spolu do jeho postele, obímali sa a začali sa bozkávať. Ja som mu potom povedala, že to nechcem a som ešte veľmi mladá. On na to zvysoka kašľal, a tak ma tam pretiahol aj keď som sa bránila.“ Začali mi slziť oči , keď som na to spomínala.
„Nahlásila si to?“ Angela sa ma opýtala.
„Nie. Hneď potom som odišla z jeho chatky a šla do svojej, kde som sa osprchovala a plakala. Ďalší deň som ho už nevidela a aj ja som šla domov.“
„To je hrozne.“ A dala mi objatie, ktoré som potrebovala.
„Už to mám za sebou.... chcem na to zabudnúť, ale tie obrazy sa mi vracajú, ako dnes, keď ma pobozkal. Bolo to krásne, ale potom sa mi vytvoril ten obraz a ja som nemohla, a tak som ho vyhodila.“
„Povieš mu to?“ nesmelo sa opýtala.
„Nie, veď to nevedia moji rodičia iba Jacob, ktorý ma odtiaľ viezol... asi sa mu budem vyhýbať, bo mu nechcem povedať niečo čo by mu ublížilo.“
„Hovorím ti, nerob to. Ubližuješ tým aj sebe.“
„Preboha to už je 21:00. Idem domov.“ Povedala som bez reagovania na jej vetu.
„Pôjdeme zajtra spolu do školy?“ nechcela som ísť s Andrewom.
„Dobre o 7:15?“ navrhla.
„Dobre. Budem pred tvojím domom.“ Rozlúčili sme sa a ja som išla domov. Nemohla som zaspať. Rozmýšľala som ako sa budem ku Andrewovi správať zajtra. Keď s ním nepôjdem do školy. Bude sa ma vypytovať? Ale bolo mi ľúto, že sa budem ku nemu tak správať. Je to tak lepšie. Bude to tak lepšie. Vyronila som slzu, ale hneď som ju zotrela a zaspala som.
Andrew
Dnes je Utorok. V noci som sa moc nevyspal. Ježíín ako to dnes dopadne. Pomóc. Ráno som zaspal. Pozrel som sa na hodinky. „Preboha. 7:10.“ Skoro ma porazilo. Mama sa na mňa pozerala ako na zbláznenie. Keď bolo 7:15 videl som Alex ako čaká na Angelu a ako s ňou ide do školy. Čakal som že pojdem s ňou a vydiskutujem si to s ňou. Potom som sa obul a išiel. Ešte aj prvá Matika. Pomóc. Keď som vchádzal do šatne tak do mňa Alex vrazila. Zľakol som sa trochu. „Hoop. Prepáč. Neublížila ......som ti?“ začala sa mi ospravedlňovať ale keď si všimla, že som to ja, tak sa zarazila.
Ďakujem :D :D to co platilo pre včerajšok platí aj pre dnešok. Ak tu budu 2 VOTE tak pridám ešte jednu :D :D :D
YOU ARE READING
Two views on LOVE :*
Teen FictionJedno dievča, Alex. Múdra, krásna s nepeknou skúsenosťou, ktorú by nechcel nikto zažiť. Jeden chlapec, Andrew. Inteligentný, pekný, ktorý má každú babu. Chodia spolu deväť rokov do školy. Nezdravia sa, ignorujú sa, až na písomky na ktorých Alex dáva...
